Od jednoduchosti po extravaganciu

Hlavným cieľom vykurovania je vytvoriť také prostredie, ktoré bude najviac vyhovovať ľudskému organizmu. V chladnejších ročných obdobiach treba eliminovať tepelnú stratu ľudského tela tak, aby sa dosiahla tepelná rovnováha medzi telom a okolitým prostredím. Úlohou vykurovania je zabezpečiť vnútornú klímu, ktorá vytvorí v miestnosti dobré podmienky na bývanie alebo prácu. Najbežnejším spôsobom dosiahnutia týchto požiadaviek je využívanie vykurovacích telies – radiátorov.

Pre a proti

Keďže článkové, panelové a rebríkové radiátory neodovzdávajú teplo do priestoru sálaním, ale konvekciou, nazývame ich konvekčné vykurovacie telesá. Ich hlavnou výhodou je malá tepelná zotrvačnosť, čo znamená, že sú schopné pružne reagovať na náhle zmeny teploty. Výkon vykurovacieho telesa sa dá dobre regulovať. V prípade rekonštrukcie domu, resp. zateplenia objektu, možno tepelný výkon radiátorov jednoducho zmeniť – montáž vykurovacieho telesa je jednoduchá a nevyžaduje si dlhšie časové obdobie. V prípade zmeny dispozícií interiéru možno zmeniť umiestnenie radiátorov alebo pripojiť ďalšie telesá. Popri týchto a ďalších prednostiach má aplikácia radiátorov aj svoje nevýhody. Jednou z nich je, že ide o bodový zdroj, ktorý neumožňuje rovnomerné rozloženie tepla po celej miestnosti. Vyššia prevádzková teplota vedie k vysušovaniu vzduchu a jeho zvýšenej cirkulácii, čo je nevhodné najmä pre alergikov. V porovnaní s podlahovým alebo stenovým vykurovaním majú radiátory vyššiu spotrebu vykurovacieho média.

Výkon vykurovacieho telesa

Výkon radiátorov ovplyvňujú parametre vykurovacieho média, pričom u nás sa najčastejšie používa teplá voda s teplotným spádom 90/70 ºC alebo nižším 80/60 ºC (teplota prívodnej/teplota vratnej – ochladenej vykurovacej vody), a požadovaná teplota vykurovanej miestnosti. Táto teplota závisí od účelu vykurovaného priestoru. Pre obytné priestory je vhodná teplota 18 až 20 ºC, pre kúpeľne to môže byť až 24 ºC a pre neobytné priestory postačuje 10 až 15 ºC. Dôležitým faktorom pri odovzdávaní tepla do miestnosti je materiál vykurovacieho telesa. V súčasnosti sa ako materiálová základňa využívajú oceľ, liatina, hliník, meď, keramika, ale aj ich kombinácie. Množstvo odovzdávaného tepla ovplyvňuje i rozmer vykurovacieho telesa. Súčasný trh ponúka širokú škálu radiátorov rôznych rozmerov, či už ide o dĺžku, výšku alebo hĺbku. Voľba rozmerov závisí od požadovaného výkonu vykurovacieho telesa a od rozmerov vykurovanej miestnosti.

Výber radiátora

Medzi najstaršie vykurovacie telesá patria článkové, využívané najmä v rodinných domoch. Ich materiálom je liatina, resp. oceľ, ktorá má kratšiu životnosť. Keďže tieto radiátory sa vyznačujú pomerne veľkým vodným objemom, sú vhodnejšie pre vykurovacie sústavy s prirodzeným obehom teplonosnej látky. V súčasnosti sa však pre túto vlastnosť z trhu vytrácajú.

Rebríkové vykurovacie telesá patria medzi moderné druhy konvekčných vykurovacích telies. Svojou konštrukciou pripomínajú rebrík, z čoho je odvodený aj ich názov. Tepelný výkon sa určuje osobitne pre rôzne teploty interiéru a rôzne teplotné spády vykurovacej vody. Ich materiálom je oceľ. Používajú sa najčastejšie v kúpeľni, kde môžu slúžiť aj ako sušiak na uteráky. Pre svoj vzhľad sú však čoraz častejšie využívané v moderných reprezentatívnych priestoroch, kde esteticky dotvárajú interiér.

57860	57861
Pripojenie bočné obojstranné spodné (zdola nadol)	Pripojenie jednostranné

57862

Pripojenie bočné krížové

Panelové alebo doskové radiátory sú určené na hromadnú aj individuálnu bytovú výstavbu. Ako teplonosná látka sa bežne používa upravená voda, ale nevylučujú sa ani ďalšie vhodné kvapaliny ako olej či iné nemrznúce kvapaliny. S ich použitím sa mení aj tepelný výkon telesa. Maximálna teplota teplonosnej látky je 110 ºC. Panelové radiátory sú k vykurovaciemu systému pripojené jednostranne, s prívodom hore a vývodom dole. V praxi sa však stáva, že radiátory je potrebné z rôznych dôvodov pripojiť do inštalovanej vykurovacej sústavy aj iným spôsobom, a to ako pripojenie v strede dole, zdola nadol, ako zvislé pripojenie alebo krížové pripojenie. Najvhodnejšie je umiestniť ich pod okenný parapet do zvislej osi okna vo výške minimálne 110 mm od podlahy. Okolo prestupných plôch radiátora musí byť umožnené voľné prúdenie vzduchu. Výhodou panelových radiátorov je, že potrebujú menší stavebný priestor. Majú vysokú tepelnú účinnosť a keďže si nevyžadujú veľký objem vody, doba jej ohrevu je krátka. To prispieva k úspornosti prevádzky. V súčasnosti si môžete vybrať zo širokého sortimentu typov a rozmerov panelových radiátorov (vyrábajú sa už aj s plochou čelnou stenou) a ich životnosť vysoko prevyšuje oficiálnu šesťročnú záruku.

Ktorý z týchto druhov vykurovacích telies (resp. druhov samotného spôsobu vykurovania) si zvolíte, závisí predovšetkým od spôsobu využitia vykurovaného objektu, jeho tepelných strát a stavebného riešenia. Moderná technológia ich výroby umožňuje voľbu zo širokej škály, od jednoducho tvarovaných až po moderné extravagantné tvary, čím sa možnosti ich aplikácie v obytných častiach budov rozširujú.