Na betón

Namiešať správny betón je skutočná veda. A miešaním navyše problém nekončí, ale skôr začína. Reč bude tentoraz o betóne pohľadovom, čiže o materiáli, ktorý ostáva nezakrytý, a tak je vystavený zrakom užívateľov aj okoloidúcich. Zdanlivo neupravené, holé múry tvoria dominantný výrazový prvok, preto pri jeho vytváraní nemožno nič zanedbať. Aj keď ide o „holé steny“, stavebná technológia nezriedka pripomína skutočnú alchýmiu. Jedna z definícií pohľadového betónu tvrdí, že ide o betón, na ktorom sa po oddebnení nevykonávajú žiadne ďalšie povrchové úpravy. Presnejšie by sa malo povedať, že sa po oddebnení nenanášajú žiadne ďalšie krycie vrstvy. Povrchová úprava je totiž v prípade pohľadového betónu možno dôležitejšia a náročnejšia ako pri omietaných tehlových alebo pórobetónových stenách.

146063

Primerane, primerane…

…parafrázou zo známej rozprávky by sa dala opísať technológia výroby betónovej masy, používanej pre tento typ stavania. Je potrebné ešte zdôrazniť, že nemáme na mysli použitie betónových prefabrikátov už s konečnou povrchovou úpravou, ale vytváranie nezakrytého betónu priamo na stavbe rodinného domu. Samozrejmé sú tiež požiadavky na jeho konštrukčnú kvalitu. Aj pohľadový betón musí predovšetkým spĺňať úžitkovú funkciu – nosné múry, stĺpy a piliere, na všetkých leží zodpovednosť za stavbu ako takú. V prípade nezakrytých betónových konštrukcií však navyše do hry vstupujú aj estetické kritériá. Zvyčajne sa tento betón nefarbí, krása materiálu je v jeho „nefarebnej“ podstate. Preto býva prvotným kritériom farebná jednoliatosť, bez škvŕn a rôznych „farebných“ prechodov. Bližší pohľad navyše odhalí pórovitosť materiálu a štruktúru povrchu. Všetky tieto vlastnosti by mali byť v rovnováhe.

Výhody pohľadového betónu: Stálofarebnosť Nízke udržiavacie náklady a dlhá trvanlivosť Unikátny architektonický prejav Nevýhody pohľadového betónu  Nevyhovujúce tepelnoizolačné vlastnosti, nevyhnutnosť zateplenia Vyššie vstupné náklady v porovnaní s bežnou tehlou alebo pórobetónovými tvárnicami Obmedzenie vnútorného komfortu – nutnosť používať špeciálne náradie, napríklad na úpravu rozvodov, vešanie obrazov či dekorácií (ako v panelovom dome)

V jednote je sila!

Farebnosť v prvom rade závisí od použitého cementu. Betón tak môže mať – bez použitia zvláštnych prímesí – farbu od bielej (vápenatú zložku cementu tvorí vysokopercentný vápenec alebo krieda, hlinitú zložku biely íl či kaolín) až po tmavo sivú (ak cement obsahuje popolček alebo mletú trosku). Svoj vplyv na farbu povrchu má aj použité kamenivo. Ak uvažujeme o jednoliatej farebnej ploche pohľadového betónu, neostáva nič iné, ako naplánovať výstavbu tak, aby sa pri jeho výrobe používala rovnaká šarža kameniva a rovnaký typ cementu. Ustrážiť tento predpoklad môže byť zložité, ale pri individuálnej výstavbe podstatne jednoduchšie ako v prípade priemyselnej výstavby. Aj keď sa podarí dodržať jednotu materiálu, zďaleka nie je vyhraté. Nemenej dôležité je rovnomerné hutnenie, použitie rozličných prísad (plastifikátorov zlepšujúcich vlastnosti betónu) či rozličného času medzi jednotlivými vrstvami uloženia a podobne. Pomoc odborníka – projektanta aj technológa – je nevyhnutná. Od začiatku by malo byť jasné, aký má byť výsledný odtieň betónu, spôsob povrchovej úpravy (debnenie), ale aj aká má byť napríklad pórovitosť povrchu. Lepšie je kritériá určiť na začiatku, ešte pred stavbou, ako sa potom dohadovať počas jej priebehu. Pohľadový betón má navyše značné obmedzenia v spôsobe naprávania rôznych nedostatkov, preto by sa príslovie trikrát meraj a raz strihaj, malo stať zaklínadlom všetkých zúčastnených.

