Bývanie v drevostavbách (2.)

Bývanie v drevostavbách (2.)

11. 03. 2010
Zdieľať

Návrat k domom z prírodného materiálu je citeľný, drevodomy pribúdajú v čoraz originálnejších vyhotoveniach aj preto , že svojimi vlastnosťami a nízkymi energetickými nárokmi nezaťažujú prírodné prostredie.

Bližšie k prírode


Na strunu ekologicky cítiacich stavebníkov iste zahrá aj to, že drevo je prírodná, obnoviteľná surovina a pri jeho spracovaní na konštrukčný materiál sa spotrebuje relatívne málo energie. I keď, pravdupovediac, skutočný podiel dreva v moderných drevostavbách nie je veľmi vysoký. Ak odpočítame všetky tepelné izolácie a zvyčajne používané sadrokartónové obklady, ostane nám asi 20 až 40 %. Nehovoriac o rozličných lepidlách či lakoch, ktoré sa pri spracovaní dreva zvyknú používať. To všetko bolo pre veľkú skupinu ekologicky cítiacich architektov podnetom, aby hľadali cesty, ako do drevených domov dostať čo najviac prírodných materiálov. Široké možnosti tu ponúkajú práve tepelné izolácie – celulózová drvina, ktorá sa zafúkava do priestoru medzi opláštením drevenej nosnej konštrukcie, je už pomerne bežnou technológiou, na popularite získava aj doplnková tepelná izolácia z konopných rohoží.



Bývanie v drevostavbách (2.)

247033

Veľká pozornosť sa dnes na západ od našich hraníc venuje aj slame – v úlohe tepelnej izolácie sa používajú slamené balíky, ktoré sa vkladajú a rôznym spôsobom upevňujú do prispôsobenej drevenej konštrukcie. Tento materiál posúva drevostavby o krok ďalej z pohľadu prírodného, trvalo udržateľného stavebníctva – okrem nízkej spotreby energie na vykurovanie je tu priaznivým faktom najmä minimálny podiel zabudovanej, takzvanej sivej energie, ktorá sa spotrebovala pri spracovaní suroviny do podoby stavebného materiálu, na dopravu a podobne. Obvykle nebýva problém získať tento stavebný materiál z miestnych zdrojov a náklady naň sú naozaj zanedbateľné, nevýhodami sú však vysoká prácnosť výstavby, a tiež nehomogénne vlastnosti bežne dostupných slamených balíkov, čo zvyšuje riziko vzniku tepelných mostov. Aby sa toto negatívum eliminovalo, je potrebná veľká precíznosť pri realizácii. Celkovo sa preto stavanie so slamou spája najmä so svojpomocnou výstavbou. Keďže sa do stavby obyčajne zapája široké príbuzenstvo, priatelia aj známi, dáva tento typ prírodných domov stavaniu často trochu iný, radostnejší a spoločenský rozmer.


I keď sa slamené balíky hodia ako tepelnoizolačný materiál pre bežné aj nízkoenergetické domy, len ťažko sa s nimi dosahuje pasívny štandard – na ten by totiž bola potrebná veľmi hrubá vrstva tohto materiálu. A hrubé obvodové múry zmenšujú obytnú plochu, a tým tiež zhoršujú hodnotu mernej potreby tepla na vykurovanie.

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste


Kiež by sa im priťažilo


Mohlo by sa zdať, že drevostavby ovenčujú len vavríny úspechov, ako to však v živote chodí, nič nie je ani celkom čierne, ani celkom biele. Jednou z veľkých nevýhod ľahkých drevených konštrukcií je ich nízka schopnosť akumulovať teplo a s tým spojené často nepríjemne rýchle reakcie na akékoľvek zmeny teplôt – či už vonkajších, alebo spätých s vykurovaním. Stačí, keď vonku trochu viac prituhne, a okamžite treba pridať aj na kúrení, ak priložíte do kozuba, rovno môžete pootvárať okná. S nízkou tepelnoakumulačnou schopnosťou sa spája aj notoricky známy problém letného prehrievania obytných podkroví, ktoré sú typickým predstaviteľom ľahkých drevených konštrukcií.










Bývanie v drevostavbách (2.)

247036


Bývanie v drevostavbách (2.)

247037


Aby sa dosiahla potrebná hrúbka tepelnoizolačných materiálov, pri konštrukčných rozmeroch súčasných európskych systémov sa muselo upustiť od americkej klasiky 2 × 4 palce a jednoduché masívne stĺpiky sa nahrádzajú napríklad úspornými nosníkmi v tvare I (s využitím OSB dosiek), priehradovými nosníkmi a podobne.


Účinným riešením sú takzvané hybridné domy – k drevenému základu sa pridajú ťažké materiály a konštrukcie, ktoré dobre akumulujú teplo, a teda spomaľujú reakcie stavby na teplotné zmeny. S drevom ako prírodným materiálom sa akosi prirodzene žiada kombinovať najmä prírodné materiály, a tak sa v súčasných drevených domoch pomerne často stretávame s hlinou v rozličných podobách – či už sú to hrubé hlinené omietky, priečky z nepálených tehál, alebo hlina vložená do konštrukcií stropov a podláh. Podobne ako pri slame, aj tu je podiel zabudovanej sivej energie nízky, vysoká je však prácnosť výstavby.











