Novembrová cesta za pasívnymi domami

Novembrová cesta za pasívnymi domami

16. 06. 2008
Zdieľať

Energeticky pasívne domy sa pre svoju extrémne úspornú prevádzku stali populárnymi nielen v Nemecku, krajine ich pôvodu, ale aj v Rakúsku či Česku a čoraz väčší záujem je o ne aj u nás. Ako každá priekopnícka myšlienka vzbudzujú jednak záujem, jednak typicky ľudskú nedôveru: Naozaj to funguje tak, ako nám tvrdia? Je reálne takýto dom postaviť? Ako riešiť konkrétne detaily? Naozaj tam v zime nie je zima?... A ako lepšie sa presvedčí „neveriaci Tomáš“, než na vlastné oči? Aj preto vznikla tradícia Dní otvorených dverí v energeticky pasívnych domoch.



Novembrová cesta za pasívnymi domami

153063

Dni otvorených dverí v energeticky pasívnych domoch sa v Nemecku a Rakúsku organizujú už roky – vždy v novembri môžu záujemcovia v určenom termíne navštíviť domy už obývané, aj objekty vo výstavbe. V Čechách sa takáto akcia konala po tretíkrát a dalo sa navštíviť desať domov, do slovenských energeticky pasívnych domov ste sa mohli minulý rok v novembri pozrieť po prvý raz – ekoporadňa Živica a Inštitút pre energeticky pasívne domy pripravili exkurziu do štyroch energeticky pasívnych domov v okolí Bratislavy a Viedne.








Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste


Novembrová cesta za pasívnymi domami

153039


Novembrová cesta za pasívnymi domami

153040


Know-how, ako postaviť dobrý energeticky pasívny dom, je dostupné i na Slovensku – jeho šíreniu sa u nás systematicky venuje Inštitút pre energeticky pasívne domy (iEPD) už od roku 2005. Prvé seriózne realizácie domov, ktoré skutočne spĺňajú všetky požiadavky energeticky pasívneho štandardu, však vznikajú až dnes. V novembri 2007 sa v rámci slovenských Dní otvorených dverí v EPD dalo pozrieť do dvoch rodinných domov v okolí Bratislavy a k tomu do dvoch v okolí Viedne. Ich autori na tvári miesta a konkrétnych riešeniach ukázali záujemcom z radov laikov aj odborníkov nielen základné princípy energeticky pasívnych domov, ale aj rôzne prístupy k ich realizácii.











Cesta k optimálnemu domu alebo prečo je energeticky pasívny dom ten správny dom


Intenzívne hľadanie odpovede na otázku ako stavať domy lepšie či dokonca najlepšie z pohľadu energetickej efektívnosti, naštartovala ropná kríza v 70-tych rokoch. Vtedy to bola téma pre akademické hlavy, ktoré si uvedomovali širší kontext trvalo udržateľného rozvoja, dnes je to téma pre nás všetkých. A nejde len o účty za energie. Aký dobrý dom je však dosť dobrý? Teoreticky ten najúspornejší. Reálne však zároveň taký, ktorý si môžeme dovoliť postaviť. Optimálny je teda dom, ktorý by za únosné množstvo peňazí priniesol čo najviac „muziky“ v podobe úspor energie (a teda aj financií), a spolu s tým i minimalizáciu produkcie CO2.

Je zrejmé, že čím nižšiu potrebu tepla od domu požadujeme, tým vyššie stúpajú náklady na jeho stavbu. Pridáva sa tepelná izolácia, použije sa špičkový kotol, menia sa okná i dvere za kvalitnejšie… Vyzerá to, že zlepšenia nemajú jasné hranice a cena domu stále rastie. Na tejto ceste rýchlo rastúcich nákladov na stavbu a pomaly klesajúcich účtov za energie však existuje „svetlý bod“, v ktorom sa náklady a úspory dostanú do zaujímavého pomeru. A presne v tom je vtip energeticky pasívneho domu: ak totiž znížime potrebu tepla na takú hodnotu, že na vykúrenie domu postačí ohriať vzduch, ktorý potrebujeme na dýchanie, získame tým oproti iným domom výhodu – na vykurovanie postačí vetracia jednotka s rekuperáciou a dohrevom vzduchu, a tak môžeme pokojne zabudnúť na radiátory, rozvody ústredného kúrenia či „podlahovku“, nepotrebujeme ani kotol a komín, ba ani plynovú prípojku. Tým usporíme výraznú sumu, ktorú môžeme pokojne investovať do potrebného zateplenia, veľmi kvalitných okien a vetracej jednotky.
Základné požiadavky nevyhnutné na dosiahnutie „svetlého bodu“, teda konceptu energeticky pasívneho domu sú dve:




