Obnova podľa zásad nízkoenergetickej výstavby

Hlavným cieľom nízkoenergetickej výstavby ako aj renovácie je v prvom rade ekonomické hľadisko, čiže energetické úspory pri výstavbe a predovšetkým pri prevádzke budovy. S tým, samozrejme, úzko súvisí aj ekologické hľadisko (zlepšenie stavu životného prostredia znížením náročnosti na spotrebu energie a objem, znížením uvoľňovania škodlivín atď.), aj keď množstvo záujemcov o nízkoenergetickú výstavbu toto hľadisko nepovažuje za najdôležitejšie.

Kde začať

Takže na začiatku je starší rodinný dom s vysokou spotrebou energie na prevádzku, z ktorého chcete urobiť nízkoenergetickú budovu. Po dôkladnej analýze, ktorá by vám mala ukázať všetky kritické body na objekte, môžete pristúpiť k samotnej renovácii. Pri novostavbe nízkoenergetického objektu sa začína výberom kompaktnej stavebnej hmoty, ktorá najlepšie zapadá do urbanistického prostredia a je ideálne natočená vzhľadom na svetové strany, pričom umiestnenie na pozemku vychádza z terénnych daností, okolitej vegetácie, ako aj z klimatických podmienok lokality (smeru prevládajúcich studených vetrov, umiestnenia na rovine, južnom svahu, v doline atď.). Jestvujúci dom však ťažko posuniete, ale môžete aspoň zmeniť dispozíciu v zmysle vytvárania teplotných zón, čo v praxi znamená, že na najstudenšej strane objektu vybudujete tepelný filter (napríklad garáž, skladovacie priestory), ktoré nebudú vykurované a zároveň budú zachytávať najväčší nápor chladu. Za touto najchladnejšou zónou by mala nasledovať vedľajšia alebo obslužná zóna (schodisko, šatník, hygiena…) s priamou nadväznosťou na hlavné obytné priestory, ktoré sa otvárajú na juh. Južnú (akumulačnú) zónu by mali uzatvárať stavebné prvky určené na pasívne využívanie solárnej energie, ako napríklad zimná záhrada alebo veľké zasklené plochy. Dom riešený podľa teplotných zón možno ľahko rozpoznať aj navonok, keďže na jeho severnej strane sa nachádza iba minimálny počet otvorov v čo najmenších rozmeroch, zatiaľ čo južné strany bývajú takmer úplne zasklené. Výrazným architektonickým prvkom sa stáva ochrana proti prehrievaniu budovy, respektíve tieniaca technika, ktorá je dôležitá nielen v letných horúcich mesiacoch, ale aj počas chladných nocí, keď slúži ako ďalšia zábrana unikajúcemu teplu.

240214	240215
Hlavným cieľom nízkoenergetickej výstavby ako aj renovácie je v prvom rade ekonomické hľadisko, čiže energetické úspory pri výstavbe a predovšetkým pri prevádzke budovy.