Bývanie v drevostavbách (2.)

248120
Knauf Insulation


Bývanie v drevostavbách (2.)

248121
Daniel Veselský


Ochrana konštrukčného dreva pred vlhkosťou je nanajvýš dôležitá. V poslednom čase sa pritom pred používaním izolačných fólií uprednostňujú dištancie a vetranie (napríklad zakladanie na pilótach alebo pásoch s prevetrávanou medzerou medzi domom a terénom).


Aby sa nenarušila vnútorná parotesná vrstva, je praktické viesť všetky inštalácie v takzvanej inštalačnej dutine alebo vrstve, ktorá je pred parozábranou alebo parobrzdou na interiérovej strane drevenej konštrukcie.











Bývanie v drevostavbách (2.)

248478


Bývanie v drevostavbách (2.)

248481


Príklad difúzne uzatvorenej konštrukcie steny


Nosná drevená stĺpiková konštrukcia je z oboch strán opláštená OSB doskami, dutinu vypĺňa tepelná izolácia. Zvonka je na OSB doskách kontaktný zatepľovací systém s polystyrénovými doskami, na ktorých je nanesená omietka. S výnimkou tepelnej izolácie všetky spomínané materiály prepúšťajú vodné pary len v minimálnej miere, preto treba z vnútornej strany dať parotesnú fóliu. Vlhkosť, ktorá by sa inak dostala do konštrukcie, by totiž nemala ako prechádzať cez OSB dosku, polystyrén a omietku do exteriéru, hromadila by sa v konštrukcii a začala by kondenzovať na mieste, kde teplota klesne pod rosný bod. Potom netrvá dlho a drevo sa začne rozkladať, mokrá tepelná izolácia bude fungovať asi ako mokrý kabát. Ak je parozábrana vyhotovená bezchybne, dokáže drevenú konštrukciu účinne ochrániť – vlhký vzduch sa cez ňu do stien nedostane, a tak nemôže dôjsť ku škodám. Pre difúzne uzavreté systémy sú typické paronepriepustné fólie, ktoré zabraňujú vstupu vodných pár do drevenej konštrukcie domu (musia byť na všetkých obvodových konštrukciách zo strany interiéru). Kameňom úrazu tu býva dôkladnosť realizácie – treba dbať na to, aby fólia bola dokonale tesná, bez škár či prerušení, spoje sa musia dôkladne prelepiť špeciálnymi páskami, ktoré dlhodobo zaručia pevný a vzduchotesný spoj. Fóliu treba tiež chrániť pred poškodením, napríklad pri montáži obkladu. Všetky práce by preto mali realizovať kvalifikovaní a zaškolení remeselníci, dôležitý je tiež premyslený návrh všetkých detailov (napríklad medzi vnútorným plášťom a parozábranou by mala byť dutina na vedenie inštalácií, ktorá sa prípadne môže vyplniť tepelnou izoláciou).


 


Príklad difúzne otvorenej konštrukcie steny
 
Difúzne otvorená konštrukcia ráta s prestupom vlhkosti do konštrukcie. Vnútornú, vzduchotesnú, ale nie parotesnú bariéru tvoria OSB dosky so škárami s prelepenými vzduchotesnými páskami, ktoré slúžia ako takzvaná parobrzda – vytvárajú tesnú rovinu, cez ktorú však para do istej miery prechádza. Všetky vrstvy konštrukcie sú potom navrhnuté tak, aby para mohla voľne difundovať až do vonkajšieho prostredia. Namiesto OSB dosiek sú na exteriérové opláštenie použité mäkké drevovláknité fasádne dosky – pripomínajú starú známu hobru a zároveň tepelne izolujú, priamo na ne sa môžu aplikovať špeciálne stavebné lepidlá a difúzne otvorené omietky. Vhodnou alternatívou je aj prevetrávaný drevený obklad (pod obkladom je prevetrávaná vzduchová medzera, pod ňou napríklad tenšie drevovláknité dosky). Rovnako ako pri difúzne uzavretých systémoch je pritom dôležité, aby sa schopnosť prepúšťať vodné pary v konštrukcii smerom od interiéru k exteriéru zvyšovala, rozdiel je však v miere priepustnosti použitých materiálov (všetky materiály totiž pary prepúšťajú, ibaže každý v inom rozsahu). Podľa Ivany Duchoňovej zo spoločnosti Rigips majú veľký podiel na vývine difúzne otvorenej skladby steny práve drevovláknité izolačné dosky, ktoré sa uplatňujú na vonkajšej strane konštrukcie spoločne s certifikovaným omietkovým systémom alebo odvetraným dreveným obkladom. Podľa skúseností Ing. Miroslava Zliechovca zo spoločnosti Knauf Insulation difúzne otvorené systémy účinne zabezpečujú odvádzanie vlhkosti z obvodových stien, v konštrukcii sa netvorí kondenzát a nedochádza k jej degradácii. Drevostavba tak môže dýchať a zároveň si zachová aj dobrú tepelnoizolačnú schopnosť; moderné vláknité materiály zabezpečia tak tepelnú izoláciu, ako aj dostatočnú vzdušnosť systému.


 ZDROJ: môj dom špeciál JAGA GROUP, s.r.o.

Kategória: Materiály Stavba a rekonštrukcia
Tagy: drevo ekobývanie materiál
Zdieľať článok

Diskusia