Užitočné vianočné tipy: Ako prežiť Vianoce ekologickejšie a zdravšie

Ekologickejšie Vianoce

Spravte si Vianoce tento rok o niečo zodpovednejšie k prírode. Práve vďaka globálnemu otepľovaniu sa u nás Vianoce „na blate“ stávajú takmer každoročným pravidlom. Predvianočné obdobie sa v našom geografickom kontexte už nejaký čas spája s nakupovaním. Treba predsa uloviť ten najlepší vianočný darček a nakúpiť dostatok (povedzme si však úprimne – až prebytok) potravín na celé vianočné obdobie. K všetkému však existuje alternatíva a tu sú naše tipy, ako byť cez sviatky o niečo zodpovednejšími. 

Pri vyberaní darčekov aj pochúťok na sviatočný stôl uprednostnite kvalitu pred kvantitou. Skúste nakúpiť od lokálnych producentov. Okrem zníženia uhlíkovej stopy podporíte svoj región, navyše budete mať presné informácie o pôvode a spôsobe výroby. Dajte prednosť dreveným alebo kovovým výrobkom pred plastovými. Vyberte si kozmetiku a oblečenie z biomateriálov alebo výrobky označené logom Fair Trade.

To znamená, že pochádzajú z férového hospodárstva, a teda, že k prvotnému producentovi sa dostane adekvátny kus z celkového zárobku. Dobrou voľbou je tiež nakupovanie v bazároch a secondhandoch. Často sa podarí „uloviť“ jedinečný kúsok, ktorý dostane ďalšiu šancu na život. Ak neviete, čo svojim blízkym podarovať, namiesto osemnásteho svetra a stopätnástej detektívky im radšej podarujte zážitok.

Prečítajte si tiež:

Ako si doma zariadiť Vianoce v prírodnom duchu

Mladších súrodencov možno potešia lístky na festival, rodičov predplatená masáž a starých rodičov vlastnoručne vyrobená poukážka na spoločnú návštevu galérie alebo cukrárne. Vždy vďačným darčekom je aj jedlo, napríklad zavárané pečené čaje alebo kvalitná čokoláda či káva. Jednou z možností je aj darovať dobrý pocit – v mene obdarovaného či spoločne prispejte niektorej z organizácií, ktoré sa snažia aby bol náš svet trošku lepší. 

K Vianociam neodmysliteľne patrí výzdoba. Verte nám, skutočne nemusíte mať každý rok stromček vyzdobený v inej farbe. Vianočné ozdoby nakupujte tak, aby sa vám páčili aj o niekoľko rokov. Plasty nahraďte sklom, drevom, papierom alebo inými prírodnými materiálmi. Siahnite aj po trendoch našich praprarodičov a vyzdobte si stromček tým, čo je jednoducho doma. Jabĺčkami, orieškami alebo hoc aj spoločnými fotografiami, fantázii sa skutočne medze nekladú. Vianoce nemusia byť zlaté či červeno-bielo-zelené.

Baliaci papier si tiež môžete vyrobiť sami. Použite nepodarené výtlačky z kancelárskej tlačiarne, noviny alebo darčeky zabaľte do látky namiesto papiera. Slávnostné osvetlenie spotrebuje obrovské množstvo energie, vyberajte preto také, ktoré je vyrobené z LED žiaroviek. Majú nižšiu spotrebu a dlhšiu životnosť. Dávajte pozor na vonné parafínové sviečky – uvoľňujú veľké množstvo chemických látok, ako sú toluén, benzén alebo ďalšie uhľovodíky. Vonné sviečky, ktoré obsahujú vonné oleje, často obsahujú ftaláty. Namiesto nich si domov rozžiarte sviečkami vyrobenými z včelieho vosku.

