Kvalita bývania v podkroví

Výškové parametre podkrovných priestorov na bývanie

STN 73 4301 Budovy na bývanie uvádza, že svetlá výška obytných miestností v novopostavených podkrovných priestoroch musí byť minimálne 2 600 mm. V prípade rekonštrukcie povalových priestorov na bývanie možno svetlú výšku obytných miestností znížiť na 2 500 mm. Svetlá výška obytných miestností v podkroví, ktoré sú súčasťou bytu v nižšom podlaží, musí byť aspoň 2 300 mm. Všetky uvedené svetlé výšky majú byť minimálne nad 50 percentami úžitkovej plochy bytu. Ojedinelé trámy v podkrovných miestnostiach musia spĺňať podmienku podchodnej výšky min. 2 100 mm.

V miestach skosenia by mala byť najmenšia svetlá výška 1 100 mm, do podlahovej plochy sa započítava iba plocha, nad ktorou je svetlá výška min. 1 300 mm.

Využite podkrovných priestorov

42536

Maximálne využitie podkrovných priestorov je možné iba pri vhodnej dispozícii, ktorá využije ich výhody a potlačí nevýhody. Optimálna dispozícia musí okrem iného vhodne nadväzovať na pevné dispozičné body (šachty, vetráky, komíny, schodiská a pod.), a ak ide o vstavbu, treba použiť prvky jestvujúceho krovu tak, aby neboli prekážkami, ale originálnymi prvkami interiéru.

42535

Úžitkovú plochu možno zväčšiť konštrukčnými úpravami strechy – zvýšením sklonu strechy, zvýšením nadmurovky, osadením strechy na konzolovito vyložený obvodový veniec alebo veľkoplošnými vikiermi nad obvodovou stenou.

Využitie podkrovných priestorov s menšou podchodnou výškou

V podkroví majú horšiu využiteľnosť:

• 
  
  

  42539

  v priestoroch na obvode dispozície – eliminujeme ju zapustením fasády podkrovného podlažia oproti fasáde celého domu až do polohy, kde už podchodná výška dosahuje 2 100 mm. Získaný priestor sa dá využiť ako strešná terasa, lodžia, balkón, kvetinové okno, malá zimná záhrada. Okrem toho môžeme v takýchto miestach interiéru vytvoriť malé skladovacie priestory, umiestniť nábytok alebo zariaďovacie predmety bytu;

• 
  
  

  42538

  v priestoroch pod hrebeňom strechy, ktoré vzniknú nad klieštinami alebo nad rovným podhľadom podkrovia s príliš veľkým sklonom strešných rovín (45^o až 60^o). Ak má tento priestor aspoň nad polovicou pôdorysnej plochy svetlú výšku minimálne 2 300 mm, možno v ňom vytvoriť ďalšie podlažie prístupné strmým schodiskom alebo rebríkom (môže tam byť napr. spací alebo pracovný kút, herňa pre deti) alebo sa môže stať súčasťou interiéru s priehľadom cez klieštiny až k hrebeňu strechy s prípadným dvojúrovňovým alebo výškovým členením obytného priestoru. Ak vzniknutý priestor nedosahuje dostatočnú svetlú výšku min. 2 300 mm, využijeme ho ako prielezný skladový priestor prístupný výsuvným rebríkom, prípadne ním vedieme niektoré rozvody a siete, solárne zariadenia a pod.

Tepelná pohoda podkrovných priestorov

Podlažia pod strechou so sklonom väčším ako 45° sa prehrievajú viac ako bežné podlažia, čo spôsobuje problémy najmä v lete. Tento vplyv sa dá obmedziť tepelne predimenzovaným strešným plášťom, svetlejšími krytinami, ktoré menej pohlcujú tepelné zložky žiarenia.

42533

Pri novostavbe treba na problém prehrievania podkrovia myslieť už pri návrhu a prispôsobiť tomu dispozičné riešenie a orientáciu stavby. Pri riešení nadstavby možno nepriaznivé vplyvy preslnenia (najmä na južnej fasáde) znižovať tienenými vikiermi, členením strešnej roviny a vhodným tienením strešných okien. Dôležité sú aj umiestnenie a rozmer strešných okien – na južnú fasádu ich treba umiestňovať len minimálne, mali by byť menšie a ich šírka by mala byť väčšia ako výška. Tieto okná sa hodia do miestností s menšou hĺbkou.