  • merná potreba tepla na vykurovanie objektu neprekračuje 15 kWh/m2 za rok*,


  • prienik vzduchu netesnosťami musí byť menší ako 0,6-násobok objemu budovy za 1 hodinu pri rozdiele tlakov vonkajšieho a vnútorného vzduchu 50 Pa, t.j. n50 < 0,6 /h (tesnosť sa kontroluje Blower-door testom)

* pre porovnateľnosť objektov navzájom sa pre pasívne domy určuje štandardizovaným výpočtom v softvéri PHPP (Passivhaus Projektierungs Paket).



Aby sme však dostali energetickú náročnosť domu presne tam, kde ju chceme mať, vyžaduje si to skutočne komplexný prístup. S uceleným systémom, metodikou výpočtov a zásadami návrhu i realizácie prišiel tím špecialistov z Passivhaus Institutu v Darmstadte, na čele ktorého stál Dr. Wolfgang Feist. Začiatkom 90. rokov postavili v Nemecku prvé domy, zhmotňujúce novú myšlienku, a koncept dostal meno Energeticky pasívny dom (EPD).


Za posledných 15 rokov ho ďalej rozvíjali a zdokonaľovali desiatky architektov a stavbárov najmä v Nemecku a Rakúsku a dnes počítame EPD zrealizované v týchto krajinách na stovky. K nám teda prichádza už overený koncept, ktorého vynikajúce výsledky sú preukázané niekoľkoročnými meraniami a spokojnosťou obyvateľov zrealizovaných domov.
Energeticky pasívny dom má však aj svoje úskalia – najmä v nárokoch na špičkovú kvalitu projektu aj prác stavebných firiem a tiež vo výške investičných nákladov.

Dobrý projekt pasívneho domu vyžaduje podstatne viac vedomostí od architekta, stavebných „profesistov“ i ostatných členov projekčného tímu. Veď EPD by mal mať všetko dobré z „normálneho“ domu – výbornú vnútornú dispozíciu, dostatok priestoru aj atraktívny vzhľad. Mal by vytvárať zdravé bývanie a optimálne využívať slnečné žiarenie. Zároveň sa jeho tepelná strata i v najtuhších mrazoch musí pohybovať len okolo 10 W na 1 m2 (pri bežnom dome s plochou 150 m2 to znamená približne 1500 W!), čo je nutnou podmienkou na efektívne vykurovanie vzduchom. Ak má na vykúrenie celého domu postačiť výkon varnej kanvice či žehličky, je zrejmé, že to vyžaduje od architekta špičkové know-how.

Keďže každý „fígeľ“ niečo stojí, treba pri EPD počítať s vyššou investíciou do stavby – bohužiaľ, najmä „vďaka“ nulovej dotačnej politike slovenskej vlády je u nás stavba EPD neraz aj o tretinu drahšia oproti porovnateľnému klasickému domu. V susednom Rakúsku sú vďaka dotačnej politike jeho vlády, a tiež pre iné pomery na stavebnom trhu priemerné náklady na EPD proti klasickej novostavbe vyššie len asi o 7 %. Ak sa však rozhodnete pri stavbe svojho domu investovať do energeticky úsporného riešenia, evidentne najefektívnejším je práve koncept EPD.