V Európe vyjde každý rok nazmar až 88 miliónov ton jedla, a tak by sme si aj počas vianočných sviatkov mali dávať pozor, aby sme jedlom zbytočne neplytvali. Zvyšky z vianočného hodovania sa dajú zmraziť na inú príležitosť alebo ich môžete podarovať osamelému seniorovi či organizácii, ktorá pracuje so sociálne slabšími alebo s ľuďmi bez domova. Ak máte možnosť, nepoužiteľné zvyšky jedla skompostujte.

2531133
isifa/shutterstock

Zdravšie jedenie

Celá zima je pre organizmus náročnejšia. Za tmy vstávame, za tmy chodíme z práce. Málo svetla, nedostatok pohybu na čerstvom vzduchu a naopak, častejší pobyt v stiesnených priestoroch sa prejavia zníženou imunitou. Raz-dva sa na nás nalepia chrípky, virózy či angíny. Záver roka jednoducho dáva nášmu telu zabrať. Našťastie, najlepším liekom je prevencia a existujú spôsoby, ako si so všetkým poradiť. 

Základom prevencie je vždy zdravá strava. Tak, ako počas celého roka platí, že náš jedálniček by mal obsahovať čo najviac čerstvého ovocia a zeleniny, no pokiaľ ho práve nemáme k dispozícii, plnohodnotne ho nahradí aj zavárané a nakladané. Medzi konzervovanou zeleninou je kráľovnou stará známa kvasená kapusta.

Čerstvá je cenným zdrojom vitamínu C, ochraňuje črevnú sliznicu a pomáha pri tráviacich problémoch. Surová kyslá kapusta je stále vysokohodnotným zdrojom vitamínu C, okrem toho obsahuje vitamíny E, K a viaceré zo skupiny B. Je bohatá na viaceré stopové prvky, napríklad železo, draslík či horčík. Obsahuje tiež veľké množstvo vlákniny a laktobacilov, čím prispieva k vyrovnanej črevnej mikroflóre a dobrému tráveniu. Niet divu, že počas vianočných a novoročných hodov vždy najlepšie padne tanier domácej kapustnice.

Prečítajte si tiež:

Vyčarujte si tento rok originálny vianočný stromček! 4 tipy, ako na to

Exotickejšou obdobou našej kyslej kapusty je kórejská pochúťka kimchi (čítaj kimči), ktorá v posledných rokoch zažíva raketový vzrast popularity, a to práve vďaka probiotickým účinkom, vysokému obsahu vitamínov C, A a B a minerálov železa, vápnika a draslíka. Tak, ako na našu kapustnicu, aj na kimchi existuje nepreberné množstvo receptov. A čo to teda vlastne je? Kimchi je fermentovaná zelenina, najčastejšie čínska kapusta. Môže to však byť aj reďkovka, uhorka, mrkva alebo ich rôzne kombinácie. Ochucuje sa cibuľou, cesnakom a čili. Často sa pridávajú tiež zázvor, riasa Nori alebo rybia omáčka. Jednoducho povedané, je to fermentovaný kapustový šalát.   

2531135
iStock

Zdravá mikroklíma

Okrem ťažšej stravy k zdravotným problémom v zime prispieva práve častejší pobyt v interiéri. Uzavreté priestory, najmä tie, kde sa pohybuje množstvo ľudí, sú výborným zdrojom nákaz. Práve preto v zimnom období najčastejšie prepuknú vírusové ochorenia alebo ochorenia z prechladnutia horných a dolných dýchacích ciest. Môžu to byť ľahké infekcie, ako sú nádchy, ale aj ťažké, život ohrozujúce ako zápal pľúc, najčastejšie u osôb, ktoré majú zníženú funkciu imunitného systému. Najjednoduchším spôsobom, ako týmto problémom predchádzať, je nezabúdať na pravidelné vetranie. Naše tipy, ako na to, nájdete nižšie. 

Prežiť zimu v zdraví vám pomôže aj kvalitný a dostatočný spánok. Dospelý človek by mal denne spánku venovať aspoň 7 až 8 hodín. Spálňu je dobré príliš neprekurovať, no nemala by nám byť ani zima, ideálna teplota sa pohybuje okolo 21 °C.

