Teplo v nízkoenergetickom dome

Už pri plánovaní by ste mali kontaktovať odbornú vykurovaciu firmu, ktorá vám pomôže pri umiestnení rozvodov, návrhu tepelného výkonu zariadenia na vykurovanie a prípravu teplej vody na základe prepočtu potreby tepla.

Ako si vybrať vhodný zdroj tepla

Veľkosť, respektíve výkon tepelného zdroja na vykurovanie alebo prípravu teplej vody závisí od potreby tepla vo vykurovaných priestoroch a od potrebného množstva teplej vody. Pred výberom vykurovacieho zariadenia je predovšetkým pri novostavbách nevyhnutný prepočet potreby tepla. Na presný výpočet potreby tepla treba pôdorys a koeficient prestupu tepla použitých stavebných materiálov. Potreba tepla je vlastne teplo, ktoré treba dodať na vykúrenie interiéru s teplotou 20 °C pri konštantne danej exteriérovej teplote (napr. –15 °C). Moderný vykurovací systém musí byť čo najpresnejšie dimenzovaný na túto spotrebu. Keď je spotreba energie napríklad 11,5 kW, mal by sa výkon nového tepelného zdroja pohybovať na tejto úrovni, prípadne môže byť mierne poddimenzovaný, keďže potreba tepla je vyrátaná na extrémne teploty, ktoré sa vyskytujú len zopár dní v roku. Takýto presný prepočet potreby tepla umožní okrem iného aj zistenie budúcich nákladov na vykurovanie.

V ideálnom prípade by malo byť vykurovacie zariadenie schopné reagovať s minimálnym oneskorením na zmeny potreby energie, ktoré sú vyvolané predovšetkým zmenami klimatických podmienok (vonkajšia teplota, premenlivé slnečné žiarenie) a vnútorných zdrojov tepelnej záťaže (zapnutie domácich spotrebičov, umelé osvetlenie alebo príchod osôb do miestnosti). To znamená, že energeticky úsporné vykurovacie zariadenie by malo byť predovšetkým elastické vo všetkých prvkoch (schopné rýchlo reagovať na zmenu potreby tak, aby sa zmena výkonu preniesla až do zdroja) a s individuálnou reguláciou v jednotlivých miestnostiach (v každej miestnosti sa môže meniť potreba nezávisle od ostatných) pri zachovaní požiadaviek na tepelnú pohodu.

Kroky pri návrhu vykurovacieho systému: 1. Presný prepočet potreby tepla (najlepšie od nezávislého energetického poradcu) 2. Presné prispôsobenie výkonu tepelného zdroja vypočítanej potrebe tepla 3. Presné dimenzovanie (izba za izbou) vykurovacej plochy a vykurovacieho telesa s využitím nízkoteplotných vykurovacích systémov 4. Uprednostňujte sálavé teplo pred konvenčným vykurovaním 5. Najvhodnejšie je použiť celý systém, t. j. všetky prvky (zdroj tepla, rozvody, vykurovacie telesá, príprava teplej vody) od jedného výrobcu

Koľko potrebujete teplej vody

Na hrubý odhad potrebnej veľkosti zásobníka na teplú vodu pre rodinný dom s jedným prípadne dvoma bytmi môžete vychádzať z dennej potreby teplej vody na jednu osobu, ktorá sa pohybuje v rozmedzí 30 až 40 l. S podobnou spotrebou môžete rátať aj pri bytoch v bytovom dome. Samozrejme, aj pri výbere zariadenia na prípravu teplej vody sa odporúča čo najpresnejšie poznať vašu osobnú potrebu teplej vody. Pri obytných domoch s centralizovaným zásobovaním teplou vodou by mal byť takýto výpočet realizovaný nezávislou firmou nevyhnutný.

138318

Čím kúriť

Vzhľadom na vznikajúci nedostatok fosílnych palív určených na výrobu tepla je logické uvažovať pri návrhu nového vykurovacieho systému o využití tzv. obnoviteľných zdrojov energie. Obnoviteľné zdroje energie sú neustále sa dopĺňajúce zdroje energie, ktoré majú rôzne formy a priamo alebo nepriamo sa čerpajú zo slnka alebo z tepla generovaného hlboko vnútri zeme. Patrí sem energia produkovaná slnkom, vetrom, energia z biomasy, geotermálnych zdrojov, malých vodných zdrojov a oceánu, z biopalív a vodíka získaných z obnoviteľných zdrojov. Vo vykurovacej sústave bytov a domov sa uplatnia predovšetkým kotly na drevo a biomasu, slnečné kolektory a tepelné čerpadlá. Vykurovať môžeme aj elektrinou vyrobenou vo vodných a veterných elektrárňach, biomasu môžu využívať aj centrálne veľkokapacitné kotolne. Predstava energeticky nezávislého rodinného domu je pri dnešných cenách energií veľmi zaujímavá nielen z ekonomického hľadiska, ale aj z hľadiska ochrany životného prostredia a citlivejšieho prístupu k prírode. Možností využitia prírodných zdrojov energie je naozaj dostatok, záleží len na nás, ako s nimi naložíme.