146056

Veľa tvárí betónu

„Šéfko, veď aj tak sem príde omietka,“ povedal šokovanému architektovi a investorovi rozostavaného rodinného domu podlahár, otierajúc špachtľu o betónovú stenu v budúcej obývačke. Úsilie projektanta aj betonárov prišlo takmer nazmar. Záchrana zničeného povrchu, ktorý má ostať odkrytý, je zložitá, ale nie nemožná. Tvár betónu môže byť vždy iná, záleží na použitej technológii. Neupravované povrchy sú skôr doménou dopravných stavieb či protihlukových stien, vyššie estetické nároky občianskej výstavby, nehovoriac o individuálnej, vyžadujú niektorú z ďalších povrchových úprav – v mäkkom či v tvrdom stave. Najbežnejším typom neupravovaných povrchov sú povrchy vytvorené otlačením formy či debnenia.

Potrebné je správne vybrať druh plášťa debnenia a jeho povrch – nasiakavý (absorpčný), napríklad polypropylénová textília či nehobľované drevo, alebo nenasiakavý (neabsorpčný), ako sú debniace dosky s pridanou vonkajšou vrstvou, natreté dosky, plastové debnenie či oceľové dosky. Nesavý materiál je síce rýchlejšou cestou k hladkému povrchu, avšak s rizikom väčšieho množstva pórov alebo farebných odtieňov. Výber debnení definuje rozmer celistvých plôch, tak v interiéri, ako aj v exteriéri, množstvo a rozloženie škár, zhotovenie spojov a – v mnohých prípadoch dominantne – rozvrhnutie otvorov pre kotvy a spôsob ich uzatvorenia.

Zvyčajne sa používa tzv. systémové debnenie. Tvoria ho špeciálne konštruované panely, kde styk s betónom zabezpečujú preglejkové dosky naimpregnované odformovacím prostriedkom, vďaka ktorému možno potom debnenie demontovať. Projektant vyberie typ a rozmer panelov tak, aby výsledok zodpovedal predstave zákazníka. Dnes sú v ponuke firiem aj rôzne druhy profilovaného debnenia. Do debnenia sa vloží špeciálna plastová matrica, ktorá vytvorí povrch imitujúci štruktúry dreva, omietok, muriva, kameňa, rovné štruktúry, alebo vytvára špeciálnu abstraktnú textúru. Projekt debnenia nemožno podceniť, projektant by mal brať do úvahy všetky detaily, ktoré rozhodujú o tom, ako bude plocha opticky pôsobiť.

Povrch betónových stien môže byť:  Neupravovaný (povrch sa vytvorí otlačením formy či debnenia) Opracovaný v mäkkom stave Opracovaný v tvrdom stave Upravený špecifickou technológiou (kefovanie, grafický betón…)

Mäkký a tvrdý

Napriek všetkým obmedzeniam možno aj betónu dopriať vytúžený „facelift“. Povrchy opracované v mäkkom stave charakterizuje priznanie „ručnej výroby“. Hladením, valčekovaním a poťukávaním mäkkého betónu možno dosiahnuť aj vzhľad zdanlivo pripomínajúci omietku (použitím hubkového hladidla). Typickým spôsobom úpravy v mäkkom stave je tiež tradičné vymývanie. Táto povrchová úprava je alternatívou najmä pri vonkajších dlažbách, v prípade prefabrikátov ide prevažne o menšiu, napríklad záhradnú architektúru, oplotenie zostavené z prefabrikovaných panelov a podobne. Niektoré technológie povrchových úprav nastupujú až po vytvrdnutí betónu. Tvrdý betón sa brúsi, pieskuje (odstraňuje sa cementový kameň, odhaľuje sa viac pórov a dosahuje sa väčšia farebná jednota). Úprava povrchu kyselinou je na rozdiel od pieskovania, používaného predovšetkým na betón liaty do debnenia, opäť disciplínou prefabrikovaných výrobkov.