Veľký vplyv na kvalitu spánku má aj svetlo. V zime sa stmieva skôr, ak však bývate v meste alebo na rušnejšej ulici a do okna vám svietia pouličné lampy alebo svetlá áut, je dobré si zabezpečiť žalúzie alebo závesy, vďaka ktorým vás umelé svetlo nebude rušiť. Nemusíte ich však zaťahovať úplne, prirodzené svitanie vám, naopak, pomôže ráno vstať. Zdroje umelého svetla si však do spálne nosíme aj sami. Telefóny, notebooky, televízor či nebodaj wi-fi router by mali určite ostať za dverami spálne.

Ak to nie je možné, aspoň ich na noc uveďte do leteckého režimu. Ak máte problémy so zaspávaním samotným, elektronické zariadenia by ste mali odložiť už 2 h pred spánkom. Skúste siahnuť radšej po knižke alebo sa choďte na chvíľu prejsť. Aj keď je lákavá vidina víkendového dospávania, skúste si nastaviť taký režim, ktorý ste schopní dodržiavať počas celého týždňa. Najviac si telo oddýchne, keď budete každý deň zaspávať a vstávať v približne rovnakom čase. Vyhnete sa tak nepríjemnému pondelkovému „bojovaniu“. 

K zdravému životnému štýlu patrí aj šport. Kým v lete nás na bicykel, korčule či turistiku vytiahne slniečko tak nejako samo od seba, v zime to chce sebadisciplínu. Pravidelná aktivita sa nám však rýchlo odvďačí. Stačí si nájsť šport, ktorý nás bude baviť a ktorý bude ľahko dostupný.

Môžeme si nájsť spoločné tréningy, populárna tabata či jumping sa dá cvičiť v každom väčšom meste a okrem kondície nám môže priniesť aj nové priateľstvá. Netreba sa báť ani krytého bazéna. Vnútri je teplota rovnaká ako v najhorúcejší letný deň a pri presune stačí nezabudnúť na čiapku. Plávaním navyše nezaťažíte a posilníte kĺby, čo oceníte pri letnom tenise alebo futbale. Ideálny je, samozrejme, pohyb na čerstvom vzduchu.

Lyžovanie, korčuľovanie, bežky alebo čoraz populárnejší skialpinizmus – ponuka zimných športov je rovnako bohatá ako tých „letných“. Výbava sa dá zabezpečiť aj v širokej ponuke bazárov na internete. Pokiaľ šmýkanie sa dolu svahom nie je stále nič pre vás, vyjdite si aspoň na prechádzku. Zasnežená krajina má v sebe čosi magické, vďaka skorej tme môžeme viac obdivovať hviezdnu oblohu a vôbec nič na svete sa nevyrovná pocitu, keď po dobrej prechádzke pomaly rozmŕzate pri šálke horúceho čaju. 

2531141
iStock

Päť bodov za živý stromček 

Vianočný stromček je tradičným symbolom Vianoc, bez ktorého si tieto sviatky nevieme ani predstaviť. Vytvára tú správnu atmosféru a domovu prepožičiava čarovný ligot. Ak sa rozhodnete pre živý stromček, môžete ho kúpiť aj mesiac pred Vianocami. Aby vydržal, musíte vedieť, ako ho uskladniť.

Skôr než stromček postavíte, mal by byť uložený v chlade a chránený pred slnečným svetlom. Nikdy ho však neskladujte vo vzduchotesnom obale! Stromček odporúčame postaviť pol dňa predtým, ako ho budete zdobiť. Konáre a vetvičky budú mať čas sa pekne rozložiť. V miestnosti by nemalo byť príliš teplo, preto miesto pri zapnutom radiátore nie je vhodné. Rovnako mu nebude prospievať prievan.

