Ochrana pred zavĺhaním

Vlhkosť stavebných konštrukcií väčšinou zapríčiňuje:

• difúzia vodných pár,

• kapilárne vzlínanie,

• kapilárna kondenzácia,

• sorpcia (prijímanie vlhkosti vzduchu),

• absorpcia (vstrebávanie),

• chemisorpcia (pohlcovanie vlhkosti povrchovou vrstvou),

• nasiakavosť,

• transmisia.

Zavĺhanie sa väčšinou prejavuje v spodnej časti stavby, resp. v tej, ktorá je v priamom kontakte s terénom (napríklad základy, suterény, prízemia, oporné steny). Nasiaknutá voda v murive môže premŕzaním spôsobiť zníženie jeho pevnosti, tepelného odporu a zvyčajne aj estetickej kvality (napríklad škvrnami na povrchu stien). Okrem toho voda vytvára prostredie na ďalšie sekundárne poruchy – transportom solí rozpustných vo vode do muriva či vytvorením živnej pôdy pre rôzne nákazy, čo sa prejavuje napríklad odpadávaním omietok, výkvetmi solí, ložiskami plesní atď. Nadmerná vlhkosť objektu môže postupne spôsobiť aj poškodenie ďalších stavebných konštrukcií – vytvorením prostredia, v ktorom sú konštrukcie z organických materiálov (najmä z dreva) náchylné na rozvoj infekcií, zo železných kovov na hrdzavenie, z omietok a náterov na rozpad, plesnivenie a podobne.

Prevencia

Najúčinnejší spôsob, ako riešiť problémy zavĺhania, je, ak sa dá, predísť im. Ochranu konštrukcií pred zavĺhaním, zníženie vlhkosti v objekte, prípadne postupné vysúšanie možno dosiahnuť pravidelnou údržbou, najlepšie pred zimou a po nej. Strechu či iné konštrukcie alebo zariadenia, ktoré vlhkostné pomery v budove ovplyvňujú, treba po poškodení (víchricou, ľadom atď.) opraviť a udržiavať. Nasledujúci návod stručne sumarizuje najdôležitejšie kroky, ktoré by sa v údržbe nemali vynechať.

Strecha

Na streche treba pravidelne kontrolovať najmä hrebeňové škridly, pretože mráz môže porušiť maltu a škridly uvoľniť. Chýbajúce alebo poškodené škridly treba neodkladne doplniť a uvoľnené opäť pripevniť. Pri oprave zvyčajne stačí škridly znova zavesiť na laty, no môžu sa prilepiť aj maltou alebo epoxidovou živicou. Dôležité je tiež skontrolovať hlavu komína. Zakončenie komínov, ktoré sa nepoužívajú, by sa malo prekryť škridlou alebo strieškou, ktorá bráni zatekaniu dažďovej vody do komínového otvoru, a tým i zavĺhaniu komínového telesa, a zároveň umožňuje vetranie. Ďalšou dôležitou prácou je kontrola dažďových žľabov a odpadov, či sa nepoškodili a sú bez nánosov. Zo žľabov treba odstrániť všetky nečistoty a skontrolovať odpad, či sa neupchal. Jemné trhliny v izolácii plochých striech možno utesniť vodotesným tmelom. Vážne poškodené miesta strechy sa musia neodkladne opraviť. Veľmi dôležité je skontrolovať aj všetky oplechovania (najmä pri komíne, oknách, vikieroch, štítovej stene, atike, v žľaboch a pod.) a vykonať potrebné opravy alebo výmeny.

Múry

Pri údržbe múrov treba prekontrolovať, či murivo nie je zavlhnuté. Ak áno, treba najprv určiť zdroj vlhkosti a potom použiť niektorý zo spôsobov sanácie zavlhnutých múrov. Pri škárovanom murive treba prekontrolovať maltu v škárach. Ak chýba alebo je uvoľnená, treba ju opraviť. Ak je tehlové murivo vystavené prílišnému zmáčaniu (napríklad vodou odstrekujúcou od okoloidúcich áut), môže sa natrieť hydrofobizačným náterom, ktorý zabraňuje prenikaniu vody, ale zároveň umožňuje prenikanie vodných pár (čiže umožňuje múru dýchať). Kvalitná farba na murivo utesňuje vlasové trhlinky, pretože väčšina týchto farieb obsahuje plnivá (napríklad piesok, nylon, vláknité alebo sľudové šupinky).
Poškodené omietky treba tiež neodkladne opraviť. Vyduté, zavlhnuté alebo plesnivé omietky treba otĺcť a nahradiť napríklad sanačnými omietkami. Murivo s poškodenou (opadanou) fasádovou omietkou má vyššiu nasiakavosť a vplyvom dažďa môžu nastať poruchy aj na vnútornom povrchu stien.
Stena by sa však nemala obkladať nepriedušným obkladom (napr. keramickým), ani by sa v jej tesnej blízkosti nemali nachádzať nepriedušné chodníky (pokryté asfaltom), pretože tieto úpravy znižujú množstvo vlhkosti, ktoré sa vo forme vodnej pary z muriva odparí, a môžu tak zapríčiniť zvýšenie úrovne zavlhnutia steny.

