Plytvanie už nie je v móde: 2. časť

Súčasný trend výstavby energeticky nenáročných domov sa pomaly presúva k ľahkým stavebným systémom, najčastejšie na báze dreva, s jednoduchou montážou. Ľahký konštrukčný systém s drevenou stĺpikovou nosnou konštrukciou je schopný spĺňať náročné požiadavky na tepelnoizolačné vlastnosti obvodového plášťa pri relatívne malých hrúbkach konštrukcie. Konštrukciu z veľkej časti tvorí tepelná izolácia, preto je obvodová stena užšia, a zároveň má výborné tepelnoizolačné vlastnosti.

Dôkazom výhodnosti drevených stavieb je ich široké uplatnenie v klimaticky náročných podmienkach škandinávskych krajín, ľahké systémy sú však pomerne náročné na správny návrh konštrukčnej skladby a dôslednú realizáciu.

K nízkoenergetickému domu sa môžete dostať nielen použitím moderných stavebných materiálov a technológií pri výstavbe. Aj rekonštrukcia môže posunúť klasický rodinný dom do sféry nízkoenergetického bývania, alebo ho k nej aspoň priblížiť zníženými nákladmi na prevádzku. Stačí len vedieť, ako nájsť rizikové miesta, a predovšetkým, ako sa ich zbaviť. Asi netreba zvlášť pripomínať, že najväčšou chybou starých domov je nedostatočná tepelná izolácia väčšiny stavebných konštrukcií – stien, stropov, strechy i základov, netesnosť stykov stavebných konštrukcií a tepelné mosty (nesprávne navrhnuté a zhotovené obvodové konštrukcie sa ochladzujú tak, že sa rosný bod dostáva až na vnútorný povrch obvodových stien). Tepelné mosty v prvom rade ovplyvňujú tepelné straty budovy, teda potrebu tepla na vykurovanie a náklady naň, zhoršujú však aj hygienické podmienky v interiéri (môžu viesť k vzniku plesní na povrchu vnútornej konštrukcie). Tepelné mosty vznikajú najčastejšie: nbsp;v mieste napojenia steny a strešnej konštrukcie, v mieste styku konštrukcie balkóna či stropu s obvodovými stenami, v nárožiach, na nezateplených železobetónových konštrukciách, v osadzovacích škárach a osteniach okien, v mieste okenných parapetov, nadokenných prekladov a roletových boxov, v prienikoch pre vykurovacie telesá. Najlepším spôsobom, ako zredukovať tepelné mosty, je kvalitné zateplenie konštrukcií.

154358	154357
Tepelné mosty sú v nízkoenergetickom dome neprípustné, preto je dôležité precízne vyhotovenie všetkých stykov rôznych stavebných prvkov. Aj v miestach, kde bude ukotvené zábradlie, môžu vznikať tepelné mosty. Negatívny vplyv tepelného mosta sa zníži ukotvením zábradlia do vonkajšej steny na spodnej časti. (B. Gablas)	Obvodový plášť nízkoenergetického domu a všetky jeho detaily, najmä v stykoch konštrukcií, musia byť vyriešené bez tepelných mostov. (Wienerberger)

Prečo a čím tepelne izolovať nízkoenergetický dom?

Štandardné normou stanovené hodnoty tepelnoizolačných parametrov možno dosiahnuť aj jednovrstvovým murivom (napríklad z pórovitej tehly hrubej 38 cm alebo pórobetónu), avšak na obvodové konštrukcie nízkoenergetických domov sa kladú podstatne vyššie nároky, ako požadujú súčasné normy. Pri výstavbe nízkoenergetického domu treba dosiahnuť hodnotu súčiniteľa prechodu tepla obvodovou stenou U = 0,15 – 0, 25  W/(m².K), čo v praxi znamená navyše asi 15 až 25 cm tepelnej izolácie podľa druhu konštrukcie stien. (Pasívny dom potrebuje za rovnakých podmienok tepelnú izoláciu hrubú 30 až 40 cm.)

Aký typ tepelnej izolácie zvoliť, je otázkou celého konceptu domu a konštrukčného systému. Vybrať sa dá z materiálov na prírodnej báze (keramzit, perlit, drevovláknité dosky, heraklit, celulóza, trstina, slama, ovčia vlna, bavlna, ľan, kokosové vlákna, konope či korok), ktoré sa čoraz viac presadzujú z ekologického hľadiska, alebo umelé izolačné materiály (penový expandovaný polystyrén EPS, extrudovaný polystyrén XPS, polyuretán PUR, minerálna a sklená vlna). Akýkoľvek tepelnoizolačný materiál však prinesie očakávaný účinok len vtedy, ak sa aplikuje správnym spôsobom.

154376	154377
Aj rekonštruovaný dom môže prekročiť prah nízkoenergetického bývania. Napríklad pomocou tepelnoizolačného obalu z panelov, ktorých základom je drevená konštrukcia. (Haus der Zukunft)	Ak je v dome zdrojom tepla a chladu tepelné čerpadlo (napríklad vzduchové), ktoré dokáže vykurovať aj pri teplote vonkajšieho vzduchu –20 °C alebo chladiť pri teplote +40 °C, dom spĺňa kritéria aktívneho nízkoenergetického domu. (Stiebel Eltron)

A čo strecha?

Rovnako ako pri stenových konštrukciách, aj pri streche nízkoenergetického domu treba dosiahnuť súčiniteľ prechodu tepla U = 0,15 W/ (m².K), čo znamená asi 30 cm vrstvu tepelnej izolácie. (Pre porovnanie: Pri pasívnom dome je to až o 40 cm a viac.) Osobitnú pozornosť treba venovať precíznemu a bezškárovému uloženiu tepelnej izolácie na miestach napojenia na obvodovú a štítovú stenu, na miestach osadenia strešných okien či v styku strešných rovín a dôslednému vyhotoveniu parozábrany s precíznymi detailmi.