EPD je dom, ktorý ušetrí 30 % tepla potrebného na vykurovanie dnešných slušných novostavieb, a budete sa v ňom cítiť výborne v zime i v lete – ráno sa napríklad budete prebúdzať v spálni plnej nevydýchaného čerstvého vzduchu. A to aj v zime, keď necháte okná zatvorené. Zároveň sa faktúry za energie (teda výlučne za elektrinu), na vykurovanie a prípravu OPV budú pohybovať okolo 3 000 kWh za rok (dnes teda ∼ 10 800 Sk/rok)! Spolu s energiou pre spotrebiče (osvetlenie, varenie…) zaplatíte ročne okolo 4 700 kWh
(∼ 17 000 Sk). To všetko vás bude pri stavbe stáť asi o tretinu viac peňazí a k tomu kus osobnej angažovanosti, spojenej s náročnejšou prípravou projektu. To určite stojí za zváženie.


Ing. Michal Lešinský
(autor je členom Inštitútu pre energeticky pasívne domy)










Novembrová cesta za pasívnymi domami

153042

Nutnou podmienkou energeticky pasívneho domu je vzduchotesný obal – tesnosť obvodového plášťa znižuje tepelné straty infiltráciou vzduchu a umožňuje využívať systém teplovzdušného vykurovania spojeného s núteným vetraním. V prípade drevených stavieb zároveň chráni drevené konštrukcie pred poškodením vlhkosťou, ktorá by do nich mohla vnikať (cez meter dlhú škáru širokú 1 mm môže za deň prejsť až niekoľko litrov vody vo forme vodnej pary). V neposlednom rade je tesnosť aj dôkazom kvality stavby.

Tesnosť sa meria blower-door testom pri stanovených podmienkach – rozdiel tlakov medzi interiérom a exteriérom je 50 Pa, čo je tlak, aký vzniká pri silnej víchrici. Za takýchto podmienok by výmena vzduchu v EPD nemala prekročiť šesť desatín objemu domu za hodinu (výmena vzduchu pri novostavbách bežne dosahuje 3 – 4-násobok objemu domu za hodinu). Najlepšie je urobiť v energeticky pasívnom dome dve merania – jedno po ukončení hrubej stavby, kedy možno netesnosti odhalené pomocou špeciálnej sondy jednoducho napraviť, druhé po úplnom dokončení domu.


Energeticky pasívne domy v Rakúsku

Expedícia do okolia Viedne obohatila Slovákov túžiacich po informáciách o skúsenosti z dvoch domov s podobnou koncepciou – jedného nedávno dokončeného a už obývaného, druhého v procese výstavby. Účastníci zájazdu tak mohli podrobne preskúmať konštrukciu, aj si overiť fungovanie energeticky pasívneho domu v sychravej novembrovej praxi.
Ľahkú drevenú konštrukciu oboch domov tvoria nosné stĺpiky opláštené OSB doskami, medzi ktorými je izolácia z fúkanej celulózy. Izolačná hmota musí byť dostatočne nahustená (asi 55 kg/m3) tak, aby vytvorila pevný vankúš, pri ktorom nehrozia problémy so sadaním. V prvom z domov je oddelená teplá a studená časť domu – teplá, obytná časť je drevostavba, studená (pivnica a garáž) je murovaná z tehál.










Novembrová cesta za pasívnymi domami

153043


Novembrová cesta za pasívnymi domami

153046

Dokončený energeticky pasívny dom s drevenou konštrukciou s izoláciou z celulózy, s teplovzdušným vykurovaním doplneným o nízkoteplotné sálavé sytémy, rekuperáciou tepla, tepelným čerpadlom a solárnymi kolektormi… …a dom s podobnou konštrukciou aj technickým vybavením, tentoraz však nedokončený.


Domy sú vybavené aj podobným systémom na vykurovanie a prípravu teplej vody: vykurovanie zabezpečuje centrálna vetracia jednotka s účinnou rekuperáciou tepla (protiprúdovým výmenníkom, v ktorom sa prichádzajúci čerstvý vzduch ohrieva teplom z odchádzajúceho vzduchu). Vzduch sa do vetracej jednotky nasáva cez 35 m dlhý zemný kolektor z rúr s priemerom 20 cm. Vetracia jednotka môže byť vybavená aj rekuperáciou vlhkosti, ktorá bráni presúšaniu vzduchu v zime. Odchádzajúci vzduch sa v podpivničenom dome vedie potrubím pod stropom celej pivnice, aby sa dopadovým teplom temperovali aj tieto priestory.










