Tŕnistá cesta za snom
Cesta za novým vysnívaným domom často pripomína súboj v ringu. Až na to, že kým v modrom rohu boxuje odvážny investor pod „trénerským“ dohľadom architekta, v červenom sa proti nemu postupne vystriedajú hneď niekoľkí súperi.
Zápas sa začína
„Náš“ boxer musí najprv poraziť miestny stavebný úrad a ďalšie úrady, popasovať sa s regulatívmi, zdolať často si protirečiace zákony, knokautovať dodávateľské firmy neochotné skúšať nevyskúšané riešenia a nakoniec svoje ťažko vybojované víťazstvo obhájiť pred obyvateľmi malomesta. Výsledok sa často rozchádza s pôvodnou ideou, sen sa postupne rozplýva, kompromisy sa vŕšia…
Keď aj napriek tomu vznikne pozoruhodná stavba, ktorá presne zodpovedá nárokom stavebníka, môžeme hovoriť o šťastí. A ešte na jednu dôležitú vec netreba zabúdať. Spomínaný súboj má všade iné pravidlá.
Zatiaľ čo veľké mestá si na netradičné riešenia už pomaly zvykajú, menšie mestečká majú s tými, čo vyčnievajú z radu, problémy. Aj preto je obzvlášť cenný súboj, ktorý do úspešného konca dobojovali investori – mladý manželský pár – v spolupráci s architektonickým ateliérom Holman – Sedláková.
1. kolo – úrady
„Pýtali sa nás, či staviame LIDL, alebo novú výrobnú halu. Tak to však býva vždy, keď sa váš dom trošku vymyká,“ tvrdí sympatická majiteľka domu. Šedivá omietka, pásové okná, sedlová strecha – tým sa však akákoľvek podobnosť s hangárom diskontnej predajne končí. Navyše, keď bližší pohľad potvrdí dôraz na kvalitu, a nie kvantitu – žiadne prehnane drahé, ale ani lacné riešenia za každú cenu. Investori sa skrátka rozhodli postaviť si dom na celý život a s výsledkom sú dnes veľmi spokojní.
„Zadanie? Zadanie znelo celkom inak“ spomína architekt Aleš Holman. „V pôvodnom návrhu bol átriový dom. Rodina chcela stavbu, ktorá stojí chrbtom k ulici a umožňuje bezprostredný kontakt so zeleňou takmer z každej izby. Dom, ktorý poskytuje dostatok súkromia. A, samozrejme, s plochou strechou.“
Investori išli za svojím cieľom už od začiatku, zámerne vybrali pozemok na konci ulice v novej zástavbe rodinných domov, parcelu pod lesom, len s jedným priamym susedom. Dúfali, že okrajový pozemok im pomôže prekonať nástrahy miestnych úradov, ktorým sa návrh jednoducho „nepáčil“. Úradníci odmietali takmer všetko – tvar strechy, objem… „Začínali sme vlastne odznova,“ potvrdzuje architekt.
|
2. kolo – architekt
Našťastie, hlavný princíp zostal zachovaný. Veľkoplošné posuvné okná po celej dĺžke domu umožňujú vítaný výstup na priľahlú terasu a odtiaľ priamo do záhrady. Z dôvodu orientácie na pozemku pribudla terasa i na druhej, juhovýchodnej strane. Dopoludňajšie slnečné lúče vyhrievajú drevené plató, kde v súčasnosti najväčší priestor zaberá detská ohrádka ročného syna. Aj táto terasa je prístupná z obývacej izby.
Architekti si pre uspokojenie potrieb mladej rodiny vybrali najjednoduchší tvar – hranol zavŕšený sedlovou strechou. Jednoduchú formu rozohrávajú okná rozmiestnené po celej dĺžke domu. Prízemie otvorené na západ, prvé podlažie na východ… Hru svetla a tieňa završuje pás strešných okien osvetľujúcich spálňu, detskú izbu i spojovaciu chodbu na poschodí. Ak sa zdá fasáda na prvý pohľad jednotvárna či chladná, práve veľké zrkadliace plochy okien stavbu oživujú. Stačí sa pozorne zadívať a na fasáde objavíte les, oblaky, záhradu či deti šantiace na malom ihrisku pod záhradným altánom.
Konštrukčne sa dom rieši ako klasická murovaná stavba z keramického muriva, stropy sú betónové. Vďaka čiastočnému podpivničeniu získali investori tri využiteľné podlažia. V suteréne je nielen dvojgaráž a technické miestnosti (kotolňa a bazénová technika, práčovňa a sušiareň), táto úroveň zároveň slúži aj ako hlavný vstup do domu. Tomu je prispôsobené i zariadenie vstupnej chodby – jednu stenu lemuje veľké zrkadlo, protiľahlú vstavané skrine.