Zatepľujte, zatepľujte, zatepľujte

Aký by to bol nízkoenergetický dom, keby nebol kvalitne zateplený? Aj v prípade, že iba rozmýšľate o jednoduchej renovácii fasády, oplatí sa vám investovať aj do kvalitného zateplenia. Investičné náklady do zateplenia sa vám vrátia v priebehu niekoľkých rokov. Historické objekty s bohato členenou fasádou často vyžadujú vnútorné zateplenie, zatiaľ čo budovy s plochými jednoduchými fasádami postavené v 70. rokoch 20. storočia sú vhodné na vonkajšie zateplenie. Optimálnym riešením zateplenia je vonkajší obklad s prevetrávanou vrstvou v podobe zavesenej fasády. Medzi laty nosného roštu sa krížom uložia tepelnoizolačné rohože. Pri použití sypaných materiálov musí byť medzi fasádnym obkladom a murivom uzavretá dutina. Funkciu vetrovej zábrany a ochrany proti vlhkosti spĺňa difúzna fólia alebo drevovláknitá doska umiestnená z vonkajšej strany tepelnej izolácie. Pomocou zvislého latovania sa zabezpečí dostatočné prevetrávanie a difúzia vodnej pary. V hornej a dolnej časti je potrebné prevetrávaciu vrstvu uzavrieť ochrannou sieťkou. Vyhotovenie vonkajšieho obkladu ponúka množstvo riešení – dreveným obkladom počnúc a plastickým končiac. Na dodatočné zateplenie fasády sú veľmi vhodné omietnuté tepelnoizolačné dosky alebo takzvaný kontaktný zatepľovací systém. Fasádne tepelnoizolačné dosky, ktoré sa na murivo lepia alebo prichytávajú špeciálnymi príchytkami, slúžia aj ako podklad pre ďalšie vrstvy (stierkový materiál, výstužnú sieťku a omietku). Všetky používané materiály musia byť súčasťou jednotného zatepľovacieho systému, aby sa zabezpečilo kvalitné spolupôsobenie. Konečná povrchová úprava sa vytvára z minerálnych omietok a náterov, ktoré by mali prepúšťať vlhkosť. Pri zmene starého, energeticky náročného objektu na nízkoenergetický netreba zabúdať ani na suterén a strop najvyššieho podlažia, respektíve strechu a podlahu. Cez strop najvyššieho podlažia alebo strechu uniká 15 až 20 % celkových tepelných strát budovy. Zateplením podlahy podkrovia a podstrešného priestoru vrstvou tepelnej izolácie v hrúbke 20 cm sa energetické straty únikom zredukujú približne o 100 kWh na 1 m² zateplenej plochy.

Nevyhadzujte energiu cez okno

Najexponovanejšími stavebnými prvkami budovy sú okenné otvory. Opotrebované okno s nevyhovujúcimi vlastnosťami sa musí opraviť alebo vymeniť. Výmena okien sa však v nekompletne tepelnoizolačne renovovanom objekte (t. j. bez zateplenia fasády, stropu alebo podláh) môže stať potenciálnym zdrojom problémov. Ak sa na pôvodných oknách vyskytoval kondenzát vodnej pary, pri nových oknách s vyšším tepelným odporom už síce kondenzát nebude vidieť, ale ak murivo okolo okien nie je tepelne izolované (najmä na osteniach), potom práve v týchto miestach hrozí zrážanie vlhkosti, a tým následný vznik plesní. Pri nových oknách by zasklenie malo mať hodnotu U aspoň 1,1 W/(m² . K). Tepelnotechnicky slabým miestom okennej konštrukcie však nie je zasklenie, ale rámy a často aj osadzovacia škára okenného rámu. Rozhodujúca je teda tepelnoizolačná kvalita celého okna, ktorého hodnota U by mala byť určite menšia ako 1,4 W/(m² . K).
{R1}

Využívajte slnko, ako sa len dá

Dôležitým prvkom v nízkoenergetických domoch, ktorý pomáha znižovať spotrebu energie na vykurovanie i prípravu teplej vody je využívanie slnečnej energie. Pasívne solárne prvky sú architektonické prvky, s ktorými treba rátať už pri projekte. Ich úlohou je zachytávať tepelnú slnečnú energiu počas studených mesiacov a, naopak, zabrániť jeho prieniku v letnom období. Okrem jednoduchých pasívnych prvkov, ako sú slnečné okná, zimné záhrady alebo transparentné izolácie, sa využívajú aj zložitejšie hybridné konvektívne systémy, ako napríklad okenné kolektory, vzduchové kolektory, tepelnoakumulačné steny. V prípade dobre projektovaného nízkoenergetického domu môže podiel využívanej solárnej energie dosiahnuť 50 až 60 %.

