Komínová etuda

Odkedy v našej krajinke domorodci zistili, že aj starý komín je komín, nastala nevídaná zhánka po kvalifikovaných rekonštrukciách komínov. Samozrejme, len v prípade, ak komínu predchádzajúce generácie alebo nadstavovači nových bytových jednotiek na starých obytných domoch nespôsobili nenávratnú ujmu na tele a prieduchu.

Tí šťastnejší súčasníci sa potom môžu tešiť na vykurovacie sezóny pri kozube v duchu starých tradícií. Tešiť áno, ale len dovtedy, kým sa zodpovedne nezamyslia nad tým, ako bezpečne spojazdniť komín, ktorý na niekoľko desaťročí neplnil svoju funkciu. Podobnú zodpovednosť si zaslúži aj komínové teleso, na ktoré sa zásadne zmenili nároky vo chvíli, keď sa zmenil aj druh vykurovacích palív, a tým aj zloženia spalín.

Zmena paliva z tuhého na plynné, niekedy kvapalné, prinútila majiteľov k renovácii. Obyčajne im neostávalo iné, ako sa postarať nielen o opravu pôvodného komínového telesa, ale aj zabezpečiť vyvložkovanie prieduchov.

152276

Súvislostiam komín neujde

Vykurovací kotol, palivo a komín sú združené v jednej sústave, ich funkčnosť je navzájom previazaná a to je dôvod, prečo si neradno komplikovať život alebo prísť oň len pre hazard s laickými pokusmi kombinovať alebo nadstavovať časti vykurovacej sústavy, ktoré k sebe nepatria. Zaujímavé je, že dnes už viac ľudí niečo vie alebo aspoň akceptuje fakty o kompatibilite počítačových hardvérov a softvérov, vedia že do dieselového motora nemajú čapovať Natur 95, ale úplne kašlú na to, či ich komín vydrží nápor spalín a či bol navrhnutý na parametre kotla, ktorý si práve za dobrú cenu zadovážili.

Návrh na základe prepočtu a v zhode s práve platnými normami a vyhláškami je nevyhnutné zveriť špecialistom, ktorí nesú zodpovednosť za celú projektovú dokumentáciu odsúhlasenú posudkom revízneho technika. Čo sa týka vážnosti takéhoto kroku, tak je rovnako dôležité, či ide o jedno- alebo viacprieduchový komín, či poslúži na odvod spalín počas celej vykurovacej sezóny alebo bude spoločníkom kozuba, v ktorom sa zakúri len na sviatky. Bez profesionálneho a dôsledného posúdenia situácie sa nepúšťajte do stavby a ani do rekonštrukcie komínového telesa. Samozrejmosťou by malo byť napríklad dodržanie minimálnej výšky vyústenia nad rovinou strechy, stanovené vyhláškou č. 575 aj so zmenami vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 706/2002 Z. z. a vyhláškou MV SR č. 401/2007 Z. z.

Porucha je vo vašom vysielači

Aby sa komínu bezpečne darilo odviesť spaliny a úspešne ich vyslať do exteriéru, musí byť v dobrej kondícii. Chorý komín – chorí obyvatelia domu. Najviac sa natrápi jeho nadstrešná časť. Za svoj život musí vonkajší povrch komínového telesa odolávať pôsobeniu dažďa, vetra, mrazu, slnka a zvnútra zas účinkom spalín (kondenzátu). Nečudo, že z mnohých striech staršej zástavby vytŕča polorozpadnuté murivo komínov, ochromené zvetrávaním, ale aj koróziou oplechovania komínového prestupu strechou či rozpadom škridiel v nábehu strechy. Cez oplechovanie alebo rozpadnuté prekrytie zateká a vlhne aj tá časť komína, ktorá je pod strechou, a súčasne sa poškodzujú aj priľahlé konštrukcie vo viacerých podlažiach budovy.

Rozrušené murivo pod komínovou hlavou treba odstrániť až po neporušenú časť komína; niekedy až po úroveň strešného prestupu. Murivo sa dôkladne navlhčí a chýbajúca časť komína znova vymuruje (ostro pálenými mrazuvzdornými alebo šamotovými tehlami na vápennocementovú maltu) alebo komínovými tvárnicami.

Na vymurovaný komín je z funkčného hľadiska najvýhodnejšie osadiť alebo vybetónovať komínovú hlavu. „Opravu nadstrešnej časti komína niekedy možno vykonať zo zdvižnej plošiny. Komínové murivo sa v povalovom priestore, respektíve v konštrukcii krovu, omietne. Nad strechou sa murivo vyškáruje cementovou maltou, ale neomietne (ak to nie je v rozpore z hľadiska obnovy pamiatok), pretože aj najkvalitnejšia omietka ťažko odoláva poveternostným vplyvom kombinovaným s tepelným a chemickým namáhaním komínového telesa,“ uvádza Doc. Ing. Otto Makkýš.

