Prírodná záhrada v Modre plná kvetov, plodov a dekorácií
O tom, že Modra má veľa krásnych prírodných záhrad, niet pochýb. Návšteva víťaznej záhrady Dňa otvorených záhrad z minulého roka nám množstvom vidieckych zákutí a voňavých kvetov doslova pohladila dušu. Je nielen plná života, ale i prekvapení, z ktorých mnohé nám vyčarovali úsmev na tvári.
{R1}
Motýľ Kováč
Hoci stará mama v dome už dávno nebýva, trávi tu všetok svoj čas. S radosťou nám ukazuje jeho zákutia a popri tom rozpráva príbehy zo svojej mladosti. Kým vonku všetko rastie a žije, vnútri domu akoby zastal čas. Stará mama nám ukazuje predné izby so starožitným nábytkom, letnú kuchyňu i kôlne. Potom nám navarí voňavý bylinkový čaj a začína rozprávať. Dom v spoločnom dvore kúpil ešte jej otec v roku 1952. Rodina tu prežila mnoho.
„Istý čas sme tu mali malé hospodárstvo. Otec chodil s koňmi do vinohradov orať pôdu. No prišlo aj obdobie neúrody. Časy boli ťažké, dom bolo potrebné splácať. Otec vtedy odchovával mladých býkov, a keď ich predal, utŕžené peniaze dával majiteľovi za dom. Pomaly, kúsok po kúsku,“ spomína stará pani Javorová. Jej dcéra Rút je vyučená keramikárka: „Vyrábala som už ozaj všeličo. Keramické pece, pípy na pivo, obedové súpravy.“
Prečítajte si tiež:
Prirodzene pôsobiace chodníčky vhodné do prírodných záhrad
Ukazuje nám aj svoj posledný výtvor. Ten však na naše prekvapenie z keramiky nie je. „Keď je len chvíľu horšie počasie, už som schovaná v dielni a majstrujem. Toto je môj najnovší výtvor – Motýľ Kováč,“ ukazuje nám originálny obraz na drevenej doske.
Keď sa spýtam, z čoho je vyrobený, vysvetľuje: „Z kopálu a z krample, vidlicovej motyky. Tzv. kopál sa používal na reguláciu vinohradu – prehadzovanie pôdy. Aby sa zem vo vinohrade dostala až ku koreňom, musí sa prehadzovať. Voľakedy sa kopal jarok ručne, do metrovej hĺbky. Teraz sa to už robí traktorom.“
„Voľakedy ľudia nemali ploty. Dnes sa každý ohradí, skrýva. U nás plot nenájdete, ak, tak len latkový – na okrasu. So susedmi spolunažívame a máme dobré vzťahy.“
Modrý Hobitín a Hmyzotel
Záhradu v úzkom a dlhom dvore tvorí niekoľko zákutí, hospodárskych budov a dielňa. „Dopestujeme si tu zeleninu, ovocie, bylinky. Ani veľa, ani málo, ale nám to stačí,“ ukazuje stará mama na hriadky i na skleník.
„A keď prídu vošky, len zapálim cigarety, zavriem a vydymím ich. A je pokoj. Nič nestriekam,“ dodáva spokojne. Jej dcéra Rút sa teší z kvetov. „Tento rok som na niektoré časti trávnika zasiala aj lúčnu zmes. Zamiešala som do nej i semienka z kvetov, ktoré som si odložila z minulého leta. Už teraz sa teším na hmyz a motýle, najviac na včielky,“ usmieva sa Rút.
V zadnej časti záhrady nás upútal modrý domček. Starý hlboký sud pôvodne slúžil ako nádoba na dažďovú vodu. „Naberanie vody z hlbokého suda už dalo zabrať mojej chrbtici i rebrám, a tak som premýšľala, ako inak by sa dal využiť. Namaľovala som ho, nalakovala. Dovnútra som uložila starý matrac, vankúše a girlandu so svetielkami.“
Prečítajte si tiež:
Prírodné jazierko ako súčasť záhrady
Rút vymyslela aj „dvere“, ktoré tvorí nepremokavá plachta na háčiky. Z jej vonkajšej strany sú namaľované maličké dvere s kľučkou ako pre malých trpaslíkov. Hobitín má aj svoju vlastnú schránku, namaľovanú – ako inak – namodro.
Hoci sa na nezvyčajný domček tešia vždy najviac tí najmenší, Rút si z neho vychutnáva najmä výhľad: „Dlho som hľadala ,to správne miesto‘ pre domček zo suda. Chcela som z neho vidieť na srdiečka, ktoré v čase kvitnutia hrajú ružovou a bielou a na ktoré sa každý rok teším, že opäť vykvitnú.“
„Nie je dobré, keď sa lúka hneď pokosí. Treba počkať, kým povyrastie, potom pokosiť, opadané semienka nechať vysušiť, nech zas vyrastú nové.“
udržateľná prírodná záhrada
rozloha 1 000 m2
lokalita Modra
TEXT: KATARÍNA PAUKEJE
FOTO: VENTURAPICTURES
ZDROJ: časopis Môj dom 6/2019