Neprehliadnite:

Originálne vianočné dekorácie, ktoré vyrobíte aj z nepotrebných vecí

Vydrží vám dlhšie čerstvý, ak ho budete pravidelne zalievať. Aby mohol prijímať vodu, odrežte kôru približne jeden až dva centimetre nad stojanom so zásobníkom vody. Pred ozdobením ho môžete jemne pokropiť vodou. 

2531157
isifa/shutterstock

● Živé vianočné stromčeky sa predávajú v rôznych veľkostiach, každý rok si tak vyberiete taký, aby vyhovoval vašim aktuálnym potrebám. „V ponuke máme stromčeky od 110 cm až do 270 cm. Tie nižšieho vzrastu nájdu uplatnenie v menších bytoch, vyššie zase v priestranných interiéroch. V obľube ich majú najmä tí, ktorí trávia Vianoce v širšom kruhu rodiny,“ vysvetľuje Daniel Brychta, odborník z oddelenia záhrady v projektových marketoch Hornbach.

● Pri živých vianočných stromčekoch je dôležité poznať ich pôvod. Vianočné stromčeky sa pestujú v špeciálnych lesných škôlkach, pričom priemerný vek jedného stromu je 10 až 15 rokov. Po výrube sa vždy vysádzajú nové stromčeky, ktoré pôvodné nahradia. Dôležitý je aj prístup k samotným stromom, niektorí pestovatelia napríklad vedia garantovať, že nepoužívajú žiadne chemické postreky.  

2531131
iStock

● Kultúry vianočných stromčekov často ponúkajú rôznym druhom živočíchov také prostredie, aké už vo vysokom lese nenájdu. Svoje domovy tam nájdu napríklad sýkorky, sojky a škovránky. Výskum zo Sauerlandu ukázal, že až 80 % 
hniezdiacich párov škovránkov lesných hniezdi práve v kultúrach vianočných stromčekov.

● Nevytvára žiadny emisný dlh. Na jednom hektári pôdy sa vypestuje približne 7 000 stromčekov. Toto množstvo naviaže v priebehu desaťročnej fázy rastu až 145 ton CO2 a za rovnaký čas vyprodukuje až 105 ton kyslíka.

● Zásadnou otázkou ostáva, čo so stromčekom po Vianociach. „Môžete ho narezať na menšie kúsky a použiť do kompostu. Efektívnejšie je však ho nasekať na drobné kusy, spracovať v drviči a rozsypať po záhrade. Ďalším variantom recyklácie je jeho spálenie,“ hovorí D. Brychta z Hornbachu. 

Sklo je najzdravší obal na potraviny a nápoje

Kvalitné výrobky zostávajú v hygienickom a bezpečnom obale zo skla dokonale čerstvé a uchovávajú si dlho svoju pravú chuť. Žiadny iný obalový materiál nedokáže s vlastnosťami skla držať krok. Na rozdiel od iných obalových materiálov je sklo inertné a nepriepustné. To znamená, že nič sa nedostane zo skla do výrobku, nič neprenikne do výrobku cez sklo zvonku a nič neuniká von. Sklené obaly nepotrebujú žiadne ďalšie chemické úpravy vnútorných stien, aby chránili svoj obsah.

„Sklo neprepúšťa plyny. To znamená, že v sklených fľašiach si minerálna voda veľmi dlho uchováva svoj obsah oxidu uhličitého. Aj preto je minimálna trvanlivosť minerálnej vody v PET fľašiach asi o 40 % kratšia ako v prípade minerálky vo fľašiach zo skla,“ hovorí Regína Bělohoubková zo spoločnosti Vetropack Nemšová, ktorá je najväčším výrobcom obalového skla na Slovensku.

2531129
iStock

● Sklo je najšetrnejší obalový materiál k životnému prostrediu. Sklo je 100 % prírodné, vyrába sa prakticky len z piesku, zo sódy, z dolomitu, vápenca a, samozrejme, z črepov.

