Ako zachrániť 200 až 300 rokov staré banícke domy a jedinečným spôsobom ich prepojiť s krajinou Štiavnických vrchov

Len máloktoré prostredie je idylickejšie ako krajina Štiavnických vrchov a príroda okolo baníckych domčekov. Genius loci tohto miesta na okraji Banskej Štiavnice bol pre majiteľov projektu Nebo nad Štiavnicou najväčším hnacím motorom v takmer dekáde prác na ich obnove. Ich atmosféra a výsledok dnes dokazujú, že pôvodné veci má význam zachrániť.

Pre Beátu Holtánovú z Neba nad Štiavnicou je krajina jednou z vecí, ktoré na tomto mieste miluje. Vďaka láske k tomuto miestu sa rozvíjala túžba rekonštruovať, budovať, investovať…Tento neustály proces robenia, učenia sa, sebazdokonaľovania a zlepšovania postupne nabaľoval nové nápady a myšlienky.

Okolitá príroda bola pre majiteľov rovnako dôležitá ako vyladené interiéry. Róbert Bartolen so svojím tímom „preniesli“ umelecké inštalácie do záhrad, ktoré tak povýšili na akúsi živú galériu. Zdroj: Simona Šínová a Vlado Vojtela

Druhá fáza – obnova vidieckych záhrad

Po fáze obnovy a rekonštrukcie domčekov nastala druhá, podľa slov Beáty Holtánovej náročnejšia fáza, ktorou je obnova pôvodných vidieckych záhrad. Na renovácii záhrad spolupracuje Nebo nad Štiavnicou dlhodobo so záhradnou architektkou Lenkou Hlubinovou Vargovou z Ateliéru Papaver, ktorý je známy najmä vďaka kvetinovej floristike inšpirovanej prírodou.

Projekty podobného charakteru na Slovensku a aj v širšom regióne nie sú známe. Takéto diela ojedinele vznikajú v USA a Kanade, ale napríklad aj v severských krajinách sú to výrazne redukované diela „uloženia“ prírodného materiálu. Zdroj: Simona Šínová a Vlado Vojtela

„Popri Lenke som cielene oslovila záhradného architekta a floristu Róberta Bartolena práve pre jeho výnimočný pohľad na prírodné materiály a iný druh kreativity v práci so živým materiálom,“ objasňuje majiteľka pozadie spolupráce. A tak sa prirodzene stalo, že sa stretol zámer floristu, zorganizovať workshop pre jeho tím, so zámerom majiteľov Neba nad Štiavnicou, trochu odvážnejšie pracovať s obnovou záhrad v rámci renovácií pôvodných domov.

Celé dielo je experiment. V tomto momente nie je jasné, do akej miery sa prúty zakorenia. Berieme to ako prirodzenú súčasť tohto experimentu. Prúty cielene nepolievame, ak sa však zakorenia, prispôsobíme sa novej fáze. Nechávame to na prírodu.
Beáta Hlubinová, majiteľka

„Vznikol tak experiment, ktorý preniesol floristiku do záhrad a do krajiny a ktorý rozpráva príbeh o vzťahu ľudí ku krajine, ako ju vnímame a spoliehame sa na ňu,“ vysvetľuje Beáta Holtánová.

Metóda viazania prútov, ktorú použil Robo Bartolen spolu s 22 členným tímom, je extrémne pevná. Unesú aj dospelého človeka, dokonca viacerých. Zdroj: Simona Šínová a Vlado Vojtela

Zároveň pokračuje: „Dnes sa často stretávame s tým, že domy od okolitej krajiny oddeľujú kamenné ploty alebo tujové uniformné steny. Realizátori zvyčajne venujú všetku svoju energiu múrom, konštrukciám a omietkam a už nezostáva priestor venovať sa v závere renovácii okolia, záhrady a jej nadväznosti na krajinu. Tým sa redukuje pôvodná autenticita domov, ktorá v minulosti doslova vyrástla z okolitej prírody – materiálovo aj technicky. Našou snahou bolo a je zachovať čo najviac pôvodných prvkov a zároveň ich prepojiť so súčasným životom pre súčasné potreby ľudí.“

Hlavným cieľom projektu bolo vyzdvihnúť krásu okolia zrenovovaných domov, citlivým a súčasne nápaditým spôsobom domy do okolitej krajiny začleniť a nie ich oddeliť. Zdroj: Simona Šínová a Vlado Vojtela

Budúcnosť projektu

Hlavným cieľom projektu bolo vyzdvihnúť krásu okolia zrenovovaných domov, citlivým a súčasne nápaditým spôsobom domy do okolitej krajiny začleniť a nie ich oddeliť.

A ako ich budúcnosť vidia autori? „V tejto fáze je veľmi náročné mať pod kontrolou finálny výsledok. Je závislý od vplyvu podložia, počasia, vegetačných cyklov a mnohých iných premenných. Oproti stavebným procesom je to nevyspytateľné. Ak sa niečo nevydarí, je potrebné opäť čakať celý rok…“

Text: Katarína Paukeje
Foto: Simona Šínová a Vlado Vojtela
Zdroj: časopis Môj dom