Ako vykurovať

Samotný spôsob vykurovania sa rozdeľuje podľa teploty vykurovacieho média, najčastejšie vody, na nízkoteplotné a vysokoteplotné. Vysokoteplotné vykurovacie systémy sú navrhované na teplotu vykurovacej vody 90 °C s teplotným spádom 90/70 °C a na použitie v nízkoenergetických objektoch sú v podstate nevhodné. Ich nevýhodou je vírenie a často i spaľovanie prachu a riziko stretu človeka s vysokou povrchovou teplotou telesa. Nízkoteplotné vykurovacie systémy sú navrhované na maximálny teplotný spád 70/50 °C a nižší. Ich výhodou sú lepšie hygienické podmienky. Menej víria prach a taktiež nehrozí popálenie na horúcom povrchu. Vykurovacie systémy sa delia aj podľa spôsobu prenosu tepla na konvekčné a sálavé. Typickým príkladom konvekčných vykurovacích systémov sú radiátorové systémy. Ich hlavnou výhodou je vysoká pružnosť a tým jednoduchá regulácia. Najtypickejším sálavým vykurovacím systémom je v súčasnosti podlahové, respektive stenové vykurovanie.

Sálavé systémy majú hlavnú výhodu v tom, že na osoby vyskytujúce sa vo vykurovanom objekte pôsobia teplom priamo čiže sálaním. Na druhej strane konvekčné systémy pôsobia sprostredkovane, najprv musia zohriať vzduch v miestnosti a prostredníctvom vzduchu pôsobia na človeka. Z toho je zjavné, že na dosiahnutie rovnakého pocitu tepelnej pohody ľudí je pri sálavom systéme možné vykurovať miestnosť na nižšiu teplotu, z čoho vyplýva úspora energie. Nevýhodou podlahového vykurovania je nepružnosť, vysoká tepelná zotrvačnosť a z toho vyplývajúca zložitejšia regulácia. Teplovzdušné vykurovanie predstavuje čisté konvekčné vykurovanie. Do vykurovaného priestoru sa kanálmi vháňa teplý vzduch Tento spôsob kúrenia sa používa najmä v budovách s veľkým podielom zasklených plôch, aby sa zabránilo ich orosovaniu. Systém je veľmi dobre regulovateľný avšak menej vhodný do trvale vykurovaných priestorov. V dôsledku šírenia tepla prúdením (nižšie teploty povrchov vnútorných stien) sú potrebné vyššie teploty vzduchu, aby sa zabezpečil rovnaký stupeň tepelnej pohody vo vykurovanej miestnosti.

A nezabudnite na vetranie

Oproti tradičným budovám sa pri nízkoenergetických objektoch využíva vetranie, ktoré je schopné získavať teplo z vydýchaného vzduchu odchádzajúceho von. Potreba energie na vetranie je daná požadovaným množstvom vetracieho vzduchu a klimatickými podmienkami. Pretože systémy prirodzeného vetrania v podstate neumožňujú regulovať množstvo vetracieho vzduchu, je vhodné riešiť vetranie nízkoenergetických obytných budov riadeným vetraním, ktoré môže byť buď integrované s vykurovacím zariadením (teplovzdušné vykurovanie s ohrevom privádzaného vzduchu), alebo môže byť nezávislé (prívod čerstvého vzduchu napr. regulovanými štrbinami vo fasáde). Rozdiel medzi tradičnými a nízkoenergetickými budovami v oblasti vetrania je v dôraze na riadené vetranie, použitie zariadení na spätné získavanie tepla a v zladení systémov vykurovania a vetrania, prípadne aj ohrevu teplej vody, kam sa môže teplo z odvádzaného vzduchu akumulovať.

Trend: Kombinované kotly Kombinované klasické kotly drevo – elektrina majú v sebe zabudovanú elektrickú priamovykurovaciu jednotku pre temperovanie a doplnkové vykurovanie. Aj splyňovací kotol môže byť kombinovaný, napríklad sa v ňom dá spaľovať kusové drevo aj kvalitné uhlie. Univerzálne splyňovacie kotly majú v spodnej komore vymeniteľný horák. To umožňuje okrem dreva spaľovať aj pelety, zemný plyn alebo extra ľahké vykurovacie oleje (ETO).