152274

Vnútorné záležitosti

V rámci renovácií komínov sa osvedčilo vyvložkovanie komínových prieduchov. Na trhu sa objavujú ponuky rôznych technológií a materiálov. Ich výber podmieňuje rozmer prieduchu, tvar komínového telesa, druh paliva a samozrejme výpočet, ktorý zaistí požadovaný ťah a bezpečnosť.

Pri klasickom vyvložkovaní by mal byť prieduch kolmý, rovný alebo s maximálnym sklonom ohybu 15 až 30 stupňov. Nesmie mať premenlivý prierez, i keď do určitej miery je možné prierez zväčšiť frézovaním.

Pri vyvložkovaní keramickými komínovými vložkami, vložkami z hliníkového plechu (dodržanie vyhlášky MV SR 401/2007 § 14 ods. 9 Z. z.), plastovými vložkami alebo vložkami kompozitných materiálov či nehrdzavejúcej ocele sa postupuje zo strechy, cez komínovú hlavu. Na výber sú pevné vložky určené do priamych a pravidelných komínových prieduchov alebo ohybné komínové vložky pre zložitejšie prierezy a tvary komínového telesa.

O opravách a vyvložkovaní komínov v staršej zástavbe sme sa porozprávali s Ladislavom Kovácsom zo spoločnosti Ko-skip Bratislava:

Neudržiavané komíny nakoniec zvetrajú alebo staticky nevyhovujú. V prípade, že sú aj vyvložkované, tak ešte azbestocementovými vložkami, ktoré sú nielen zdravotne nevyhovujúce, ale aj popraskané alebo rozpadnuté. Takéto komíny nemôžu odolávať vysokým teplotám a kondenzátu zo spalín. Ako je možné, že v minulosti stačili tehlové komíny na odvod spalín a v súčasnosti musíme pri ich opravách hľadať nové riešenia, ktoré by neohrozovali obyvateľov domu?

„V minulosti ľudia kúrili iba drevom a uhlím. Nemali naše problémy s komínmi. Teplota odpadových spalín klasických palív presahuje 150 °C. Komín opúšťajú vo forme pary alebo plynov. Keď v 20. storočí objavili hospodárnejšie vykurovanie plynom alebo olejom, teplota spalín v komínoch klesla pod 100 °C. Pre pôvodné komíny to bola tragická udalosť. Za takýchto podmienok sa z odpadových spalín vyzráža kyslý kondenzát, ktorý zničí omietku, betón a niekedy aj nehrdzavejúcu oceľ (záleží od kvality). Pôsobením korózie môže do interiéru vniknúť oxid uhoľnatý, ktorý, ako je známe, viaže na seba kyslík nielen z ovzdušia, ale aj z krvného obehu živých bytostí. Pri neodborných pokusoch o obnovu funkcie starých komínov, žiaľ, každoročne zaznamenávame niekoľko smrteľných prípadov. Únik CO ľudské zmysly za bežných podmienok nerozpoznajú.“

152252

Čo by mal teda našinec urobiť, ak sa rozhodne sfunkčniť komín?

„V prvom rade je v záujme bezpečnosti nutné komín vyvložkovať proti vnútornej korózii. Najpoužívanejšia technológia je osadenie rúr do jestvujúcich komínov. V prípade hrubostenných rúr (0,6 – 1 mm) z nehrdzavejúcej ocele s viac ako pätnásťročnou garanciou môže byť obtiažne dostať rúry do poškodeného a nerovného komína bez obnaženia komínového prieduchu vyrezávaním alebo frezovaním. Iným riešením sú prispôsobivé (flexibilné) tenkostenné (0,3 mm) nehrdzavejúce oceľové rúry, ktoré vyškolení remeselníci s osvedčením môžu vtiahnuť do komínov aj so šikmým prieduchom, avšak odolnosť takýchto rúr proti koróziam je o poznanie horšia. V každom prípade treba pamätať na to, že prierez kovovej vložky je vždy menší ako prierez komínového prieduchu, a tak pri uvedených technológiách oprava komína by mala zvýšiť jeho bezpečnosť, avšak komínový ťah sa zmenší. Ak by sme chceli zachovať ťah v komíne napríklad pri štvorhrannom priereze 200 × 300 mm, tak vložka s kruhovým prierezom by musela mať priemer 275 mm. Bez frézovania prieduchu to nie je možné. Pri vykurovaní plynom alebo olejom bol vyvinutý materiál z umelej živice, zosilnený sklenenými vláknami (Furanflex). Tento materiál vplyvom tepla tuhne, spevnie a proti korózii je odolnejší ako antikoro. Dlhodobo odoláva pri odvádzaní spalín do 350 °C, kratšie pri vyšších teplotách.