Novembrová cesta za pasívnymi domami

153044


Novembrová cesta za pasívnymi domami

153045

Typická farebnosť hlinených omietok sa prejavila aj mimo plôch so sálavým vykurovaním. Výhodou hliny je okrem tepelnoakumulačnej schopnosti aj schopnosť regulovať vlhkosť v interiéri. Celé technické zariadenie je ukryté v malom priestore pod schodami.

Teplovzdušné vykurovanie je pre zvýšenie komfortu doplnené nízkoteplotným sálavým vykurovaním – podlahovým v kúpeľni a predsieni, stenovým v obývačke. Teplo na ohrev teplej vody aj vody na vykurovanie dodáva  malé tepelné čerpadlo zem/voda s výkonom 2,2 kW (elektrický príkon je 600 W). V akumulačnom zásobníku vody je zvislý výmenník tepla – hore, kde je teplota vody najvyššia, je OPV (ohriata pitná voda), v dolnej časti je voda na vykurovanie, na ktoré postačuje nižšia teplota. Zdrojom tepla v takomto vykurovacom systéme však nemusí byť len tepelné čerpadlo, možno ho nahradiť napríklad pecou na drevo alebo kozubom s vložkou na ohrev vody, ktoré fungujú podobne ako kotol. Aby však nevznikol problém s tesnosťou domu, vzduch do pece alebo kozuba, potrebný na horenie, sa musí privádzať z exteriéru.













Novembrová cesta za pasívnymi domami

153047


Novembrová cesta za pasívnymi domami

153049


Novembrová cesta za pasívnymi domami

153048


Novembrová cesta za pasívnymi domami

153050

V druhom dome bolo technické zariadenie (na obrázku hore vetracia jednotka) v technických priestoroch v pivnici. Nad „chladnou“ murovanou pivnicou je „teplá“ obytná drevostavba. Dôkladne izolovaný strop pivnice je z dreva – ľahšie sa totiž dosiahne tesnosť pri styku dvoch drevených konštrukcií (v tomto prípade obvodových stien domu s podlahou, ktorá je zároveň stropom pivnice), než drevenej konštrukcie s betónom. Zároveň sa tým odstránili tepelné mosty na okrajoch stropu. Strop je zateplený nielen zospodu, ale aj zhora – 20 cm fúkanej izolácie z celulózy v podlahe. Sálavé stenové vykurovanie udržuje teplejšiu klímu v obytných priestoroch, kde sa zdržujú ľudia. V spálni tak môže byť chladnejšie, v obývačke teplejšie, čo sa pri vykurovaní len riadeným vetraním nedá dosiahnuť. Rúrky stenového vykurovania sa prekryjú hlinenou omietkou. Podobný systém sa používa aj na chladenie (rúrky na tento účel sú ukryté v stropoch), to isté tepelné čerpadlo slúži podľa potreby ako zdroj tepla alebo chladu. Všetky rozvody sa spolu s tepelnou izoláciou ukrývajú v podlahe.

Podporou pri príprave teplej vody sú v oboch domoch slnečné kolektory – v jednom prípade nainštalované na fasáde, v druhom v účinnejšej polohe (a teda aj s menšou potrebnou plochou) na streche. Solárne zariadenie dodáva energiu v slnečnom počasí po celý rok, aj keď je akumulačná nádrž plná. V takom prípade sa teplá voda vedie rúrkami mimo domu a ohrieva zem v miestach, kde je zemný kolektor tepelného čerpadla s cirkulujúcim chladivom. Zem tak slúži ako ďalší akumulačný zásobník tepla a teplo v nej naakumulované sa využije neskôr pomocou tepelného čerpadla. Navýhodnejšie je, ak sa takýto systém uloží do stavebnej jamy pod pivnicu domu, najmenej však do hĺbky 1,5 metra pod povrchom.






Pre teplovzdušné vykurovanie je typická rovnaká teplota v celom dome (štandardne sa počíta s 20 °C). Jedným zo spôsobov, ako dosiahnuť teplotné zónovanie rôznych miestností – napríklad v spálni najchladnejšie, v obývačke teplejšie a v kúpeľni najteplejšie, je kombinácia teplovzdušného vykurovania so sálavým. Väčšinou sa v kúpeľniach používa podlahové kúrenie, v obytných miestnostiach niekoľko m2 nízkoteplotného stenového vykurovania, ktoré je prekryté hlinenou omietkou. Výkon 5 m2 takejto steny je len asi 250 W (2 silnejšie žiarovky), stačí to však na príjemný pocit zo sálajúceho tepla.







