Montované domy na báze dreva

24. 06. 2008
Zdieľať

V súčasnosti už stavebníka neprekvapí, keď nájde v literatúre článok o montovaných domoch. Montovaných stavieb je však viacero typov. Pre lepšiu orientáciu by sme si mali aspoň niektoré z nich bližšie predstaviť.

Montované domy možno deliť predovšetkým na základe použitých materiálov. Prvý typ montovanej výstavby na báze betónu poznáme určite všetci. Ide o klasickú panelovú výstavbu občianskych panelových domov. V súčasnosti sa týmto spôsobom, hoci trochu okrajovo, realizuje výstavba rodinných domov, a to najmä v Českej republike. V zahraničí sa stavajú aj montované stavby, pri ktorých sa využívajú vymurované steny tvoriace jednotlivé hrubé bloky budúceho rodinného domu. Takéto riešenie si však vyžaduje dokonalé spracovanie detailov v spojení najmä s prenosom a montážou murovaných blokov, pretože tehla namáhaná na ohyb neprenesie veľké zaťaženie.

Drevený nosný rám a panel


Montované domy na báze dreva

153847

Uvedené typy však netvoria väčšinu montovaných stavieb, skôr ide zatiaľ o okrajovú technológiu. Najvýznamnejší typ predstavujú montované domy na báze dreva. Ide o systém založený na vytvorení dreveného nosného rámu, kde zaťaženie z hornej stavby sa prenáša prostredníctvom tohto dreveného skeletu do základov. Rozdiel je len v príprave jednotlivých stavebných elementov.

Najrozšírenejší spôsob výstavby montovaných domov v súčasnosti je založený na zdanlivo jednoduchom technologickom princípe. Vo výrobnom závode sa na základe podrobnej výrobnej dokumentácie vyrobí drevený rám, do ktorého sa osadia tepelné izolácie, prípadne okná s vonkajšími parapetnými doskami alebo zvislé zdravotnotechnické inštalácie. Rám sa potom z oboch strán uzatvorí veľkorozmerovým materiálom, ako sú napríklad sadrokartónove alebo sadrovlaknité dosky, pričom priamo vo výrobe sa exteriérová strana takéhoto panelu zateplí fasádnym polystyrénom. Na takto vyrobené obvodové steny sa priamo zhotovia základné omietky. Existuje alternatíva zhotovenia kompletných omietok v prostredí závodu, a montáž domu sa tak stáva ešte menej závislou od poveternostných podmienok.

Slovenskí stavebníci však tento postup neuprednostňujú, lebo takto montovaný dom sa vizuálne líši od murovaného domu. Základný rozdiel je predovšetkým v miestach spojov jednotlivých panelov. Na Slovensku sa teda posledná vrstva omietky robí naďalej až na stavbe, čím vizuálny rozdiel medzi montovanou a murovanou stavbou zanikne. Zostáva tu však, aj keď malá, no stále existujúca závislosť od počasia. Rovnako ako steny možno predpripraviť aj stropné a strešné panely. Tento spôsob výroby používajú najmä väčší výrobcovia montovaných domov. Je náročnejší na výrobné priestory, technologické vybavenie a logistické zabezpečenie. Možno ním však dosiahnuť väčšiu kvalitu, rýchlosť a množstvo takto vyrobených a zrealizovaných domov.

Menší výrobcovia z kapacitných dôvodov inklinujú skôr k menšej rozmernosti pripravených (prefabrikovaných) stavebných dielcov. Najčastejšie sa vyhotovuje iba samotný drevený rám a opláštenie z jednej strany rámu. Okná a tepelná izolácia spolu s omietkami sa realizujú priamo na stavbe. Takto zrealizované domy nemusia byť menej kvalitné. Treba však ustriehnuť, aby konštrukcia, ktorá je z technických dôvodov dlhšie otvorená, nebola napadnutá drevokazným hmyzom alebo aby sa poveternostné podmienky nepodpísali pod kvalitu zabudovaných materiálov. Z toho vyplýva, že tento spôsob montáže, v porovnaní s priemyselnou výrobou, viac závisí od poveternostných podmienok.


Montované domy na báze dreva

153846

Two by four

Ďalšia technológia pochádzajúca spoza oceánu je výstavba domov systémom two by four. Samotný názov tohto pomenovania pochádza toho, že sa pri výstavbe používajú drevené hranoly s rozmermi 2 × 4 palcov (čo je približne 5 × 10 cm). V tomto prípade nejde ani tak o továrenskú prípravu, ako o suchý proces výstavby rodinných domov, respektíve obytných domov priamo na mieste výstavby z jednotlivých častí stavebného materiálu.

Pri tomto spôsobe výstavby netreba nijaké náročné strojové vybavenie, sú však potrebné skúsenosti s takouto technológiou a treba klásť dôraz na vyhotovenie jednotlivých detailov. Na rozdiel od prefabrikovaných panelov je takáto výstavba vhodná aj do lokalít s obmedzeným prístupom pre kamióny alebo autožeriav. Nebýva totiž žiadnou výnimkou, že prefabrikovaná stena montovaného domu má dĺžku aj 12 metrov, a tak dovoz takýchto stien je viazaný výlučne na veľkorozmerové nákladné automobily.

