Vila prirodzená ako strom

Iste, turisti sem chodia obdivovať fjord a v lete sa tešia na pekné pláže a na vodu, nezvyčajne teplú na severské pomery, pretože ju slnkom ohriatu zadržiava úzke hrdlo fjordu. Hafrsfjord – nám sa zdá krkolomným slovom, Škandinávcov magicky priťahuje. Zaručene ho spomenú ako jeden z prvých, keď treba vymenovať fjordy. Villa Hellearmen stojí ani nie dva kilometre vzdušnou čiarou od miesta námornej bitky pri Møllebukte, kde sa zrodil nórsky štát. O niečo ďalej, na tej istej strane fjordu, sú skalné rytiny lodí z bronzovej doby. Aj táto úžasná poloha vysvetľuje, prečo sa dom, ktorý naprojektoval Tommie Wilhelmsen pre developerskú firmu, predal ešte skôr, než sa začal stavať.

Etuda pri prechádzke

79506

Dom mal stáť na dobrom mieste pri klinovitej zátoke fjordu a motív kmeňa stromu, ktorý ho charakterizuje, musel už v nákrese pohnúť srdcom každého Nóra uctievajúceho lesy. Dnešné architektove medzinárodné renomé s tým nemalo nič spoločné. Vilu dostavali koncom roka 2005 a rozruch okolo Wilhelmsenovej vyhliadkovej plošiny v Aurlandskom fjorde nastal až vo februári či marci 2006. V apríli plošinu nazvali jedným zo súčasných siedmich divov sveta a možno ešte väčším divom bolo to, že medzi architektmi strednej a staršej generácie sa na absolútnej svetovej špičke ocitol dovtedy neznámy mladý Nór zo Stavangeru a jeho spolutvorca, mladý Kanaďan usadený v Bergene.

79507

79508

Dom možno vystihnúť holou vetou: Je typicky nórsky. Veľmi silný akcent dreva je starým a typickým znakom. Kým Oslo v 17. storočí neľahlo popolom, Nóri nevideli doma inú než drevenú architektúru. Ani potom dánski a nemeckí remeselníci do iných miest neprišli, a tak sa v Nórsku aj naďalej stavalo najmä z dreva. Nóri ním vedeli nahradiť aj barokové štuky a vyčariť z dreva taký palác, akým je najväčší nórsky drevený dom Stiftsgården, terajšia kráľovská rezidencia v Trondheime. O tradičnosti Villy Hellearmen sa však dá hovoriť aj v kontexte necelého storočia, v súvislosti s predvojnovým funkcionalizmom, v ktorom existoval prúd zdôrazňujúci prírodné prostredie a materiály.

Všetky podstatné, i keď výrazne štylizované domáce prvky má aj najbližšie okolie vily. K domu sa prichádza okolo briez a atraktívnych tmavých až čiernych bludných balvanov uprostred pestovaného trávnika. Balvany, niekedy nastavané jeden na druhý, lemujú aj chodníky v záhrade. Prístupová cesta už nemohla byť prírodnejšia, ak sa domáci nechceli brodiť blatom. Vysypali ju štrkom a vybetónovali len obdĺžnik pri bočnom vchode, akurát na zaparkovanie auta. Už prvý pohľad na vilu povie, že patrí do svojho okolia, že tam vyrástla ako strom. Nie je ani malá, ani veľká. Je presne taká, aká má byť. Tvary pripomenú Le Corbusiera – štrbinové okno na bielej fasáde s vedľajším vchodom, kompozícia okenných rámov na sklenenom priečelí aj štíhle stĺpy podopierajúce drevenú terasu na prvom poschodí.