42529

Na zníženie tepelného zaťaženia podstrešného priestoru v lete alebo zníženia tepelných strát v zime má okrem sklonu strechy a farebnosti povrchov vplyv najmä tvar strechy. Čím je pomer plochy strešného plášťa k jeho obostavanému priestoru väčší, tým sú väčšie aj tepelné straty. Preto treba navrhovať čo najmenší povrch strechy pri optimálnom obostavanom priestore. Dá sa to dosiahnuť menším sklonom strechy s menším členením. Z tohto pohľadu sú sedlové a oblúkové strechy lepšie ako napríklad valbové.

Zimné záhrady využívané ako solárne zariadenia treba situovať len na južné strany s maximálnym odklonom o 45^o na juhovýchod alebo juhozápad. Ak majú slúžiť na pobyt, môže byť ich odklon od juhu väčší. Tieto priestory by mali byť menšie, musia sa vetrať a tieniť z vonkajšej strany odsadenou tieniacou roletou, aby vzdialenosť od skla umožnila prúdenie vzduchu. V dvojpodlažných skleníkoch a mezonetových bytoch si treba dať pozor na stúpanie teplého vzduchu do vyšších častí.

42532

Vplyv vetra

Dôležitá je veľkosť a tvar náveterného priečelia domu a strechy, ako aj optimálne tvarovanie strechy vzhľadom na prevládajúce vetry. Strechy s menším sklonom sú viac namáhané vetrom ako strmšie strechy. Uskakované podlažia domu vrátane uskočenej strechy najmä pri nízkopodlažnej zástavbe znižujú prúdenie vzduchu v úrovni chodcov a vstupu do domu. Tomuto efektu pomáha aj zeleň na terasách. V lodžiách na náveterných stranách strechy môže lokálne vzniknúť väčšie prúdenie kolmého vetra. Lodžie na priečelí strechy rovnobežnom so smerom vetra sú v závetrí, tlmiaci účinok sa zvyšuje použitím kvetináčov alebo priečnych záveterných medzistien. Okná na manzardovej streche by mali byť umiestnené v spodnej, strmšej časti strechy, kde je menší tlak vetra. Lokálne prúdenie vetra na fasáde má vplyv na byty pod strechou a druhotne (napríklad vplyvom vyloženej strechy) aj na byty na najvyššom typickom podlaží. Členenie strešných rovín, zmena sklonu strechy, zmena výšky hrebeňa, drsná či štruktúrovaná krytina znižujú rýchlosť prúdenia paralelného vetra a rozptyľujú kolmý vietor.

Útlm dopravného hluku v podkroví

Obytný dom sa môže situovať:

• v tichom prostredí,

• v hlučnom prostredí, ale architektonickými a konštrukčnými prostriedkami sa vplyvy vonkajšieho hluku čiastočne eliminujú,

• v hlučnom prostredí, kde sa ani svojím architektonickým ponímaním nevytvára v interiéri hluková pohoda.

Prvé dva prípady sú akusticky bezproblémové. V treťom prípade treba:

• zmeniť dispozíciu podkrovia oproti typickému podlažiu (napr. neumiestňovať spálne na hlučnú stranu),

• zapustiť podkrovie za líce priečelia, prípadne vzniknutú terasu zaskliť,

• pri vyloženom a predsadenom objeme podkrovia upraviť veľké rímsy a balkónové dosky pohltivým podhľadom.

Okrem toho si treba, najlepšie už pri návrhu, uvedomiť, že so zvyšovaním sklonu strešnej roviny rastie zaťaženie hlukom, štruktúrovaná keramická neglazovaná krytina pohlcuje zvuk, smaltovaná plechová krytina odráža zvuk a pod.

Presvetlenie podkrovných priestorov

42531

Presvetlenie podkrovných priestorov môžu mať aj významné energetické a ekonomické dôsledky. Predimenzované okná zvyšujú tepelné straty v zimnom období a prehrievanie v lete. Na druhej strane však neprimerane malé okná spôsobujú zrakovú a psychickú nepohodu, vyžadujú dlhšie používanie umelého osvetlenia a tak aj zvýšenie energetickej spotreby.

Už v prvej etape projektovania musíme zohľadniť zimnú aj letnú pohodu v podkrovnom byte a druhotne aj ekonomické hľadisko. Vzhľadom na kontakt bývajúceho s prírodou alebo prostredím ulice sa odporúča uplatniť aspoň v jednej miestnosti vikier so zvislým zasklením.