Pozor na problémy

Na základe uvedených spôsobov realizácie montovaných domov si možno vytvoriť základný prehľad o možnostiach výstavby montovaných domov na báze dreva. Rozdiel medzi nimi spočíva nielen v spôsobe výroby, ale aj vo výbere použitých materiálov. Každé riešenie má svoje prednosti i nedostatky.

Problémy začínajú vtedy, keď sa do konštrukcie zabuduje nevhodný materiál alebo jeho montáž neprebehne v súlade s technologickými podmienkami. Jedným z takýchto problémov je aj správna montáž a vyhotovenie parozábrany v difúzne uzatvorených stavbách. Ak má investor smolu, môže sa v realite stretnúť s výrobcom montovaného domu, pri ktorom skladba síce zodpovedá návrhu difúzne uzatvoreného domu, ale žiaľ, bez koncepčného riešenia detailov parozábrany. Ak zástupca takejto firmy prezentoval skladbu steny ako difúzne otvorenú, ťahá neskúsený investor pri uzatvorení zmluvy za kratší koniec.

Celá problematika sa krúti okolo „dýchania alebo nedýchania“ domu, a keďže práve parozábrana môže zabezpečovať v montovaných domoch aj funkciu vzduchotesnosti – takú dôležitú pri nízkoenergetických budovách, zamerajme sa ďalej na tento problém.

Parozábrana

Nízkoenergetické domy sú domy, ktorých spotreba na vykurovanie je asi 15 až 50 kWh/m2. Takéto domy majú väčšiu tepelnú izoláciu, vhodne navrhnutú zasklenú plochu okien, ako aj ich umiestnenie vzhľadom na svetové strany a funkčné kontrolované vetranie. Treba zdôrazniť slovo funkčné, pretože takéto vetranie má zmysel len vtedy, ak je dom vzduchotesný v predpísaných parametroch. Ak má totiž dom miesta, ktorými dochádza k nekontrolovaným unikom vzduchu, dosiahnuť predpísanú spotrebu energií je zložité, ak je vôbec možné.

Najčastejšie miesta, ktorými uniká vzduch, respektíve kde môže byť poškodená parozábrana alebo kde je nedoriešený detail, ktorý má byť vzduchotesný, sú:

  • elektrické rozvody, ktoré prestupujú cez vzduchotesný obal,
  • nekvalitne osadené okná, vchodové dvere alebo zle tesniace okná,
  • priestupy rozvodov vody alebo kanalizácie,
  • priestup komínového telesa, prípadne samotnej vzduchotechniky,
  • konštrukčné spoje stien a stropov alebo netesnosti v obvodovom plášti budovy.

Ak totiž existujú netesnosti v samotnej konštrukcii, tak vplyvom rýchlosti vetra a následnými rozdielnymi tlakmi vzduchu medzi interiérom domu a exteriérom dochádza buď k únikom vzduchu do exteriéru, alebo k prieniku exteriérového vzduchu do interiéru. Tento neželaný jav spôsobuje nielen tepelné straty, ale aj vstup vlhkosti vzduchu do konštrukcie, zhoršenie tepelnoizolačných vlastností konštrukcie, ba často aj priame materiálne škody. Vzduchotesnosť domu meriame ešte počas výstavby domu, a to vo fáze ukončenej a uzavretej hrubej stavby domu, pričom musí byť jasné, ktorý materiál nám bude tvoriť vzduchotesný obal domu. V tejto fáze možno ešte presne stanoviť miesta netesnosti. Takéto meranie sa volá aj Blower Door test a jeho cieľom je nielen indetifikácia miest netesností obvodovej konštrukcie, ale aj stanovenie celkovej intenzity výmeny vzduchu n50.

Zo skúseností sa ukazuje, že staršie budovy počas takéhoto merania vykazovali údaj n50 v rozsahu 4 až 12 1/h, nové budovy, pri ktorých sa nekládol dôraz na vzduchotesnosť, 3 až 7 1/h, pri nízkoenergetických domoch 1 až 2 1/h a pri pasívnych domoch 0,1 až 0,6 1/h. Ak teda požaduje investor napríklad pasívny dom, meranie vzduchotesnosti je na mieste. Vzduchotesnosť sa však pri murovaných domoch nesmie zamieňať s parotesnosťou, pretože interiérová omietka je dostatočne vzduchotesná, ale čo sa týka parotesnosti ostáva otvorená. Ak by mal investor záujem o nízkoenergetický dom, musí sa sám rozhodnúť buď pre murovaný, alebo montovaný dom.