Špecifickým typom úpravy je kefovanie. Zvyčajne sa realizuje po niekoľkých dňoch tvrdnutia betónu, a to vykefovaním vrstvy cementového spojiva, môže však dôjsť k poškrabaniu kamennej zložky betónu. Podľa svojho stvoriteľa, hviezdy svetovej architektúry Japonca Tadaa Anda, dostala meno technológia, ktorej výsledkom je „zamatový“ betónový povrch. Dá sa však vytvoriť iba ručne podľa presného receptu, spočívajúceho v namočení a umývaní kyselinou soľnou, oprave pórov a ďalších úpravách. Unikátnu technológiu použil napríklad architekt Heinrich Degelo pre múzeum v Lichtenštajnsku – povrch budovy sa ručne brúsil, leštil a nakoniec napúšťal voskom… Výsledkom je celkom unikátne dielo takmer bez škár, samozrejme za vysokú cenu mimoriadneho mnohohodinového úsilia skupiny robotníkov. Krása pohľadového betónu vynikne iba pri dokonalých detailoch a starostlivej realizácii. Je potrebné dôkladne uvážiť, či je toto riešenie vhodné aj pre váš dom. Nároky na všetkých zúčastnených sú mimoriadne vysoké, betónový majestát si však podobnú starostlivosť nepochybne zaslúži.

Grafický betón „Grafický“ betón je fínsky vynález úpravy betónového povrchu. Zvláštny efekt sa dosahuje použitím špeciálneho filmu, ktorý sa dostane do kontaktu s betónom. Film je potlačený bežnou bodovou (rastrovou) tlačiarenskou technológiou, avšak namiesto tlačiarenskej farby sa použije spomaľovač tuhnutia betónu. Pri individuálnych návrhoch možno výtvarný návrh na film nanášať priamo štetcom. Vzor potom vzniká vďaka kontrastu medzi svetlým hladkým povrchom, betónu a „exponovaným“ povrchom, z ktorého po odlúpnutí fólie s nezhydratovaným cementom vystupuje jemné kamenivo. „Grafický“ betón sa však vyrába priamo vo výrobniach prefabrikátov, nemožno ho urobiť „na kolene“ priamo na stavbe. Viac na www.graphicconcrete.fi.

Pohľadový betón krok za krokom

Ak sa rozhodnete obohatiť svoju stavbu o prvky vytvorené touto technológiou, alebo týmto spôsobom dokonca stavať, je dôležité (v spolupráci s odborníkmi) dodržať tento postup:
1. Definovať farbu povrchu a nároky na jeho pórovitosť.
2. Vybrať zodpovedajúci materiál a zabezpečiť jeho výrobu a logistiku tak, aby nedochádzalo k dramatickým rozdielom vo farebnosti v rámci jednotlivých vonkajších fasád alebo miestností v interiéri.
3. Premyslieť finálnu povrchovú úpravu a zvoliť požadovanú technológiu debnenia (typ, veľkosť panelov, rozmiestnenie škár a otvorov po kotvách atď.) tak, aby zodpovedalo estetickému zámeru architekta.
4. Pristúpiť k samotnej realizácii. Je dobré urobiť si obraz o budúcej podobe pohľadového betónu na referenčných stavbách v okolí, ďalšou možnosťou je urobiť si pokusné vzorky povrchov. 5. V priebehu celej stavby dbať na to, aby všetci remeselníci z rozličných profesií prítomných v tej-ktorej fáze výstavby na stavbe, mali základné vedomosti o finálnej úprave objektu, čiže o použití nezakrytého betónu.
6. Nezabudnúť na tepelnoizolačné vlastnosti prostého betónu a rátať s nevyhnutnosťou zateplenia. Vlastnosti prostého betónu zlepšuje napríklad sendvičová konštrukcia. Zvyčajne sa zatepľuje zvnútra.