Giverny: Záhrada Clauda Moneta
„Monetovu záhradu je potrebné zaradiť medzi jeho diela, pretože v nej prebieha čaro prispôsobenia sa prírody prácam maliara svetla. Predĺženie ateliéru do prírody, s farebnými odtieňmi, ktoré sa márnotratne rozšírili na všetky strany a priťahujú zrak svojím farebným mihotaním, od ktorého horúčkovito vzrušená sietnica očakáva nikdy nekončiacu radosť.”
(Georges Clemenceau)
Stará dáma zasnene prechádza pod pergolou obrastenou ružami, skláňa sa a náruživo k jednej privoniava. Potom sa bleskurýchlo otočí a ružu odlomí. „Ale madame, ” volám rozčúlene, „no toto a ešte tu!? ” S takmer detskou nevinnosťou sa na mňa pozrie a na ospravedlnenie dodáva: „Monsieur, viete, tie ruže sú tak neodolateľne krásne a ja som sa jednoducho nemohla udržať…” a pokračuje zasnene vo svojej ceste.
Život podľa Moneta
28706
Marian S. Sucha
Giverny, malé mestečko nad Seinou, na hranici Ile-de-France a Normandie, žije celkom v znamení Clauda Moneta, tohto najslávnejšieho impresionistu, a jeho záhrady. Len čo človek otvorí malú vstupnú bránku na hlavnej ulici, myslí si – ako to kedysi vyjadril Gustave Geffroy – „že sa dostal do raja, a to takmer v každom ročnom období. Je to pestrofarebné a voňavé kráľovstvo kvetín. Každý mesiac má svoju vlastnú výzdobu, od orgovánov a ľalií až po chryzantémy a žeruchy, azalky, hortenzie, náprstníky, slezy, nezábudky a fialky…” Neobyčajné hýrenie žiarivých odtieňov, trblietavá hudobná zmes bielej, modrej, ružovej, žltej a svetlofialovej, kontrasty, prechádzajúce ročnými obdobiami a vrcholiace v lete, keď kvitnú ruže. Záhrada vyžaruje, aj napriek množstvu návštevníkov, pozoruhodný pokoj. Pri takejto zadumanej prechádzke pod pergolami s ružami nie je ťažké predstaviť si fúzatého, monumentálneho Moneta, sediaceho pod slnečníkom s paletou v ruke a ponoreného do svojich splínov, ako maľuje oblohu na vodnú hladinu, nachádza farby prchavého svetla a pripája šíriacu sa pustotu tieňov.
Maliar a záhradník
28707
Marian S. Sucha
Ako maliar aj ako záhradník miloval Monet prírodu s jej bohatou farebnosťou a bujnou vegetáciou, ale najviac ju obdivoval tam, kde vyzerala, akoby bola komponovaná podľa maliarskych predstáv. Symbolom jeho maliarstva je záhrada, spriadajúca pradivo vegetácie. Zrastaním detailov do veľkého kompaktného celku, ktorý starostlivo spája jednotlivé prvky do farebnej rozmanitosti, sa záhrada podobá dielu vytvorenému jeho rukou. „Okrem maliarstva a záhradníčenia sa nehodím vôbec na nič, ” opakoval často priateľom. Ako maliar okolo seba vždy potreboval záhradu a pestoval ju – pri predchádzajúcich zastávkach na svojej ceste životom vo Ville d’Avray, v Argenteuil a Vétheuil, až dospel nakoniec k tomu, že premenil kúsok sveta na záhradu svojho maliarstva – v Giverny.
„Záhrada ma potrebuje“
28705
Marian S. Sucha
Pôvodne chcel Monet vo svojej záhrade pestovať kvetiny ako motívy pre obdobie, keď mu počasie znemožňovalo prácu vonku. Až neskôr, v roku 1891, keď získal pozemok, začal záhradu kultivovať s väčším dôrazom na estetickú stránku. Táto záhrada mu učarovala. Z Rouenu, kde Monet na jar 1892 začal tvoriť svoj najväčší cyklus, Katedrála v Rouene, starostlivo sledoval, čo sa deje v jeho záhrade, kde bol botanik Felix Breuil zamestnaný novou výsadbou. Znovu a znovu prerušoval svoju prácu pred katedrálou a ponáhľal sa do Giverny: „….pretože ma záhrada určite nevyhnutne potrebuje”. Monet v nej pracoval, sadil, tvoril a aranžoval, až z ovocného sadu vznikla bujná kvetinová záhrada.
Hra svetla, vody a kvetov
28704
Marian S. Sucha
S maliarom Gustavom Caillebottom, ktorý bol tiež takýmto vášnivým záhradníkom a maliarom kvetín, si Monet vymieňal skúsenosti s pestovaním kvetov. Monet tvoril túto záhradu pozvoľna, ako obraz, akoby sa prírode ospravedlňoval za svoj maliarsky program. Témou jeho obrazov je hra svetla, vody a kvetov vo všetkých ich obmenách a plných odtieňoch. Cyklus obrazov legendárneho leknového jazierka, nazvaný Lekná, ho preslávil po celom svete. V stále nových farebných a svetelných kombinaciách vznikajú ohromné maľby, niektoré až osem metrov široké, ktoré spájajú kvety lekien so životodarnym živlom, vodou. V jednom rozhovore s Markom Elderem (1924) Monet hovorí: „Potrebujem určitý čas, aby som pochopil svoje lekná… Zasadil som ich z čistej radosti, pestoval som ich bez toho, aby som premýšľal o tom, že ich namaľujem. Krajina sa človeku nedostane pod kožu za jediný deň. A tak som aj ja po čase zistil, aké je moje jazierko nádherné, a siahol som po palete. Od tohto okamžiku pre mňa neexistovala iná téma.”
Leknové jazierko
28708
Marian S. Sucha
Uplynulo desať rokov odvtedy, ako dokončil usporiadanie záhrady. Tak vzniklo slávne leknové jazierko, okolo ktorého založil japonskú záhradu s papradím, azalkami, rododendrónmi a vŕbami odzrkadľujúcimi sa vo vode. Jedna z vistérií zakrýva krehký drevený mostík, ktorý sa objavuje na mnohých jeho obrazoch, a zvyšuje krásu tejto malebnej krajiny. Podchodom sa dostaneme do druhej pestrej kvetinovej záhrady, kde stojí jeho dom prístupný verejnosti. Vo veľkom ateliéri, ktorý zároveň slúži ako prijímací priestor múzea, namaľoval Monet známu panorámu s leknami.