79509

Kombináciu skaly a stromov, dreva, množstva skla a geometrie vidíme na nórskych, ale aj na švédskych vilách a pohľad na jednu fotografiu zaradí vilu pri slávnom fjorde do kvalitného, ale dlhého radu. Svoj charakter naznačí až pri pomalom obchádzaní, keď sa pôvodný vzťah jej troch hlavných prvkov – bieleho betónového, takmer nerozčleneného múru, ľahkého skleneného kubusu a dreveného telesa – zmení na pravý opak. Všetko sa začne točiť okolo prvku najmenej neutrálneho alebo – lepšie povedané – najviac citového, ktorým je dubová terasa s ladnou dvojnásobnou krivkou. Raz je hlavnou časťou budovy, inokedy iba monumentálnym zastrešením vstupu.

Relax v dubovom kmeni

Jemná hra ilúzií pokračuje aj po prekročení prahu a týka sa už aj svetla, nielen hmoty. Za súmraku, keď sa rozsvietia bodové svetlá, je predstavenie architektonického šepotu bohatšie aj vonku. Vtedy dotvára paradoxy, dáva pointu ideám.

79510

Niečo veľmi klasické je na tom, že efekty sa sústreďujú v prednej, spoločenskej časti budovy. Vznikla, dalo by sa povedať, modernizovaná verzia barokového reprezentačného traktu, ktorá je aj opticky oddelená od zadného traktu, kde obyvatelia domu hľadajú súkromie – tam, kam sa obracajú okná týchto izieb, dokonca nevedie ani chodník. Najväčšia spálňa je síce v prednej časti domu, je však skrytá za schodiskom z terasy.

79513

79515

Vstupná časť haly vďaka veľkému výrezu v priečke pôsobí ako otvorený, vzdušný priestor (galéria), za ktorým by sa dala očakávať hlboká miestnosť. Vyslovene prekvapí, že do nej vedú iba štyri schody. Pri vnútornom múre je v strope otvor, ktorý je najskôr vnímaný ako súčasť proporčnej harmónie v oboch častiach haly a ktorý priniesol do priestoru atraktívny farebný akcent: do prevažne sivobieleho ladenia pribudol vďaka železitému tvrdenému sklu na stenu zvláštny odtieň farby lišajníka.

Hlavná funkcia otvoru v strope je zrejmá až od schodišťa. Ten, kto prichádza z prvého poschodia, vidí cez otvor dom vo výške dvoch podlaží s oboma oknami orientovanými približne na západ, k fjordu. Čo je však podstatné, dubový strop odtiaľto pôsobí vďaka otvoru ako ľahučká škrupina, akoby baldachýn. Predpoklad vysokej zadnej haly sa takto splnil, ibaže celkom neočakávane – opäť ilúzia. Pohľad cez dlážku z bieleného olejovaného duba na prvom poschodí nie je jedinou atrakciou.

Ďalšou je terasa orientovaná na cestu, ktorej zaoblené rohy sa dvíhajú smerom dnu. Odpočívajúceho tak obklopí takmer zo všetkých strán krásne dubové drevo a borovica na podlahe. Najatraktívnejší je pohľad doprava – na more. Kvôli výhľadu sa vychádza hore schodmi na terasu na streche domu.

79514

Zaujímavé je, že kým v podlahách a obkladoch boli použité domáce druhy dreva, zariadenie je vyslovene kozmopolitné. Dokonca aj obligátny vlnený koberec je od španielskej dizajnérky. Jediný nórsky dizajnový kus je od klasika Svena Ivara Dystheho. Jeho kresielka vínovej farby z roku 1965 sú umiestnené v hornej hale, kde zaujmú aj pri pohľade zvonka. So silnejšími farebnými akcentmi narábal Wilhelmsen ako s korením. O poschodie vyššie sú podobným zrnkom korenia červené barové stoličky na pozadí čisto bielej kuchyne. Dánsky Boform sa tu blysol lešteným laminátom a korianovou pracovnou doskou. Pekným momentom, ktorým sa napĺňa buket kombinácie architektúra – príroda – obyvateľ, je skutočnosť, že kuchynské pracovisko je orientované do záhrady, k príťažlivým, v Nórsku nie celkom bežným brezám papierovitým – a k susedovej verande. Nórsky dom totiž nie je uzavretý, nie je hradom.