Vetrací vzduch sa do energeticky pasívnych domov väčšinou privádza cez zemný výmenník tepla. Ten v zime privádzaný vzduch predhrieva, a v lete, naopak, chladí. V rúrach, v ktorých sa od okolitej zeme ochladzuje vzduch, však vzniká kondenzát, a tak môžu byť pri nedostatočnej údržbe a nesprávnom používaní vhodným prostredím na rast mikroorganizmov. Riešení tohto problému je hneď niekoľko:


  • údržba bežného výmenníka, ktorá spočíva v prepláchnutí teplou vodou so saponátom dvakrát ročne. Okrem toho, ak sa prúdenie vzduchu nepreruší, kondenzát sa ním kontinuálne vysušuje a hygienický problém nehrozí. Skúsenosti z Rakúska potvrdzujú, že takéto opatrenia sú dostatočné;
  • zemný výmenník s antibakteriálnym vnútorným povrchom  na báze striebra, čo je drahšie, ale účinné riešenie;
  • soľankový okruh – toto teplonosné médium odoberá teplo zo zeme a odovzdáva ho vzduchu v malom výmenníku, vďaka čomu je prívodné potrubie vzduchu krátke a možno využiť aj nasávanie priamo cez fasádu (v obdobiach, keď teplotu vzduchu netreba upravovať). Potrebné je však obehové čerpadlo, čo zvyšuje celkové energetické nároky domu.

Rodinný dom v Stupave

Tvorivá aj manželská dvojica architektov – Ing. arch. Zuzana Kierulfová a Mgr. Art. Bjorn Kierulf, predstavila spojenie energeticky pasívneho domu a ekologickej architektúry. Pri výstavbe použili prírodné materiály a množstvo atypických detailov, čím zabezpečili nielen nízku energetickú náročnosť prevádzky domu, ale aj menší podiel zabudovanej, takzvanej sivej energie, spotrebovanej pri výrobe stavebných materiálov. Ich ďalším cieľom bola zdravá a príjemná mikroklíma v interiéri.







Novembrová cesta za pasívnymi domami

153051

Energeticky pasívny dom ľahkou drevenou konštrukciou má výpočtovú mernú spotrebu energie na vykurovanie 13,7 KWh/m2 za rok. Úžitková plocha je 173 m2, predpokladaná ročná spotreba elektrickej energie na vykurovanie a OPV (vrátane vetrania a obehových čerpadiel) je 2 435 KWh/rok pri vnútornej teplote 20 °C alebo 3 105 KWh/rok pri 23 °C.

Pre energeticky pasívny dom je najdôležitejší kvalitný tepelnoizolačný obal, ktorého základom je v tomto prípade drevená konštrukcia – steny tvoria nosné stĺpiky z masívneho dreva, hrubé až 36 cm, zvnútra opláštené OSB doskami a zvonka drevovláknitými doskami (hr. 5 cm), medzi ktorými je izolácia z celulózy (hr. 36 cm). Strecha je izolovaná rovnako drevovláknitými doskami (fungujú zároveň ako podstrešná fólia) a 36 cm fúkanej celulózy, pod OSB doskami sú ešte 10 cm hrubé dosky z tepelnoizolačného konope – spolu asi ½ metra tepelnej izolácie. Na podlahe nad terénom je podlahový polystyrén hrubý 25 cm.

Pre tepelnú izoláciu, ale aj pre pasívne tepelné zisky domu, sú dôležité okná. Tu sa použili lacnejšie okná s masívnymi drevenými rámami a ich nižšiu tepelnoizolačnú schopnosť vykompenzovala masívnejšia izolácia stien. Pre pasívny dom atypické sú okná orientované na východ a západ (kvôli nevýhodám súvisiacim s letným prehrievaním aj tepelnými stratami v zime), architekti však v tomto prípade uprednostnili estetické hľadisko pred čisto tepelnotechnickým. Ak je totiž miestnosť osvetlená z dvoch strán, je v interiéri príjemné prirodzené osvetlenie bez ostrých tieňov. Pred letným prehrievaním budú interiér chrániť drevené žalúzie.