152248

Čo čaká majiteľov bytov v starších obytných domoch?

„Obytné domy majú vo väčšine prípadov viacprieduchové komíny. Prislúchajúci komínový prieduch k bytovej jednotke nájde pomocou dymovnice kominár alebo certifikovaná dodávateľská firma, ktorá sa zaoberá kontrolou, opravami a vyvložkovaním komínov. Po overení, či prieduch naozaj patrí k bytu objednávateľa, ktorý sa rozhodol pre kozub, ale v dome so starým komínom, naša firma spustí do komínového prieduchu špeciálnu kameru. Urobíme záznam a premietneme stav, ktorý zaznamenala kamera majiteľovi. Ten je neraz prekvapený, čo všetko sa za posledné roky dostalo do komína – okrem stavebného odpadu, úlomkov zo zvetraného komína alebo nebohých holubov si tam ešte aj sused umiestnil inštalatérsku rúrku, anténu, nebodaj elektrické rozvody. Pred vyčistením komína vám neostane nič iné, len požiadať susedov, aby takéto inštalácie odstránili. Stáva sa to vo viac ako 30 percentách rekonštrukcií. Ak kozub potrebuje náš klient na vykurovanie bytu či domu, zrátame metre kubické obytného priestoru, zistíme výkon kozubovej vložky a vyústenie dymového hrdla.

Niekedy zistíme, že komínový prieduch s otvorom 15 × 15 cm je nevyhovujúci pre napojenie kachľovej pece, kozubovej vložky, … Uhlopriečka takéhoto prieduchu je 18 cm – pri rozširovaní prieduchu vytvoríme kruhový prierez tak, aby bolo možné vytvoriť bezpečný vykurovací systém napríklad s kozubovou vložkou s výkonom do 18 kW, ktorá má vyústenie s priemerom od 16 do 18 cm. Pri rozširovaní prieduchu pomocou frézy zoberieme z rovných častí štvorcového otvoru prieduchu, a tak dosiahneme výsledný kruhový komínový otvor s priemerom 20 cm. Takto získame prieduch s požadovaným prierezom na to, aby sme mohli komín vyvložkovať v zmysle vyhlášky 401. Tá hovorí o tom, že komín musí byť viacvrstvový; inak povedané, komínová vložka, ktorú neskôr osadíme po celej dĺžke komínového prieduchu, sa nesmie opierať o jeho steny. Medzi vyvložkovaním a murivom komína musí ostať vrstva vzduchu.

Rovnako ako u nových komínov, aj pri obnove tých starších používame certifikované výrobky firiem Witzenmann, Jeremias, Furanflex, GBR, Schiedel, Leier, Prespor. Na všetky naše komíny poskytujeme záruku 5 až 30 rokov, podľa zvoleného systému.“

Čo s časťou komína, ktorá presahuje nad úroveň strechy?

V nadstrešnej časti musíte spevniť komín už len kvôli tomu, že ak sa nebudú používať všetky prieduchy (obyčajne nie všetci susedia majú hneď od začiatku záujem o opravu a používanie komína), tak potom sa bude prehrievať len jedna jeho časť. Murivo bude namáhané rozdielnou tepelnou rozťažnosťou z nerovnomerne rozloženého tepla v komíne.

152250

Za akých okolností sa môže komínový prieduch frézovať?

Frézovanie je možné v prípade murovaných komínov; obyčajne majú nedostatočný priemer prieduchu pre nové vyvložkovanie (160, 180, 200, 225 mm). Ide o ekonomický a efektívny spôsob rekonštrukcie. Skôr, ako sa začne s frézovaním, zakryjeme a utesníme všetky otvory v komíne. Výhodou je, že celá rekonštrukcia trvá jeden až tri dni. Do prieduchu stojaceho komína sa spustí frézovacia hlava. Frézuje sa zdola nahor. Rotujúca frézovacia hlava pomocou reťazí drví zbytočné murivo na požadovaný priemer. Odfrézovať môžeme najviac tretinu steny komína.

Veľmi záleží na druhu muriva a stave prieduchu. Nie každý materiál sa dá frézovať (železobetón, kovové vložky…). V prípade starých azbestových sa postupuje mimoriadne opatrne. Iný ako priamy prieduch: iný tvar komína nie je prekážkou – fréza si poradí aj s 15 ° vybočením komína. Od zákazníka požadujeme prístupnosť po celej dĺžke komína. Nestačí vyliezť na strechu. Cena frézovania súvisí s hrúbkou frézovaného muriva, tvrdosťou materiálu, ale aj s výškou komína.

