Návrh vresoviskovej záhrady

Inšpiráciu hľadajme v prírode

Naše prírodné vresoviská tvorí hlavne vres obyčajný (Calluna vulgaris). Sú to nízke kríkové biotopy, spoločenstvá s prevahou jemných vresoviskových rastlín, ktoré sa vyskytujú na chudobných, neúrodných, kyslých pôdach. Pôda býva často piesčitá, preto neudrží vodu. Najmä v lete vyžadujú suché a teplé podnebie.

Vlastné sadeničky vresov a vresovcov sa môžete pokúsiť vypestovať v auguste. Z rastlín, ktoré už začínajú drevnatieť, odoberte asi 3 až 6 cm dlhé vrcholové rezky. Napichajte ich do substrátu z rašeliny a piesku a udržujte ho mierne vlhký. Rastliny zakorenia za štyri týždne a môžu sa použiť na rozšírenie alebo doplnenie vresoviska.

Výber správneho miesta pre rôzne vresoviskové rastliny

Pokiaľ ide o vzhľad záhrady, patria ucelené vresoviskové partie vďaka svojmu charakteru len do voľne usporiadanej (nepravidelnej) prírodnej záhrady.
Z hľadiska nárokov rastlín môžeme pre vresovisko vybrať dva typy stanovísk:
A) slnečné a suché miesto (typické pre vresy a vresovce),
B) mierny polotieň s bežnou vlhkosťou (typické pre rododendrony).
V oboch prípadoch je pritom potrebné, aby pôda bola priepustná, ideálne aj kyslá. Nevhodné sú hlavne miesta s vysokým obsahom vápnika, tak v podloží, ako aj na povrchu (napríklad po stavebných prácach).

237028

Úprava pôdy pred výsadbou

Vresoviskové rastliny potrebujú humusovitú, priemerne vlhkú a silno kyslú pôdu (pH 4 až 5,5). Ak nemáme na vybranom mieste správnu kyslú pôdu, musíme vykopať lôžko (najlepšie v celom priestore budúceho vresoviska) a vyplniť ho vhodnou zeminou. Podľa miestnych podmienok by rašelinové lôžko malo byť hlboké 15 až 40 cm (v prirodzene kyslých pôdach stačí menšia vrstva, v ostatných prípadoch musí byť rašeliny viac). Ak je pôda len o niečo menej kyslá (pH 5 až 6), obohatíme ju do hĺbky asi 30 cm kvalitnou kyslou rašelinou (50 až 100 litrov na každý štvorcový meter). Slatinná rašelina a záhradnícky rašelinový substrát nie sú vhodné pre svoju viac-menej neutrálnu reakciu. Do ťažších pôd doplníme aj piesok, hrabanku alebo čiastočne zotletú borovicovú hrabanku. Na vlhkejšie polotienisté miesta, kde plánujeme vysadiť rododendrony (skupina B), je potrebné hlbšie lôžko – 40 až 50 cm. Ak je pôda neúrodná, pridáme do nej aj dobre odležaný hnoj (kravský, nie slepačí) alebo kvalitný nevápnený kompost (2 až 4 kg/m²).Výborný je ošetrený substrát po pestovaní šampiňónov. Slnečné a suché miesta na výsadbu vresov, vresovcov a podobne (skupina A) môžu mať chudobnejšiu pôdu. Rastliny majú plytšie korene a stačí pre ne lôžko hlboké asi 25 cm.
{R1}

Usporiadanie suchého vresoviska (A)

Na suchom, slnečnom a priepustnom mieste môžeme napodobniť prírodu a vytvoriť nízku voľnú plochu vresov a vresovcov, po obvode ohraničenú vhodnou kulisou. Vresy a vresovce nikdy nevysádzame ako jednotlivé kusy, vždy vytvárame väčšie nepravidelné skupiny (plochy) rovnakých kultivarov – iba tak môžeme vytvoriť scenériu podobnú prírode. (Priemerná výška vresov je približne 20 cm, jednotlivé rastliny preto vysádzame asi 20 až 25 cm od seba. Na 1 m² teda počítajme zhruba 25 rastlín, cena jednej rastliny je okolo 1,40 € (asi 42 Sk)). Na doplnenie použijeme okrasné trávy, po obvode aj vhodné kríky a stromy. Centrálna cesta záhradou je z plochých kameňov, zapustených do betónového lôžka, vzadu v priechode medzi živými plotmi je niekoľko drevených podvalov (alebo ich betónové imitácie). Na bočnú cestičku vresoviskom využijeme drvenú kôru (iba v prírodnej farbe, nie farbenú) alebo necháme iba utlačenú piesčitú zeminu. Na pozorovanie vresoviska z opačného kúta záhrady je pri plote pristavená prírodná lavička.

237032

Usporiadanie vlhkého vresoviska (B)

Toto miesto je vhodné na výsadbu vlhkomilných druhov vresoviskových rastlín, pretože je tienené plotom na južnej strane pozemku. Vzdušnú vlhkosť, ktorú rododendrony potrebujú viac než zálievku, pomôže udržiavať okrasné jazierko – v tejto prírodnej úprave, samozrejme, tiež nepravidelného tvaru. Na nenáročnú údržbu záhrady aj na pohodlné prechádzky vytvoríme jednoduchú cestu. Nepoužijeme na ňu štiepku ani drvenú kôru, pretože rododendrony sú veľmi chúlostivé na hubové choroby. Necháme tu iba zľahka utlačenú zeminu, nášľapné kamene alebo plochy vysypané okruhliakmi. Spevnená plocha vpredu je drevená (dubová) plošina.

Údržba

Dobre založené vresovisko nie je náročné na údržbu. Porasty udržujeme nízke, aby nepresychali a nevymŕzali. Príliš rozrastené trsy upravujeme rezom, ktorý ale nemá byť šablónovitý, aby sa zachoval prirodzený tvar (habitus) rastlín. Vyvarujeme sa hrubých rezov do spodnej neolistenej časti rastlín, pretože by nenasadili puky a uhynuli. V prípade vresovcov kvitnúcich na jar odstrihávame kvety hneď po odkvitnutí, na vresoch a letných vresovcoch až začiatkom nasledujúcej jari pred pučaním. Na rododendronoch koncom júna vylamujeme odkvitnuté semenníky. Robíme to opatrne, aby sme nepoškodili nové, pučiace výhonky. Na mladších rododendronoch sa rez obmedzuje zväčša iba na odstraňovanie poškodených vetví, v neskoršom veku, keď kríky zostarnú a príliš sa zahustia, ich môžeme presvetliť zmladením. Vždy raz za niekoľko rokov doplníme na jar na povrch vresoviska pôdnu zmes pre vresoviskové rastliny. Vzhľadom na to, že tieto rastliny plytko korenia, vyvarujeme sa okopávaniu a rýľovaniu v ich tesnej blízkosti. Na jeseň vresovisko výdatne zavlažíme (20 až 40 litrov/m², najlepšie mäkkou vodou).