Čo sú tepelné mosty

Vznik tepelných mostov

Tepelný most môžeme charakterizovať ako časť konštrukcie budovy, kde sa výrazne mení vnútorná povrchová teplota. Je to spôsobené jednak zmenou hrúbky stavebnej konštrukcie, jednak rozdielnou veľkosťou vnútornej plochy, ktorá teplo prijíma, a vonkajšej plochy, ktorá teplo odovzdáva (napríklad kúty stien, podláh a podobne).

69533	69534
Termografický záber znázorňuje prenikanie studeného vzduchu.

Ak je v konštrukcii tepelný most, možno predpokladať, že v zimnom období bude jeho teplota na vnútornom povrchu nižšia, ako je teplota na bežnom mieste. Naopak, na vonkajšom povrchu tepelného mosta bude zase oproti bežnému miestu teplota vyššia. Je to dôsledok toho, že v mieste tepelného mosta má konštrukcia vyššiu tepelnú vodivosť (tepelnú priepustnosť) ako inde. Na diagnostiku a znázornenie nepravidelností v tepelnotechnických vlastnostiach prvkov, ktoré tvoria obvodový plášť budovy, sa používa termovízia. Obvodový plášť budovy musí chrániť celú budovu tak, aby bol vplyv tepelných mostov vylúčený alebo aspoň obmedzený. Tepelné mosty vznikajú najčastejšie pri nadokenných a naddverových prekladoch, pri okrajoch strechy, pri atike, v mieste napojenia stropných nosných prvkov s obvodovou stenou alebo pri vyložení nosných konštrukcií balkóna a lodžií. Všetky miesta s tepelnými mostami treba prekryť efektívnym tepelnoizolačným materiálom s takou hrúbkou, aby bol pokles vnútornej povrchovej teploty čo najnižší. V nijakom prípade nesmie dosiahnuť hranicu rizika vzniku plesní.

Výber kritických miest s výraznejším poklesom teploty pripravuje projektant. Ten posúdi, či je v danom mieste pokles teploty taký, že môže spôsobiť hygienické problémy na vnútornom povrchu. V prípade neúmerného poklesu teploty nastáva zvyčajne veľké riziko vzniku plesní. Projektant musí už pri návrhu obvodového plášťa zabezpečiť takú vnútornú povrchovú teplotu, aby sa toto riziko vylúčilo. Napriek tomu, že sa na zamedzenie vzniku plesní používajú normalizované výpočtové postupy a kritériá, podmienky ich vzniku sú neraz značne zložitejšie a závisia aj od mnohých ďalších parametrov vo vnútornom prostredí budovy.

Pole pôsobnosti pre plesne

Plesne na vnútornom povrchu konštrukcií sú vážnou závadou. Sú to drobnohľadné mikroorganizmy – patogénne huby, ktoré tvoria spleť vláken a pripomínajú zamatový povlak alebo vatu. Objavujú sa nielen v starých budovách, ale aj v nových a rekonštruovaných stavbách, kde je to neočakávané a zdanlivo nepochopiteľné. V ostatných rokoch vznikli viaceré teórie, ktoré hodnotia vznik hygienických problémov. Rozlišujú pritom dva javy: prvým je povrchová kondenzácia vodnej pary na tepelnom moste, a druhým je riziko vzniku plesne pri určitých podmienkach. Plesne klíčia v podmienkach, akými sú napríklad existencia spór, prítomnosť kyslíka či vhodná teplota. Tieto predpoklady spĺňajú interiéry domov vždy – spóry sa vyskytujú vo vonkajšom vzduchu, kyslík je dostupný a izbové teploty sa pohybujú medzi 10 a 30 ºC. Čo sa týka tradičného pohľadu na povrchovú kondenzáciu vodnej pary ako príčinu vzniku a rastu plesní, ukázal sa ako nie celkom pravdivý a presný. Experimenty dokázali, že riziko plesne vzniká skôr ako nastane povrchová kondenzácia vodnej pary. Toto riziko sa však dá vylúčiť, ak určíme minimálnu vnútornú povrchovú teplotu. Pre obytné budovy sa uvažuje o výpočtovej vnútornej teplote 20 ^oC a relatívnej vlhkosti vnútorného vzduchu 50 %. Pre tieto parametre vnútorného prostredia je kritická teplota na vznik plesní 12,6 ^oC a teplota rosného bodu 9,3 ^oC.

69536

Do útoku proti plesniam

Aby sa zabránilo vzniku plesní, hodnotia sa steny, strechy a podlahy. Ich teplota na vnútornom povrchu musí byť v každom mieste vyššia ako kritická teplota na vznik plesní, pričom sa ešte táto teplota zvyšuje o bezpečnostnú prirážku udávanú v STN 73 0540-2. Vzhľadom na teplotu rosného bodu sa hodnotia otvorové konštrukcie. Okná, dvere a zasklené steny by mali mať vnútornú povrchovú teplotu nad teplotou rosného bodu. Pre iné výpočtové hodnoty stavu vnútorného prostredia budov sa kritická teplota na vznik plesní a teplota rosného bodu určuje podľa tejto tabuľky:

x	Kritická povrchová teplota na vznik plesní v oC pri relatívnej vlhkosti vzduchu
Teplota v oC	50 %	60 %
10	3,2	5,8
18	10,7	13,5
19	11,7	14,5
20	12,6	15,4
21	13,6	16,4
25	17,3	20,3

Je všeobecne známe, že nedostatočným vetraním sa koncentrácia škodlivín zvýši a vlhkosť vzduchu narastá v závislosti od produkcie vodnej pary. Keďže teplý izbový vzduch obsahuje väčšie množstvo vodnej pary, odvedenie vlhkosti sa dosiahne aj dostatočnou výmenou vzduchu v miestnosti.