Vstup do hlavného obytného podlažia je riešený cez interiérové schodisko alebo – alternatívne – exteriérovými záhradnými stupňami, ktoré privádzajú návštevníka priamo do prvého podlažia. Bezbariérovosť teda chýba, rodina s dvomi malými deťmi (jedno ešte v kočíku) sa však nesťažuje. Dali skrátka prednosť iným prioritám.
3. kolo – investor
Prvé nadzemné podlažie slúži ako denná časť. Priestrannú obývačku dopĺňa jedálenská časť s kuchyňou. Kuchynská linka je umiestnená uprostred dispozície, vďaka čomu je komunikácia medzi najväčšou miestnosťou v dome a ostatnými priestormi plynulá aj v prípade, že sa v obývačke pohybuje väčšie množstvo ľudí. Vertikálnu komunikáciu zase umožňuje ľahké schodisko. Zaujme najmä výplet namiesto výplne zábradlia. „To je ručná práca,“ usmieva sa architekt, „berieme to ako provizórium, kým deti podrastú. Aby to aj nejako vyzeralo, strávil som tu jeden celý deň vypletaním povrázkov…“
Na prízemí nájdeme ešte bazén s protiprúdom, saunu, pracovňu a príslušenstvo. K nemu sa viaže i praktická poznámka pani majiteľky: „WC na prízemí je veľmi priestranné, akurát ma mrzí, že sme doň zvolili síce elegantné, ale predsa len malé umývadlo. To sme však ešte netušili, že bude také frekventované. Napríklad dcérka si umýva zuby po každom jedle, a aby sme nemuseli zakaždým behať o poschodie vyššie, využíva kúpeľňu na prízemí. A na to je jej umývadlo trošku malé…“ Svorne s architektom však vtipne dodávajú, že „nabudúce“ si už dajú pozor.
Horné podlažie je zariadené logicky a prehľadne. Pôdorys symetricky predeľuje spomínané schodisko, ďalej vytvára akési dve hniezda. Smerom do ulice je to spálňa rodičov so šatníkom a s kúpeľňou s originálne riešeným sprchovacím kútom.
V tomto trakte sa našlo miesto i pre hosťovskú izbu. Nad schodiskom je malá čitáreň a knižnica s výstupom na neveľký balkón, ktorý inak zostáva pri pohľade zvonka ukrytý za rovnakým rastrom okien. Na opačnom konci je takmer identicky usporiadané „detské hniezdo“ – dve detské izby s vlastnou kúpeľňou a šatníkom, pre zmenu s unikátnou hrou na nekonečný priestor.
V oboch kúpeľniach prekvapí odvážne osadená sanita, problém s intimitou však riešia jednak vonkajšie žalúzie a jednak dom ťaží zo svojej polohy: kraj lesa – až na niekoľko hubárov – našťastie nie je promenádou miestnych voyeurov. Unikátne je vyriešený i splachovací systém – samotné tlačidlo musí návštevník chvíľu hľadať, voda tečie z nádrží umiestnených v strope.
Akýmsi copyrightom architektonického štúdia Holman – Sedláková je kompletné zariadenie nábytkom na mieru podľa vlastného návrhu, a to i vrátane sedacej súpravy. Ani v prípade tohto domu to nebolo inak – ich typický rukopis objavíme v obývacej izbe, spálňach, detskej izbe…
O tom, že rodina potrebuje veľa miesta, svedčí i účelné využitie všetkých koridorov aj ďalších miestností, ktoré lemujú vstavané skrine. Z materiálov prevláda drevo, farby sú striedme, dominuje biela farba omietok v kombinácii s drevenou dyhou nábytku. Netreba zabudnúť ani na liatu lesklú bielu podlahu na prízemí, ktorá zrkadlí predmety vo vnútri. Pochybovačom treba odpovedať už teraz – nešmýka sa o nič viac než drevená či laminátová podlaha a rozhodne nepôsobí studeno. Na poschodí ju však strieda dubový masív.
4. kolo – víťazom sa stáva
„Na začiatku sme túžili po átriovom dome. Realita síce priniesla dom úplne iný, ale to neznamená, že nie je rovnako krásny a najmä užitočný,“ dodáva spokojná majiteľka. A tak to má byť. Boxerský súboj sa skončil víťazstvom odhodlaného investora a trpezlivého architekta. Aj keď na nákup budú musieť susedia zo štvrte chodiť predsa len do vzdialeného supermarketu.