Ďalším podstatným ukazovateľom energeticky pasívneho domu je jeho tesnosť. V Stupave sa pri blower-door teste dostali na hodnotu n50 = 0,45 h-1, čo je najmä pre drevostavbu naozajstný úspech (hraničná hodnota pre štandard EPD je 0,6). Po utesnení nájdených netesností je reálne dosiahnuť n50 nižšie než 0,40. Úspech možno pripísať najmä tomu, že architekti sa vzduchotesnosťou domu zaoberali už pri jeho projektovaní, a s ohľadom na túto požiadavku navrhovali všetky detaily (napríklad konštrukčný detail styku stien a stropu, kde je v drevostavbách problematické zaručiť tesnosť, vyriešili vnútorným vencom, oddeleným od vonkajšieho nosného opláštenia). Ďalšou podmienkou pre dodržanie tesnosti bola informovanosť všetkých, ktorí sa na stavbe zúčastnili, a dôsledná kontrola priamo na stavbe.










Novembrová cesta za pasívnymi domami

153052


Novembrová cesta za pasívnymi domami

153053

Poschodie je obložené dubovým drevom bez povrchovej úpravy. Drevo časom zosivie a jeho zoxidovaný povrch zároveň vytvorí ochrannú vrstvu. Takýto obklad vydrží 40 – 50 rokov. Potom sa jednoducho odskrutkuje a môže sa priskrutkovať nový. Vzduchotesnú vrstvu na vnútornej strane drevenej konštrukcie úspešne vytvárajú OSB dosky so spojmi a otvormi prelepenými tesniacou páskou. Na drevenej konštrukcii stropu sa nešetrilo – neskôr bude iste ozdobou hotového interiéru.

Vykurovanie aj vetranie zabezpečuje kompaktná jednotka so zásobníkom teplej vody, tepelným čerpadlom a vetracou jednotkou (Drexel+Weiss Aerosmart XLS), pre prípad potreby sú v kúpeľniach elektrické vykurovacie telesá. Kompaktná jednotka s inteligentným riadením je riešenie úsporné nielen priestorovo (zaberie plochu asi 2 m2) ale aj v nákladoch na prevádzku. Vďaka jednoduchosti a komplexnosti riešenia „všetko v jednom“ boli pritom investičné náklady porovnateľné napríklad s riešením s peletovou pieckou a vetracou jednotkou. Zariadenie je umiestnené v centre dispozície, čo navyše umožnilo na minimum skrátiť vzduchotechnické rozvody aj rozvody teplej vody, nie je potrebný ani cirkulačný okruh. To všetko znamená ďalšie úspory, ako investičné, tak aj prevádzkové.












Zaujímavosťou tejto drevostavby je riešenie letného prehrievania a vlhkostného režimu pomocou nepálených tehál a hlinených omietok. Hlina výrazne ovplyvňuje mikroklímu v interiéri – v lete, keď je vlhkosť vzduchu dostatočná, ju naakumuluje, v zime ju postupne uvoľňuje do priestoru. Spolu s rozumným vetraním tak možno v interiéri udržať vlhkosť okolo 40 %. Hlinená masa s dobrými tepelnoakumulačnými vlastnosťami zároveň pomáha vyrovnávať teplotné výkyvy – zvyšuje hmotu, ktorú treba v horúcom letnom dni zohriať, v zime je v prípade extrémnych mrazov naakumulované teplo bezpečnou rezervou. Tehlová prímurovka je zároveň aj inštalačnou vrstvou.


