Pasívny dom s kozubom v Piešťanoch

03. 10. 2012
Zdieľať

Predsudok, že kozuby v pasívnom dome nemajú svoje miesto, sa podarilo nabúrať realizáciou piešťanskej novostavby. Pochybovačom tak dokazuje, že teplo rodinného kozuba patrí aj do takéhoto energeticky nenáročného domu.

Konštrukčné riešenia obalovej konštrukcie domu z energetickej kategórie A ponúkajú stavebníkovi možnosť voľby medzi drevostavbou alebo masívnou akumulačnou konštrukciou. Optimálne riešenie by malo nielen zabezpečiť požadované tepelnoizolačné parametre, ale aj podporovať príjemnú mikroklímu v interiéri. Súčasné pasívne domy by mali byť najmä miestom na kvalitný život so všetkým, čo k nemu patrí. Dvojpodlažný pasívny dom s úžitkovou plochou okolo 185 m2 vyrástol v novej štvrti okrajovej časti mesta. Pridanú hodnotu domu predstavuje kozub, ktorý je v pasívnych domoch relatívne vzácnym úkazom.


Pasívny dom s kozubom v Piešťanoch

1156313
Dano Veselský

Tepelnoizolačné vlastnosti nestačia

Tepelnoizolačné vlastnosti sú prvým parametrom, na ktorý sa hľadí pri stavbe pasívneho domu. Masívna tepelná izolácia však na pokrytie všetkých požiadaviek nestačí. Horlivé zvyšovanie hrúbky obvodových stien a pridávanie tepelnej izolácie v snahe zlepšiť tepelnoizolačné vlastnosti má význam iba do určitej miery. Výrazné zlepšenie tepelnoizolačných hodnôt možno dosiahnuť iba zabezpečením vzduchotesnosti obalovej konštrukcie domu (obvodové steny, výplne otvorov, strecha a pod.). Netesnými miestami konštrukcie uniká pri rozdielnom tlaku medzi interiérom a exteriérom teplý vzduch do chladnejšieho prostredia. To znamená väčšie tepelné straty, ale aj väčšiu produkciu CO2. Vzduchotesnosť obalovej konštrukcie objektu zabraňuje v zime úniku tepla, v lete prehrievaniu domu. Ochladzovanie vzduchu v interiéri pomocou klimatizácie, ktorá je štvornásobne energeticky náročnejšia ako vykurovanie, sa preto minimalizuje. Z hľadiska úspor energie a prevádzkových nákladov či zabezpečenia vysokého komfortu bývania bol kľúčový výber systému obalovej konštrukcie domu. Majiteľ sa rozhodol postaviť dom tradičnou technológiou murovania. Rozhodol sa pre stavebný systém z bieleho pórobetónu. Obvodové steny sa vymurovali z tvárnic s hrúbkou 300 mm. Múry zaručili dostatočnú pevnosť a únosnosť konštrukcie. Na subtílnu stenu sa celoplošne lepil sivý expandovaný polystyrén s hrúbkou 250 mm. Vznikla stena so štandardnou hrúbkou a tepelným odporom R = 11,09 m2 K/W, ktorý sa odporúča pre pasívne domy.


Kombináciou tvárnic z bieleho pórobetónu s hrúbkou 300 mm a sivého expandovaného polystyrénu s hrúbkou 250 mm sa dosiahli optimálne tepelnoizolačné vlastnosti obvodovej steny bez zväčšovania zastavanej plochy.

Kombináciou tvárnic z bieleho pórobetónu s hrúbkou 300 mm a sivého expandovaného polystyrénu s hrúbkou 250 mm sa dosiahli optimálne tepelnoizolačné vlastnosti obvodovej steny bez zväčšovania zastavanej plochy.
Dano Veselský