Na celkovú energetickú bilanciu má veľký vplyv aj tvar a členitosť strechy. Znova tu platí rovnaké pravidlo: čím jednoduchšia je forma strechy, tým menšia je pravdepodobnosť vzniku tepelných mostov a tým menšia je ochladzovaná plocha, čoho dôsledkom je menšia potreba tepla. Najčastejšie sa preto pri nizkoenergetických domoch využíva pultová a sedlová strecha bez vikierov.

154374	82704
Pri inštalácii slnečných kolektorov do strešného plášťa je potrebné menej strešnej krytiny a zlepšujú sa pracovné charakteristiky kolektorov. Ich súčasťou môže byť aj strešné okno. Nevýhodou je zvýšená prácnosť prípravy aj realizácie.	Výrazné energetické úspory a energetická nezávislosť od verejných sietí sa dá dosiahnuť kombináciou viacerých druhov zdrojov tepla, napríklad tepelného čerpadla a solárnych kolektorov. (Stiebel Eltron)

Aké okná použiť?

Pre nízkoenergetické domy je typický pomerne veľkorysý prístup pri návrhu zasklených plôch, vyžaduje si to však správnu orientáciu na svetové strany, dôsledné konštrukčné riešenie detailov osadenia okennej konštrukcie a použitie kvalitných tepelnoizolačných skiel.

Na celkovú energetickú bilanciu okna má najväčší vplyv zasklenie, pretože predstavuje najväčšiu plochu okna. Ideálne je tepelnoizolačné dvojsklo alebo trojsklo s tepelnoreflexnou vrstvou a s tepelnoizolačným plynom (prevažne argón, kryptón alebo xenón) medzi sklami. Okrem drevených rámov okien sa v nízkoenergetických domoch využívajú aj okná na báze plastov a zliatin hliníka s komorami vyplnenými tepelnoizolačným materiálom a s prerušením tepelných mostov.

Ako vetrať?

V nízkoenergetickom dome je výhodné použiť riadené vetranie (pomocou vetracieho zariadenia) so spätným získavaním tepla – rekuperáciou. (V energeticky pasívnych domoch je takéto vetranie nutnou podmienkou). Teplo získané z odvádzaného vzduchu ohrieva privádzaný vzduch, čo prispieva k zníženiu potreby energie na vykurovanie. Ak napríklad spotrebovaná energia na vykurovanie za vykurovaciu sezónu bude stáť 25 000 Sk, využívaním rekuperátora s účinnosťou 85 % sa výsledná suma zníži asi o 4 500 Sk. Najmodernejšie rekuperačné výmenníky dosahujú účinnosť až 95 %.

Na optimálne využitie výhod rekuperácie je dôležité zabezpečiť čo najlepšiu vzduchotesnosť domu, aby pre dosiahnutie tepelnej pohody nebolo treba príliš dohrievať privádzaný vzduch. (Pre energeticky pasívne domy je tesnosť nutnou podmienkou a musí spĺňať presne stanovené parametre).

154359	154370
Vetracia jednotka na hybridné (riadené) vetranie. (K. Kabele)	Tepelné čerpadlá slúžia ako zdroj tepla a používajú sa na vykurovanie aj ohrev vody. (IVT)

82704

Schéma využitia riadeného vetrania v kombinácii s vykurovaním solárnymi panelmi. (Stiebel Eltron)

Ako dosiahnuť vo vykurovacom období tepelnú pohodu?

V nízkoenergetických domoch by sa ako zdroj tepla mali využívať najmä obnoviteľné zdroje energie. Najvhodnejšie je zabezpečiť rozvod tepla nízkoteplotným vykurovacím systémom (napr. podlahovým alebo stenovým vykurovaním), pričom teplo, potrebné na vykurovanie a prípravu teplej vody, sa môže získať z:

• energie z biomasy (odpadové drevo, slama) pomocou kotlov na biomasu alebo pomocou kachľových pecí a pecí na biomasu,
  
• energie z prostredia, pomocou tepelných čerpadiel a rekuperáciou,
  
• zo slnečnej energie, pomocou pasívnych systémov (napr. veľké zasklenia a zimné záhrady) a aktívnych systémov (solárne kolektory a zásobníky tepla),
  
• z fosílnych palív a elektriny, pomocou plynových (najlepšie kondenzačných) a olejových kotlov a elektrických konvektorov.

Z ekologického hľadiska by sa tieto zdroje tepla mali využívať len v ojedinelých prípadoch, napríklad na dohrev integrovaného zásobníka pri použití vetracej jednotky alebo krátkodobo pri vykurovaní odľahlých častí domu.

154360	154361
S nízkoenergetickým bývaním je spojené aktívne využívanie slnečnej energie pomocou solárnych kolektorov alebo fotovoltických panelov na ohrev pitnej vody a podporu vykurovania.

Na záver

Nízkoenergetické domy s núteným vetraním patria do kategórie inteligentných budov, ktoré sa správajú ako živé a rozumné organizmy. Ak užívateľ dostatočne nepochopí fungovanie a princíp všetkých prvkov, vďaka ktorým je dom nízkoenergetický, môže ho degradovať na štandardný, bežný dom. S takýmto domom sa treba naučiť žiť – nie je to prekúrené prostredie s nezdravou klímou v miestnostiach, tu sa nedá otočiť regulátorom na radiátore, ktorý rýchlo zmení teplotu vnútorného prostredia.
Je to stabilné a pre človeka komfortné prostredie, ktorého užívanie nezaťažuje životné prostredie ani vašu peňaženku.