Novembrová cesta za pasívnymi domami

153054


Novembrová cesta za pasívnymi domami

153056

Prímurovka z nasucho kladených nepálených tehál a príprava na omietanie Základná vrstva hlinenej omietky je z výkopu na stavbu domu s prímesami pieskov…



K inovatívnym konštrukciám použitým na dome v Stupave patrí napríklad difúzne otvorená skladba montovanej drevenej steny (bez parotesných fólií, zo strany exteriéru s drevovláknitou doskou, ktorá nepôsobí ako parozábrana). Vlhkosť môže takouto konštrukciou prechádzať, a tak nespôsobuje problémy v jej vnútri. Dôkazom tejto teórie sú napríklad dlhoročné skúsenosti s drevostavbami zo Škandinávie. Drevovláknité dosky sa z exteriéru priamo omietajú špeciálnou silikónovou omietkou alebo obkladajú dubovým drevom bez povrchovej úpravy.
Novou myšlienkou je aj prímurovka z nepálených tehál a dvojvrstvové hlinené omietky v interiéri. Hlina slúži ako prídavná akumulačná vrstva a zároveň zabezpečuje vyrovnávanie vlhkosti v dome.










Novembrová cesta za pasívnymi domami

153055


Novembrová cesta za pasívnymi domami

153057

Nepálené tehly v skladbe dreveného stropu zlepšujú aj akustické vlastnosti (kročajovú izoláciu) stropu. …vrchná, začisťovacia, z ponuky špecializovanej firmy. Na výber je v niekoľkých naozaj príjemných odtieňoch.

Namiesto klasického zemného výmenníka tepla, cez ktorý sa obvykle privádza vetrací vzduch do energeticky pasívnych domov, je tu soľankový zemný výmenník. Vzduch teda vstupuje do domu podľa potreby buď priamo cez fasádu, alebo sa ochladí či predhreje pomocou soľankového výmenníka. Dôvodom rozhodnutia pre toto riešenie bola jeho bezúdržbovosť a stopercentná bezpečnosť z hľadiska zdravotných rizík (bez tvorby kondenzátu a nebezpečenstva rozmnožovania mikroorganizmov v potrubí). Soľankový výmenník tvoria vodovodné rúrky v 2,5 m hlbokej ryhe okolo záhrady, uložené v troch slučkách, pričom sa systém využíva aj ako zdroj tepla pre tepelné čerpadlo.






Tepelnoakumulačnú schopnosť, a tým aj tepelnú zotrvačnosť domu s ľahkou montovanou konštrukciou v Stupave zlepšuje 20 ton nepálených tehál, ktoré sa použili ako prímurovaka, 9 ton tepelnej izolácie z celulózy a 12 ton konštrukčného dreva. Všetky tieto materiály majú nielen vysokú schopnosť akumulovať teplo, a teda vyrovnávať teplotné výkyvy, ale zároveň dokážu akumulovať a regulovať aj vlhkosť v interiéri. Investičné náklady na stavbu boli zhruba 40 000 za m2 vrátane DPH (bez kuchyne a zariaďovacích predmetov v kúpeľniach). Architekti pritom používali nie celkom bežné, ekologické materiály, a najmä z estetických dôvodov aj drahšie riešenia (napríklad masívne drevené stropy). Konečná suma je pritom ešte stále nižšia než cena bytu v bratislavskej novostavbe a poskytuje vyšší štandard bývania pri nižších prevádzkových nákladoch.


Rodinný dom v Miloslavove

Rodinný dom z dielne Ing. arch. Henricha Pifka predstavil koncepciu takzvaného ťažkého domu – s masívnou murovanou konštrukciou, zvonka zateplenou minerálnou vlnou. Dnes možno prakticky akýkoľvek dom postaviť ako nízkoenergetický alebo energeticky pasívny a investor chcel v tomto prípade dom, ktorý by sa na prvý pohľad nelíšil od ostatných. Murovaná stavba bola preňho synonymom solídneho bývania pre niekoľko generácií, a tak architekt pri návrhu vychádzal z tejto požiadavky. Investor predpokladá, že cena domu bude o 20 – 25 % vyššia než cena porovnateľného štandardného domu, pričom ju viac než materiál potrebný na zateplenie či technické zariadenia zvýši práca, s ktorou slovenské firmy nemajú skúsenosti.









Novembrová cesta za pasívnymi domami

153058

Zaujímavosťou domu je jeho odklon od uličnej čiary približne o 25°, čo umožnilo najvýhodnejšiu orientáciu veľkých zasklených plôch priamo na juh.