Vzduchotesný dom vyžaduje trpezlivosť

Navrhnutá skladba obvodových stien splnila podľa výpočtov podmienky z hľadiska tepelného odporu. Dôležité však bolo zabezpečiť vzduchotesnosť obalovej konštrukcie domu. Výhodou pórobetónu je jeho štruktúra, ktorú tvoria miniatúrne vzduchové bublinky. Pri manipulácii s tvárnicou zabraňujú tvorbe dutín, ktorými by mohlo teplo neželane unikať. Na dosiahnutie maximálnej vzduchotesnosti stien však bola potrebná ich dôkladná realizácia. Splnenie tejto požiadavky uľahčilo presné murovanie. Stavba pasívneho domu si vyžaduje zručnosť a predovšetkým skúsenosť. Majiteľ je vlastníkom malej stavebnej spoločnosti, preto sa spoľahol na vlastné skúsenosti a pasívny dom si staval sám. Precíznym a presným murovaním sa mu podarilo dosiahnuť vynikajúce hodnoty, ktoré nepotrebovali dodatočné korekcie. Až úspešným absolvovaním skúšky tesnosti obvodového plášťa budovy, takzvaným Blower Door testom, sa však mohlo definitívne potvrdiť, že ide o pasívny dom. Vo vyspelých krajinách Európskej únie je protokol o meraní tesnosti bežnou súčasťou energetického certifikátu budovy. V našich podmienkach sa používa len vo výnimočných prípadoch, najmä pri overovaní parametrov neprievzdušnosti nízkoenergetických domov. Cieľom merania tesnosti konštrukcie bolo lokalizovať kritické miesta, ktoré nemožno pozorovať voľným okom, a odstrániť chyby a poruchy konštrukcie domu ako celku. Blower Door test sa vykonáva pomocou špeciálneho zariadenia, ktoré pri konštantnom tlaku (zvyčajne 50 Pa) namáha jednotlivé časti stavby podtlakom a pretlakom. Presné určenie miest, ktorými uniká vzduch, potom umožní ich ďalšiu úpravu. Pojem pasívneho domu ani jeho požadované parametre nie sú zatiaľ legislatívne zakotvené, vo všeobecnosti sa vychádza z definícií Inštitútu pre pasívne domy v Darmstadte. Intenzita výmeny vzduchu v pasívnom dome by mala byť n50 < 0,6 (1/h), kde n50 je výmena vzduchu za jednu hodinu pri pretlaku 50 Pa. Pasívny dom v Piešťanoch dosiahol podľa prvých meraní hodnotu n50 < 0,2 (1/h). „Až na drobné netesnosti pri vstupných dverách a na oknách, ktoré sa dajú dodatočne vyladiť, dopadla skúška na výbornú,“ konštatuje majiteľ. Táto hodnota sa v konečnom dôsledku premieta aj do celkovej spotreby energie v dome. Na základe výsledkov tejto skúšky sa predpokladá spotreba domu 13 kWh/m2 za rok.

Dom je orientovaný na juh. Na severnej strane sa do domu vstupuje cez hlavný vchod.

Dom je orientovaný na juh. Na severnej strane sa do domu vstupuje cez hlavný vchod.
Dano Veselský

Teplo domova

Navrhnúť optimálny stavebný systém pre hrubú stavbu pasívneho domu bolo v porovnaní s hľadaním vhodného technologického vybavenia relatívne jednoduché. Majiteľ trval na stavbe kozuba, a to nielen pre možnosť navodiť si doma príjemnú atmosféru. „V čase plynovej krízy nám jedno polienko pomôže vyriešiť problémy s vykurovaním,“ vysvetľuje svoje rozhodnutie. Umiestniť a realizovať kozub s komínom v pasívnom dome je problematické, nie však nemožné. Náročnejšie bolo nájsť dodávateľa kozuba, ktorý by vyhovoval potrebám pasívneho domu. Výrobca nakoniec vytvoril extrémne tesný kozub podľa požiadaviek majiteľa. Kozub sála do miestnosti len minimálne, postačuje však na vykúrenie domu a predhrev teplej vody. Skúška Blower Door testom preukázala veľmi dobré výsledky vzduchovej nepriepustnosti pre pasívnym dom s kozubom a komínom. Prívod vzduchu do kozuba usmerňuje elektronická regulácia. Teplo prechádza do teplovodného výmenníka, ktorý je napojený na 800-litrovú akumulačnú nádrž, slúžiacu na predhrev teplej vody, a do podlahového rozvodu teplej vody na vykurovanie. Významným zdrojom úspor tepla pasívneho domu je vzduchotechnika so systémom rekuperácie, ktorého súčasťou je aj kvapalinový zemný výmenník na ohrievanie a ochladzovanie nasávaného vzduchu. Čerstvý vzduch sa privádza do každej miestnosti výustkami. Opotrebovaný vzduch sa odvádza výustkami, ktoré sú umiestnené v hygienických miestnostiach domu. Majiteľ sa rozhodol pre použitie viacerých prvkov stavebného systému, nielen tvárnic (murivo v pivnici, stropy z nosníkov a vložiek, vencové tvarovky, deliace interiérové priečky, schody, nosné a nenosné preklady). „Dodatočné vstupy do muriva, akým sú priestupy na elektrické vedenie či vzduchotechniku, som spravil veľmi jednoducho. V týchto spojoch sa nenašli žiadne úniky vzduchu,“ dodáva majiteľ. Pasívny dom v Piešťanoch síce ešte nemá za sebou „ostrú“ prevádzku, je však pravdepodobné, že splní požiadavku na komfortné bývanie.

Srdcom pasívneho domu je „studený“ kozub, ktorý slúži nielen na vytvorenie domácej pohody, ale aj na ohrev teplej vody.

Srdcom pasívneho domu je „studený“ kozub, ktorý slúži nielen na vytvorenie domácej pohody, ale aj na ohrev teplej vody.
Dano Veselský

Pasívny dom s kozubom

Miesto: Piešťany
Účel stavby: Rodinný dom s troma podlažiami
Autor: Ing. Ján Klimek
Merná spotreba tepla na vykurovanie: 13 kWh/(m2 . a)
Obvodová stena: U = 0,09 W/m2
Strop nad suterénom: U = 0,20 W/(m2 . K)
Strop na 2. nadzemnom podlaží: U = 0,07 W/(m2 . K)
Okná: U = od 0,75 po 0,84 W/(m2 . K)
Vzduchotesnosť: n50 = 0,2 1/h
 
Autor je poradca projektantov spoločnosti Xella Slovensko, spol. s r. o.
Kategória: Stavba
Tagy: vykurovanie
Zdieľať článok

Diskusia