Výsadba okrasných drevín (3. časť)
Ružové záhony sú mimoriadne efektné v čase kvitnutia, ktoré trvá (vzhľadom na opakované alebo postupné kvitnutie kvetov) pomerne dlho. Najpôsobivejšie sú rovnorodé záhony tvorené viacerými jedincami jedného kultivaru (najlepšie voňavého).
Zakladanie ružových záhonov
Pri jarnej výsadbe ruží dbáme na to, aby bola pôda už úplne rozmrznutá. Nadzemné výhonky sadencov tesne pred výsadbou skrátime o dve tretiny, asi na tri očká, primerane skrátime korene. Korene nesmú byť v jamke ohnuté smerom nahor, ale musia byť voľne a rovnomerne rozprestreté po obvode jamy, majú smerovať nadol. Pri výsadbe musí miesto naočkovania ležať asi 5 cm pod zemou (pred výsadbou treba voľnokoreňové sadence namočiť na niekoľko hodín do vody tak, aby bol koreňový krček pod vodou). Ruže z kontajnerov sa vysádzajú s celým (vyklepnutým) koreňovým balom a so zeminou, ktorú nie je vhodné odstraňovať z koreňov. Sadenie s celým kontajnerom je možné iba v prípade, keď je vyrobený z rašeliny alebo papierovej hmoty. Po zasadení treba rastlinu zaliať vodou, vzniknutú priehlbinu doplniť zeminou a prihrnúť ju až ku krčku ruže.Výsadba popínavých drevín
Popínavé dreviny sa sadia podľa rovnakých pravidiel ako listnaté dreviny. Najvhodnejšie skoro na jeseň alebo na jar. Sadia sa zväčša s koreňovým balom, ktorý je zárukou ich dobrého ujatia a rastu. Koreňové baly musia byť dobre prevlhčené, a preto ich v prípade potreby vopred krátko vložíme do vedra s vodou. Na rozdiel od ostatných drevín, ktoré sa sadia tak, ako boli vypestované v škôlke, vysádzame popínavé dreviny (až o 10 cm) hlbšie. Pri niektorých rodoch (plamienok) a druhoch treba pamätať na to, že potrebujú v jame drenáž. Výhonky pred výsadbou skracujeme len málo a čo najskôr ich musíme vyviazať alebo upevniť na podperu, po ktorej sa majú popínať, aby sa nezachytili o niečo nevhodné. Dôležitý je rez v ďalších rokoch a pre niektoré i ochrana koreňovej sústavy pred nevhodným oslnením predsadbou trvaliek.
Pri výsadbách (do jám alebo záhonov) zásadne nepoužívame umelé (priemyselné) hnojivá, lebo by rastliny spálili. Novovysadené jedince nehnojíme. Či sa dreviny ujali, zistíme podľa toho, že ich výhonky začali vo vegetačnom období rásť. Na jar rastliny pučia v rôznom čase, niektoré pomerne neskoro, preto sa netreba ponáhľať s výmenou sadeníc, ak ešte nepučia.
MulčovanieVýsadba drevín je špecifický pestovateľský úkon najmä preto, že kúpené (prípadne svojpomocne dopestované) sadence sú omnoho menšie, než bude ich konečná veľkosť v dospelosti, ale sadia sa do jamôk na cieľové miesta. Tým vzniká medzi jedincami v prvých rokoch po výsadbe široký nezakrytý medzipriestor voľnej pôdy, ktorý pri nevhodnej starostlivosti (malých misách okolo jedincov alebo zle pripravenom výsadbovom záhone) môže zarásť do takej miery, že burina alebo tráva aj vhodný a dobre zasadený výpestok zadusia. Odkrytý nezaburinený pôdny povrch môžeme chrániť mulčovaním.
Mulčovanie je nastielanie ochranného biologického materiálu (drvená borka, drvené drevné štiepky, piliny, slama, seno, pokosená tráva, lístie) na odkrytý povrch pôdy výsadbového záhona. Táto vrstva bráni rastu burín, lebo zatieňuje povrch, znižuje vyparovanie z pôdy a zabraňuje vytváraniu pôdneho prísušku. Vyrovnáva tiež teplotné rozdiely pôdy vo dne a v noci. Navyše udržiava v pôde teplo, preto treba nastielať na jar, až keď sa pôda zohreje. Predovšetkým drvená kompostovaná borka alebo kôra je vhodným inertným materiálom, lebo obsahuje látky s protirastovými a antibiotickými účinkami, ktoré potláčajú rast burín. Netreba ju však zapracovávať do pôdy (iba položiť na jej povrch), aby tieto látky nepoškodili korene vysadených drevín. Pre úspešné a dlhodobé pôsobenie mulčovania treba dodržať niekoľko zásad: hrúbka mulčovacej vrstvy má byť od 5 do 10 cm, mulč treba udržiavať občasným prehrabávaním, aby sa vytrhli prípadné buriny vyklíčené zo semena. Mulčovanie nie je vhodné na studené, mokré alebo veľmi suché pôdy.