● Bez ohľadu na to, koľkokrát sa sklo recykluje, zostáva jeho kvalita nezmenená. „Pre našu skláreň sú črepy dôležité, pretože najekologickejšia výroba skloviny je práve z recyklovaného skla. Prítomnosť recyklovaných sklených obalov pri výrobe nového skla znižuje emisie oxidov dusíka, oxidov síry, CO2 a spotrebu energie na tavenie skla. Usporí sa teda materiál a teplota v peci nemusí byť taká vysoká – pretavenie skla vyžaduje o 2-3 % menej energie na každých 10 % črepov, ako keby sa vyrábalo len z prírodných materiálov.“

2531127
iStock

● „Skla z kontajnerov na triedený odpad je v našej republike nedostatok, preto ho musíme dovážať zo zahraničia,“ uvádza pani Bělohoubková a dodáva, „nepotrebujeme nič iné, len aby ľudia odniesli sklo do kontajnera na triedený odpad a nie do odpadu zmiešaného. Neprekážajú nám ani viečka a drobné znečistenie, naše recyklačné linky si s tým poradia.“ Čím viac črepov z odpadu sa použije pri výrobe nového skla, tým ekologickejší bude celý výrobný proces. 

2531137
iStock

● Zaujíma vás viac? Na stránke www.friendsofglass.com nájdete viac informácií o tom, ako sklo používať, prečo ho používať a ako ho recyklovať. 

Prečo potrebujeme vetrať?

Kvalitné vetranie zabraňuje vzniku chorôb, ako sú bronchitída a astma. Ťažký vzduch sa v miestnosti „vymení“ a s ním odídu rôzne alergény v nej nahromadené. Ak pravidelne a dostatočne kvalitne nevetráme, zvyšuje sa v miestnosti aj koncentrácia oxidu uhličitého, ktorý môže spôsobiť bolesť hlavy, problémy s dýchaním, malátnosť aj únavu.

Dôležité je z bytu dostať aj výpary, ktoré sa nahromadili z plastov, elektroniky či nábytku. Na druhej strane ani prílišné vetranie nie je dobré, pretože môžeme prechladnúť alebo začneme trpieť reumatizmom. 

2531139
iStock

Správne vetranie v zime

● Vetrajte trikrát denne. Ráno, po príchode z práce a večer. V kuchyni, kúpeľni a spálni vetráme najčastejšie. Pracovňa, šatník či iné miestnosti, kde sa združujeme menej často, netreba vetrať až tak intenzívne.

● Vetranie musí byť krátke a intenzívne. Podlahy a steny by mali stále ostať teplé. Pri vetraní ide o výmenu vydýchaného vzduchu za čerstvý, nemusíme zbytočne vyrábať energetické straty. Úplne postačí vetrať päť minút, pri silných mrazoch stačia aj tri. Výmene vzduchu pomôže samotný rozdiel teploty medzi interiérom a exteriérom.

● Zabudnite na mikroventiláciu. Keď totiž vetráte cez mikroventiláciu, odniesť si to môže tesnenie vašich okien. Tiež to spôsobuje 15 – 30 % tepelného úniku. Steny v okolí okien začínajú vlhnúť a ochladzovať sa, čo je len krôčik od vytvorenia plesní.

● Vlhkosť v bytoch vzniká aj naším dýchaním, varením, kúpaním, praním, pestovaním kvetov. Len dýchaním dokáže jedna osoba v domácnosti vyprodukovať cca 1-2 litre vody. Varením dokáže napr. 4-členná rodina denne vyprodukovať okolo 1-2 litre vody. K vlhkosti, samozrejme, prispieva aj sušenie bielizne v interiéri.

● Pri varení používajte digestor. Každý hrniec by mal mať pokrievku, najmä pri dlhodobom varení.

Text: Karolína Balášková, Hornbach, Vetropack
Foto: archív firiem, istock
Zdroj: časopis Tvorivé bývanie