Bez tepla a teplej vody to nejde

Pri renovácii domu je dôležité dodržať správne poradie opatrení, čo znamená, že v princípe by sa zateplenie objektu malo vykonať pred výmenou vykurovania. Zateplenie objektu vytvára podmienky na zabudovanie nového vykurovacieho kotla s nižšou vykurovacou záťažou. Pri starších stavbách sa musí vykonať aspoň odhad tepelnej záťaže podmienený tepelnotechnickou kvalitou obvodového plášťa, výpočet je však vhodnejší. Ak je kotol predimenzovaný, rýchlo sa dosiahne prevádzková teplota, a teda sa aj často vypína. Pri vypnutí sa kotol ochladzuje, čím účinnosť takéhoto zariadenia klesá a takisto sa skracuje aj životnosť jeho komponentov. V tomto prípade pomôže inštalácia tepelného zásobníka. Pri ohreve vody v ňom sa predlžujú intervaly zapínania kotla. Najpreferovanejším zdrojom tepla je diaľkové vykurovanie, predovšetkým kotolňa na spaľovanie biomasy. Čoraz väčší význam získavajú obnoviteľné zdroje energie, ako je napríklad drevo, solárna energia alebo obnoviteľné teplo prostredia využívané pomocou tepelného čerpadla. Samozrejme, že novému zdroju tepla by mal byť prispôsobený aj vykurovací systém, najlepšie nízkoteplotný (so vstupnou teplotou maximálne 40 °C). Konvenčné podlahové vykurovanie nie je  pre nízkoenergetické domy najvhodnejšie pre veľkú tepelnú zotrvačnosť. Dôležitou súčasťou vykurovacieho systému je jeho regulácia, napríklad aj v podobe termoregulačných ventilov na vykurovacích telesách. Komplexným riešením je montáž regulačného systému riadeného poveternostnými podmienkami. Najväčší podiel na spotrebe energie v nízkoenergetickom dome má príprava teplej vody. V letnom období by sa malo v maximálnej miere využívať solárne zariadenie na ohrev vody. Ohriata voda sa potom uskladňuje v zásobníkoch teplej vody. Dôkladne izolovaný zásobník má len nepatrné tepelné straty, preto zvyčajne stačí jeden ohrev zásobníka za deň. V mnohých prípadoch sa v nízkoenergetických domoch zabudováva zásobník na teplú vody do tepelných zásobníkov vykurovania, aby sa zužitkovali tepelné straty pri vykurovaní.

240216	240217
Pri renovácii domu je dôležité dodržať správne poradie opatrení, čo znamená, že v princípe by sa zateplenie objektu malo vykonať pred výmenou vykurovania.	Najexponovanejšími stavebnými prvkami budovy sú okenné otvory.

Aj dýchať sa musí

Vetranie v obytných budovách vzhľadom na spôsob a kvalitu vtedajšej výstavby a užívania nebolo v minulosti problémom. Spaľovací proces spolu s komínovým efektom vytvárali v miestnosti podtlak, ktorý spôsobil prirodzený obeh vzduchu cez netesnosti v murive a oknách. Modernizáciou starších budov, najmä výmenou pecí za centrálne vykurovanie a obnovou okien, sa plášť budovy stal tesnejším. Nevyhnutná výmena vzduchu, ktorá v minulosti fungovala prirodzeným spôsobom, sa musí dnes dosiahnuť vedomým vetraním. Najoptimálnejším spôsobom na zabezpečenie prívodu čerstvého vzduchu a odvodu vlhkosti je jednoduché mechanické vetranie bez alebo so spätným získavaním tepla. Druhým spôsobom je využitie centrálneho vetracieho zariadenia s rúrovým systémom rozvodov, taktiež so spätným získavaním tepla, ktoré je však do starých budov ťažšie integrovateľné.

Na záver – šetrenie elektrinou

V priemernej domácnosti sa na prevádzku elektrospotrebičov spotrebuje približne 10 kWh za deň. Túto spotrebu však vďaka úsporným prístrojom a efektívnemu využívaniu jednotlivých spotrebičov môžete znížiť aj o polovicu. Nezabudnite, že najdôležitejším faktorom, ktorý vplýva na úspešnosť a efektívnosť nízkoenergetického domu je sám užívateľ, keďže ani tá najlepšia technika nemá efekt, ak ju užívateľ správne neovláda. Preto ak obyvatelia dostatočne nepochopia účel a princíp fungovania jednotlivých prvkov nízkoenergetického domu, nedosiahnu sa napriek vyššiemu potenciálu výraznejšie energetické úspory.