Koniec radiátorov?
Radiátory už dávno nie sú jedinou možnosťou, ako priviesť do interiéru teplo. V trende sú sálavé formy vykurovania – podlahové, stenové, stropné, prípadne infračervené. Tie totiž nerušia interiér a neobmedzujú rozmiestnenie nábytku pre vykurovacie telesá. No a ich najväčšou prednosťou je menšia energetická náročnosť. A o to predsa ide, nie?
{R1}
Prečo sálavé vykurovanie?
Pri klasickom konvekčnom vykurovaní sa teplo odovzdáva prúdením vzduchu, ktorý sa ohrieva. Pri tomto type je akýkoľvek únik tepla mimo miestnosti čistou stratou. Ak steny v miestnosti obsahujú skondenzovanú vlhkosť zo vzduchu, výrazne tým znižujú tepelný odpor, preto je pri konvekčnom vykurovaní vzduch zákonite teplejší ako steny. Naproti tomu sálavé vykurovanie so zdrojom tepla v miestnosti výrazne znižuje straty prestupom tepla cez steny miestnosti tak, že najprv sa ohrejú a vysušia steny a až potom sa ohreje vzduch na teplotu o niečo nižšiu, ako je teplota stien. Sálavé vykurovanie zjednodušene môžeme rozdeliť na veľkoplošné vykurovanie, vykurovanie sálavými panelmi a vykurovanie infračervenými žiaričmi.
Veľkoplošné vykurovanie
Keď teplo sála z podlahy, steny či stropu
Veľkoplošné systémy so sálavým vykurovaním sú nielen menej energeticky náročné (teplota do 40 °C v porovnaní s teplotou radiátora okolo 80 °C), ale aj architektonicky prijateľnejšie a zdravšie ako tradičné vykurovanie. Systém totiž odovzdáva teplo sálaním z konštrukcie, v ktorej je zabudovaný (podlaha, stena, strop), a nie prúdením ohriateho vzduchu z radiátorov. Pri sálavom vykurovaní majú povrchy konštrukcií vyššiu teplotu ako vzduch v miestnosti a teplo potom vyžarujú na nábytok i ľudí. Ide o podobný princíp ako v prípade zimného slnka, ktorého lúče nás zohrejú aj vtedy, keď je teplota okolia nízka. Vďaka tomu môže byť interiérová teplota nižšia o 1 až 2 °C. Nie je to samoúčelné, zníženie teploty o 1 °C znamená úsporu nákladov na vykurovanie asi o šesť percent. Ideálne je, ak interiérová teplota pri nohách je o 3 až 4 °C vyššia ako pri hlave človeka. Takéto teplotné vrstvenie dokáže zabezpečiť len podlahové alebo stenové vykurovanie. Nohy sú potom v teple a hlava zostáva chladná, ako to radili už naše staré mamy. Okrem toho veľkoplošné vykurovanie nevíri prach, a teda je vhodné aj pre alergikov.
Odborník radí
V praxi rozlišujeme dva základné druhy podlahového vykurovania – teplovodné a elektrické. Pri teplovodnom vykurovaní, ako už samotný názov hovorí, cirkuluje v rúrkach, ktoré sú uložené v podlahe, teplá voda. Pri výbere rúrok dbajte na ich materiálovú kvalitu a odolnosť (ideálne sú napríklad polybuténové). Pri elektrickom vykurovaní sa pod podlahovú krytinu inštalujú vykurovacie vodiče, rohože alebo fólie, a to buď uložené do betónovej mazaniny (akumulačné vykurovanie), alebo priamo pod podlahu (priamy ohrev). Hlavnou prednosťou elektrického podlahového vykurovania v porovnaní s teplovodným je popri ľahšej inštalácii malá hrúbka vykurovacích vodičov, rohoží a fólií (od 0,4 mm). Elektrický variant je preto ideálny pri rekonštrukcii priestorov, v ktorých si nemôžete dovoliť zdvihnutie podlahy.
Ako na to?
Inštalácia veľkoplošného vykurovania si vyžaduje isté stavebné úpravy. Rúrkové rozvody, termokáble alebo vykurovacie rohože sa zakrývajú betónovým vykurovacím poterom v hrúbke do niekoľko centimetrov, a teda neovplyvňujú celkovú dispozíciu priestoru. Výhodou je, že poter má akumulačnú schopnosť a dokáže istý čas zadržať a postupne uvoľňovať teplo.
Dobrá rada
Po montáži teplovodného vykurovania, ešte pred zaliatím rúrok betónom, odfoťte všetky miestnosti a dokumentáciu si odložte. Predídete tak zbytočným problémom v budúcnosti, keď sa rozhodnete do podlahy napríklad vŕtať.