Aby však stavba nevyzerala ako „náhodne pohodená“, uličnú čiaru sleduje časť šikmej steny pri vstupe do domu a múrik, ktorý je jej pokračovaním.V súlade s ulicou je orientovaná aj garáž. Múrik zároveň chráni terasu pred pohľadmi z ulice a vytvára tak intímne vonkajšie zákutie na východnej strane domu, kde sa bude príjemne sedieť najmä v letných horúčavách.



Dom má klasickú nosnú konštrukciu vymurovanú z tehál Porotherm (hr. 25 cm), železobetónové stropy a šikmú strechu so štandardným dreveným krovom. Výhodou murovanej konštrukcie je vysoká tepelná zotrvačnosť, a teda schopnosť vyrovnávať teplotné výkyvy – keď sa dom vykúri, istý čas si teplo udrží aj bez kúrenia, masívne konštrukcie s dobrou tepelnoakumulačnou schopnosťou však umožňujú najmä jednoduchšie dosiahnuť tepelnú pohodu v letných horúčavách. Všetky obvodové konštrukcie sú opatrené extrémne hrubou tepelnou izoláciou – obvodové steny sú izolované 25 cm vrstvou minerálnej vlny v drevenom rošte, opláštenou drevovláknitými doskami. Kvôli prerušeniu tepelných mostov je pod murivom izolácia z penového skla, z rovnakého dôvodu sú balkóny navrhnuté ako nezávislá drevená konštrukcia. Strecha je izolovaná mäkkou minerálnou vlnou v hrúbke 40 cm, podbitou OSB doskami utesnenými špeciálnymi páskami. Vzduchotesná vrstva z OSB dosiek funguje zároveň aj ako parozábrana a zospodu je chránená sadrokartónovým podhľadom – vďaka tomu sa nenaruší prestupmi vedení a pod.

Na vykurovanie slúži osvedčený systém riadeného vetrania s rekuperáciou od firmy Atrea (bez cirkulácie), do ktorého sa vzduch privádza cez zemný výmenník zo špeciálnych rúr s antibakteriálnou úpravou vnútorného povrchu – týmto spôsobom sa vetrací vzduch v zime predhreje a v lete ochladí. S prípravou teplej vody pomôžu slnečné kolektory na južnej fasáde, doplnkový zdroj tepla umožní v prípade potreby zvýšiť teplotu v kúpeľniach.









Novembrová cesta za pasívnymi domami

153059


Novembrová cesta za pasívnymi domami

153060


Dom má 140 m2 úžitkovej plochy, garáž a technickú miestnosť, ktoré z hľadiska tepelnotechnického nie sú súčasťou domu (sú od neho tepelne odizolované). V dome je osvedčený teplovzdušný vykurovací systém (riadené vetranie s rekuperáciou tepla od firmy Atrea), vetracia jednotka je umiestnená v technickej miestnosti.


Dom bol v novembri rozostavaný a mal za sebou prvý blower-door test – neúspešne. Dôvodom boli netesné prestupy elektroinštalácií, omietky nedotiahnuté až po základovú dosku a nedokončené prahy. V takomto štádiu stavby však nie je problémom netesnosti opraviť. Pri predpokladanej hodnote n50=0,6 h-1, bude ročná potreba tepla na vykurovanie 15 kWh/m2, čo zodpovedá kritériám pasívneho domu. Ich dosiahnutie sťažuje aj obývačka otvorená cez dve podlažia.







Novembrová cesta za pasívnymi domami

153061

Drevohliníkové okná s izolačným trojsklom od firmy Internorm sú určené pre pasívne domy a spĺňajú najprísnejšie kritériá Passivhaus Institutu v Darmstadte. Aby v okolí rámu nevznikli tepelné mosty, nie sú okná osadené v murive, ale až v úrovni tepelnej izolácie, v osteniach z OSB dosiek a utesnené systémom pások (zvnútra parotesná, zvonka paropriepustná) a tesniacej peny. Keďže kvalitné okná nie sú lacnou záležitosťou, architekt použil toľko pevných zasklení, koľko len bolo možné. V každej miestnosti je minimálne jedno okno otvárateľné – z psychologických dôvodov, ako možnosť prirodzeného vetrania, a tiež kvôli údržbe. Veľké zasklenia bude v lete tieniť balkón.

Kategória: Materiály
Tagy: pasívny dom úspora energie
Zdieľať článok

Diskusia