152253

Nedôveruj a preveruj!

Prvá revízia, potrebná pri kolaudácii stavby, je platná jeden rok. Najlepším spôsobom, ako sa bezpečne zveriť komínu, je nechať si preveriť jeho stav rovnako na začiatku, ako aj na konci vykurovacej sezóny. Súčasťou kontroly je okrem iného dymová skúška tesnosti komína. Po vyvložkovaní komína treba požiadať osobu s odbornou spôsobilosťou (kominár – revízny technik) o vystavenie potvrdenia o preskúšaní komína, bez ktorého nie je možné schváliť pripojenie akéhokoľvek spotrebiča do komína.
Poznámka: Nabudúce o ďalších poruchách komínov a najčastejších chybách pri ich stavbe.

Čo odkazuje norma a skúsenosti špecialistov: Ak sa hovorí o komínovom ťahu, tak len preto, že bez neho by nebol možný požadovaný odvod spalín. Prirodzený komínový ťah vzniká vďaka rozdielu hustôt medzi spalinami v komíne a vonkajším vzduchom. Ak nie je dostatočný, môže účinnosť komína zabezpečiť umelý komínový ťah pomocou spalinového ventilátora, ktorý sa vopred nainštaloval do komínového telesa. Znakom kvality komínového systému je odolnosť materiálu proti prudkým zmenám teplôt, kondenzačným kyselinám a korózii. V platných technických normách nájdete aj informácie o umiestnení komínových a vetracích prieduchov, ktoré nie je možné ľubovoľne striedať. Na úzkych a stredných prieduchoch musia mať vyberacie otvory minimálne rozmery 12 × 15 cm, vymetacie otvory musia spĺňať kritérium minimálnej veľkosti 12 × 25 cm a dno musia mať 0,8 m až 1,2 m nad podlahou. Pri väčšine rodinných domov (s vykurovaním do 50 kW) platí, že komín pri vykurovaní tuhým a kvapalným palivom potrebuje kontrolu a čistenie každé štyri mesiace a pri vykurovaní plynom jedenkrát ročne (ak je komín vyvložkovaný). Pre voľbu komínového systému je dôležité vedieť, aký bude druh pripojeného spotrebiča, aká je výška komínového telesa, účinná výška komínového telesa a výška komínového telesa v nadstrešnej časti. Norma predpokladá, že vyústenie komína nad hrebeňom strechy bude vo výške 0,5 m nad hrebeňom strechy. Takto sa dosiahne požadovaný rozptyl spalín, ktoré nesmú vnikať späť do interiéru budovy cez okenné otvory. Ideálne je, ak priemer komínového prieduchu stanovuje výpočet. Pri dodržaní minimálnej účinnej výšky 5 m orientačne platí rovnica: priemer dymovodu (vyústenie spalín zo spotrebiča) = priemeru komínového prieduchu. Odvod spalín z kozubovej vložky potrebuje v závislosti od výkonu prieduch s priemerom 16 až 20 cm, z kachľovej pece 18 až 20 cm, z otvoreného kozuba 20 až 30 cm. Nepriaznivé účinky spalín znásobené nevhodným používaním komína sa môžu prejaviť na zakončení komína a škvrnami na omietke v nižšej časti komínového telesa. Netesnosti komína môžeme eliminovať opakovaným omietnutím komínového telesa nastavovanou vápennocementovou maltou s prísadou plastifikátora alebo s vystužením maltovej vrstvy maltonosným pletivom. Pred opravou treba otĺcť starú poškodenú omietku a vyškrabať škáry v murive komína do hĺbky asi 3 cm. Komíny sa v minulosti budovali ako súčasť nosných stien alebo po statickej stránke tvoria samonosnú konštrukciu. Vekom sa však budova a jej základy pohybujú. Obyčajne sa vplyvom zmien v susednej zástavbe a doprave zmenia aj základové pomery. To všetko sa podpíše aj na stabilite komínového telesa. Ak sú poruchy závažné, potom je jediným riešením rozobratie poškodeného muriva a vymurovanie novej minimálne nadstrešnej časti komína… Pri betónovaní hlavu vystužíme jedným alebo dvoma strmienkami z ocele s priemerom 5 až 6 mm, ktoré znemožnia alebo obmedzia jej praskanie. Oceľové strmienky môžeme vložiť aj do ložnej škáry muriva medzi štvrtú a piatu vrstvu pod hlavu. Novú komínovú hlavu pri osadzovaní zalícujeme s murivom (ak to nie je v rozpore z hľadiska pamiatkovej obnovy), pretože presahujúce komínové hlavy síce chránia komínové murivo proti dažďu, ale v porovnaní so zalícovanými hlavami znižujú ťah.