Výhody
+ maximálna hygiena pri prevádzke, zvírený prach neznečisťuje steny ani tepelné plochy
+ možnosť použiť akýkoľvek nízkoteplotný zdroj tepla
+ minimalizácia vlhkosti stien, odstránenie plesní a mikroorganizmov; mimoriadne sa zníži riziko vzniku alergií v obývacích priestoroch
+ vysoká variabilita regulácie, rýchla reakcia na regulačný zásah
+ bezúdržbová prevádzka; po správnej inštalácii, vytemperovaní stien a dokonalom odvzdušnení sústavy nie je potrebný už nijaký ďalší zásah počas celej prevádzky
+ možnosť využiť veľkoplošné systémy aj na chladenie
Na čo si dať pozor
– vysoké obstarávacie náklady
– veľká tepelná zotrvačnosť
– povrchové teploty stropu, a najmä podlahy nemôžu byť príliš vysoké, čo obmedzuje tepelný výkon týchto plôch
Sálavé panely
Vykurovanie sálavými panelmi
Intenzitu sálania ovplyvňuje najmä povrchová teplota sálavého panelu. Čím je vyššia, tým viac prevažuje sálavá zložka vykurovania nad kondenzačnou. Prúdiaci vzduch nestačí plochu ochladzovať a zvyšuje sa sálavá zložka. Názorné je to v prípade vysokoteplotných panelov, kde je vďaka vyššej povrchovej teplote podiel sálania väčší. Vplyv na podiel sálavej zložky má okrem povrchovej teploty aj poloha vykurovacieho telesa. Sálavý panel, umiestnený vo vodorovnej polohe pod stropom, odovzdá väčšinu energie sálaním, pretože vzduch nemôže cirkulovať. Pri umiestnení rovnakého panelu do zvislej polohy však významne vzrastie podiel konvekcie – vzduch ohrievaný od povrchu vykurovacieho telesa začne stúpať a vzniká prirodzená cirkulácia.
Ako na to?
Inštalácia sálavých panelov je nenáročná, spravidla sa napevno inštalujú na stenu alebo pod strop. Niektoré typy predovšetkým sklenených sálavých panelov sú vhodné aj do reprezentatívnych priestorov, keďže majú veľmi elegantný dizajn. V priestoroch kúpeľne môžete panel doplniť o praktický nerezový držiak na uterák alebo osušku.
NÍZKOTEPLOTNÉ
+ do kancelárií, obchodov, bytov a rodinných domov
+ vyhrievanie kancelárskych podkladových boxov či kostolných lavíc
+ s rôznou veľkosťou, technické vyhotovenie a výkon od 100 do 700 W
VYSOKOTEPLOTNÉ
+ do priemyselných, skladových a poľnohospodárskych objektov
+ v akomkoľvek objekte s výškouod 3,5 do 10 m
+ príkon 0,9 až 3,6 kW
V roku 1800
William Herschel skúmal slnečné žiarenie pomocou rôznych filtrov. Napokon pristúpil k rozkladu slnečného svetla pomocou hranola a teplomerom zisťoval teplotu v jednotlivých farebných zložkách spektra. Za červenou zložkou teplomer zaznamenal dokonca ešte vyššiu teplotu ako v ktorejkoľvek inej časti. Túto neviditeľnú časť nazval infračerveným žiarením.
Infračervené panely
Vykurovanie infračervenými žiaričmi
Princíp infračervených vykurovacích panelov je obdobný ako v prípade infrasauny, teda miestnosť sa nevykuruje prostredníctvom vzduchu, ale ohrievajú sa steny, nábytok či podlaha, vďaka čomu sa dosiahne maximálna efektivita bez strát spôsobených ohrevom vzduchu a jeho únikom. Využitím princípu sálavého tepla možno docieliť tepelnú pohodu aj pri nižšej teplote vzduchu v miestnosti, preto je tento systém vykurovania energeticky najúspornejší. Sálavým infračerveným kúrením znížite celkovú tepelnú stratu budovy, ktorá je daná rozdielom medzi vnútornou a vonkajšou teplotou – čím je rozdiel väčší, tým väčšie sú tepelné straty. Pri konvekčnom vykurovaní môže byť teplotný rozdiel medzi podlahou a stropom až 7 °C. Pri použití sálavého infračerveného kúrenia je rozdiel maximálne 2 až 3 °C, čo ďalej zvyšuje efektivitu a ekonomickosť vykurovania.
Ako na to?
Infračervený žiarič predstavuje plochý panel s hrúbkou približne 5 cm, ktorý možno umiestniť na stojan, zavesiť na stenu alebo osadiť na strop. Stenové panely možno použiť ako bežné vykurovacie telesá, vešajú sa s odstupom od steny, no nemali by sa inštalovať proti oknu, pretože sa tak zvyšuje tepelná strata a zároveň sa zmenšuje množstvo tepla.
Výhody
+ neohrievajú vzduch, ale osoby a predmety
+ nevíri sa prach a nevysušujú vzduch
+ vysušuje sa murivo, nenastáva kondenzácia vody, eliminujú sa plesne
+ vysoká prevádzková bezpečnosť
+ jednoduchá regulácia teploty – manuálne, pomocou časovača alebo termostatu (teplotu možno regulovať nezávisle v každej miestnosti)
+ nižšie prevádzkové náklady, kontrolovateľná spotreba energie
+ vysoká životnosť a takmer nijaká údržba
Na čo si dať pozor
– vyššie investičné náklady
– nevhodné do miestností s povrchovou vrstvou polystyrénu na strope či stenách a s veľkou zasklenou plochou (napr. zimné záhrady), keďže sklo má nízku schopnosť akumulácie
– na zaručenú účinnosť musí žiariče nadimenzovať odborník, nevhodné umiestnenie má vplyv na vyššiu spotrebu
– pôsobí iba v miestnosti, v ktorej je nainštalované
– ohrievaný predmet musí byť viditeľný, pretože ak medzi ním a infrapanelom je určitá prekážka, tepelné žiarenie sa odráža a nezohrieva
Kategória:
Energia
Zdieľať článok