Dvere a okná

Pri kontrole okien a dverí si treba všimnúť všetky medzery a trhliny okolo rámov, ktoré treba vyplniť kvalitným exteriérovým tmelom. Malta nie je vhodná na tesnenie, pretože časom praská a vypadáva. Popraskaný alebo vypadaný zasklievací tmel (git) treba vymeniť za nový. Vlhké rámy sa musia očistiť, obrúsiť od zvyškov farby a po usušení znova natrieť kvalitnou farbou na okenné rámy. Ak sú príliš poškodené, treba okná opraviť alebo vymeniť za nové.
Pred opravou je nutné určiť príčinu zatekania okien, a ak súvisí s inou poruchou objektu, musí sa tá odstrániť ako prvá. Ak sa (z rôznych príčin) majiteľ alebo správca budovy rozhodne pristúpiť k výmene výplní či doplnkov, je vhodnejšie pôvodné prvky nezničiť, ale ich šetrne demontovať a uložiť na miesto, kde budú chránené pred degradáciou, a pritom nebudú zavadzať (napríklad na povale budovy, šopy, kostola, prípadne v depozite pamiatkovej správy a pod.). Dobové motivácie ich demontáže (často diktované len momentálnymi estetickými náladami) sa totiž môžu už onedlho stať bezpredmetné a tak sa výplňové či doplnkové konštrukcie budú opäť hodiť na namontovanie na tom istom alebo inom renovovanom objekte v lokalite. Pre použite tohto prístupu hovorí aj skutočnosť, že veľa prvkov býva často v dobrom technickom stave a po rozobratí na jednotlivé dielce nezriedka zaberajú pomerne málo miesta.

Vnútorné priestory

Pri priesakoch vody do muriva treba vnútri objektu prekontrolovať všetky vodovodné, kanalizačné a vykurovacie potrubia, najmä ich spoje. Uvoľnené mechanické spoje, ktorými voda vyteká, treba neodkladne dotiahnuť, prípadne zaizolovať. Dôležité je skontrolovať, či nie sú upchaté bezpečnostné prepady. Pravidelným vetraním sa znižuje vlhkosť interiérového vzduchu. V objektoch, v ktorých sa trvalo nebýva (vo víkendových či prázdninových chalupách, múzeách, hradoch, kostoloch a v iných pamiatkových objektoch), je preto dôležité zabezpečiť aspoň nárazové vyvetranie. Inak vzniká nebezpečenstvo kondenzácie vnútornej vlhkosti na vnútornom povrchu konštrukcií. Ak je nábytok v miestnosti tesne pri stene, ktorá zavĺha, treba ho odtiahnuť, aby sa medzi ním a stenou vytvorila väčšia, lepšie vetrateľná medzera. Objekty je v zásade jednoduchšie, účinnejšie a lacnejšie vetrať, ako prekurovať.

Realizácia rýchleho vysušovania v havarijných prípadoch

Po havarijných situáciách (vytečenie veľkého množstva vody z prasknutých inštalácií, povodne a pod.) je dôležité zabezpečiť čo najrýchlejšie vysušenie zavlhnutých konštrukcií. Rýchle vysušovanie konštrukcií možno zabezpečiť vytvorením optimálnych podmienok na vyparovanie. Medzi ne patrí odstránenie vlhkých a nepriepustných cementových omietok, gumových a linoleových či keramických obkladov, ofukovanie alebo ohrievanie konštrukcií a podobne. Účinné (obzvlášť v teplom a suchom počasí) je aj odkopanie terénu okolo stien až po úroveň základovej škáry na obdobie niekoľkých mesiacov (približne do zimy). Pritom je však potrebné rešpektovať zvýšené nebezpečenstvo samodeštrukcie zavlhnutého muriva do výkopu, a preto možno takýto zásah realizovať až po odbornom posúdení a pod odborným vedením.
Vysúšanie (hoci aj urýchlené špeciálnymi ohrievačmi) je závislé od mnohých vplyvov (miera zavlhnutia konštrukcie, rozmery konštrukcie, ročné obdobie, vlhkosť vzduchu, čas a podobne), takže často nie je možné objekty dostatočne rýchlo vysušiť. V takých prípadoch treba dať objekt odborne posúdiť statikom a v prípade prejavenia sa akýchkoľvek náznakov porúch stability objekt radšej opustiť. Posúdenie statikom je, z dôvodu bezpečnosti nevyhnutné neodkladne zrealizovať aj po havarijnom zavlhnutí, obzvlášť ak sa na nosných konštrukciách zjavia trhliny alebo deformácie a vždy pri múroch z nepálených tehál, ktoré sú veľmi citlivé na navlhnutie (mimoriadne rýchlo strácajú pevnosť).