Montovaný dom v porovnaní s murovaným domom má so svojimi vlastnosťami lepšie predpoklady na úsporu energie. Vzhľadom na použité materiály je aj pomer zastavanej plochy k úžitkovej v prospech montovaných domov. Treba však postupovať presne podľa návrhu pre nízkoenergetickú výstavbu. Najideálnejším riešením pre investora by bolo oslovenie výrobcu, ktorý má aj konkrétne praktické skúsenosti s takouto výstavbou. Zatiaľ chýba inštitút, ktorý by zastrešoval a kontroloval výrobcov montovaných domov, tak ako to je napríklad v susednom Rakúsku, kde je trh rozdelený na veľkovýrobcov montovaných domov a na malé firmy, pričom každá skupina má kontrolu, ale aj možnosť prípadnej konzultácie vo svojej organizácii. Ak sa teda investor u nás rozhodne pre výstavbu nízkoenergetického domu, treba sa zamerať na niektoré body podrobnejšie.







Montované domy na báze dreva

153844

Rodinný dom na báze dreva nemusíme hľadať iba v minulosti. Na druhej strane kvalitná architektúra drevodomu určite nemusí v pôvodnej zástavbe pôsobiť ako päsť na oko.

Nízkoenergetický montovaný dom v praxi

Čím väčší je povrch domu, tým väčšia môže byť strata tepla. Zbytočne komplikované tvary budov, rôzne odsadenia, výčnelky a ostré uhly okrem toho, že zvyšujú stavebné náklady, pôsobia negatívne aj na spotrebu energie. Ak však už plánujete dom s takýmito detailmi, o to väčšiu pozornosť počas stavby musíte venovať všetkým prvkom. Jeden z najdôležitejších predpokladov pri realizácii nízkoenergetického domu je dobré zateplenie. Steny domu tvoria najväčšiu časť z celkového povrchu domu, preto je realizácia dostatočného zateplenia je namieste. Najdôležitejšia hodnota pri zateplení je hodnota U, čo je označenie konštanty prechodu tepla. Čím nižšia je táto hodnota, tým lepšie tepelné vlastnosti má objekt.

V murovanej stavbe má obvodová stena väčšiu možnosť tepelnej akumulácie. Nevýhodou takejto konštrukcie však je skutočnosť, že na získanie požadovaného tepelného odporu potrebujeme relatívne hrubšie steny, a to 50 až 60 cm. V montovaných domoch je obvodová stena užšia, a napriek tomu má výborné tepelnoizolačné vlastnosti. Pri montovanej stavbe je pomer zastavenej plochy k úžitkovej ploche výhodnejší, ako je to pri murovaných stavbách. Pri podkrovnom montovanom rodinnom dome na báze dreva s rozlohou asi 120 m2, sa v porovnaní s murovanou konštrukciou získa ešte ďalších 6 až 8 m2 celkovej úžitkovej plochy navyše. Nevýhodou je však nižšia akumulačná schopnosť takejto konštrukcie.

V súčasnosti však už aj na Slovensku nájdete výrobcu montovaných domov ponúkajúceho skladbu obvodovej steny Vitalwand,v ktorej sú zlúčené výhody murovanej a montovanej steny. Strecha by nemala mať hodnotu U väčšiu ako 0,15 W/(m2 . K). Takáto hodnota zodpovedá približne 25- až 30-centimetrovej hrúbke izolácií. Spôsobov uloženia tepelnej izolácie v strešnej konštrukcii je viacero, každý variant má svoje výhody a nevýhody.







Nová éra montovaných stavieb – Vitalwand

Skladba konštrukcie Vitalwand® vychádza z klasického zloženia obvodovej steny montovaných drevených domov. Zmena nastáva v tom, že k overenej skladbe steny sa priamo na stavbe dobuduje z vnútornej strany obvodovej steny tehla Vital. Prívlastok Vital táto tehla nezískala samoúčelne. Výrobcovi sa totiž podarilo ponúknuť riešenie, ktoré odstránilo nevýhody montovanej stavby a zlepšilo aj samotný komfort bývania. Použitím tehly Vital získa konštrukcia lepšie zvukovoizolačné vlastnosti, zlepší kvalitu vzduchu, vytvorí odolnejšiu konštrukciu a optimálne akumulačné vlastnosti.



Investor na Slovensku, v porovnaní so zahraničím, montovaným domom ešte stále neverí. Pri presadzovaní montovaných domov však určite pomôžu stúpajúce ceny energií, ako aj prirodzená selekcia stavebných firiem. O tom, že výstavba montovaných domov sa u našich susedov už pevne etablovala, svedčí nielen niekoľkoročná realizácia takýchto stavieb, ale aj samotná škála možností, ako takéto stavby využiť – a to nielen na stavby rodinných domov, ale aj detských jasieľ, škôl, penziónov či administratívnych objektov. Vývoj však ide ďalej. Je len otázka času, kedy sa vyrovnáme zahraničnému trendu. Netreba všetko nechávať len na investora. Nie je totiž žiadnym tajomstvom, že výstavbu nízkoenergetických alebo pasívnych domov v zahraničí intenzívne podporuje štát. Náš štát sa v tomto smere zatiaľ správa macošsky.

Kategória: Materiály Stavba a rekonštrukcia
Tagy: montované domy na báze dreva nízkoenergetický dom
Zdieľať článok

Diskusia