Viete, čo hovorí najnovšia norma o požiadavkách na spotrebu energie novopostavených domov?

08. 06. 2016
Zdieľať

Od začiatku roka platia prísnejšie požiadavky na parametre stavieb, či už ide o spotrebu energie, alebo charakteristiky obvodových konštrukcií. Nové požiadavky však nie sú celkom nové – boli plánované už v norme z roku 2012.

Čo hovorí norma

Všetky tohtoročné zmeny boli zakotvené už v Teplotechnickej norme STN 73 0540-2:2012, ktorá vstúpila do platnosti 1. 1. 2013. Už vtedy sa presne určili kroky postupného zlepšovania parametrov stavieb. Od 1. januára 2013 sa v duchu spomínanej normy museli všetky novopostavené rodinné domy „zmestiť“ do kategórie nízkoenergetický (so ­spotrebou energie na vykurovanie menej než 81,4 kWh/m² a rok), od 1. 1. 2016 sa požiadavky opäť sprísnili a rodinné domy sa musia stavať ako ultranízkoenergetické (40,7 kWh/m² a rok na vykurovanie). Posledný plánovaný krok nás čaká po roku 2020 – od 1. 1. 2021 budú musieť nové rodinné domy splniť požiadavku takmer nulovej spotreby energie (presnejšie, nemali by spotrebovať na vykurovanie viac než 20,4 kWh/m² za rok). 

Potreba tepla na vykurovanie sa podľa tohto plánu má znížiť k daným termínom vždy na polovicu – na vykurovanie nízkoenergetickej budovy sa teda spotrebovalo o 50 % menej energie než v predtým bežnej stavbe (s tepelnotechnickými vlastnosťami podľa technických predpisov platných od roku 1992). Ultranízkoenergetická budova má byť navrhnutá tak, aby maximálna potreba tepla na jej vykurovanie nebola vyššia ako polovica stanovená pre nízkoenergetické budovy, maximálna potreba tepla na vykurovanie budovy s takmer nulovou spotrebou energie je zas o polovicu nižšia než v ultranízkoenergetickej budove.

Postupné sprísňovanie požiadaviek. Po 1. 1. 2013 bolo potrebné dosiahnuť normalizované hodnoty (UN), od 1. 1. 2016 platia ako normalizované (požadované) hodnoty označené ako odporúčané pre ultranízkoenergetické budovy (Ur1) a po roku 2020 (od 1. 1. 2021) budú platiť ako normalizované hodnoty odporúčané pre budovy s takmer nulovou spotrebou energie (Ur2).  Parametre stanovené normou pritom platia pre nové aj pre významne obnovené budovy, pri ktorých je to technicky, funkčne a ekonomicky realizovateľné.

Spotrebu energie na vykurovanie v podstatnej miere ovplyvňujú tepelnotechnické parametre stavebných konštrukcií, ktoré norma taktiež určuje – sú v nej stanovené požiadavky na jednotlivé obvodové konštrukcie a výplne stavebných otvorov, ktoré sa postupne sprísňujú v rovnakých termínoch ako požiadavky na spotrebu energie na vykurovanie. Na charakterizovanie parametrov obvodového plášťa, ktorý pôsobí ako tepelný izolant stavby, sa pritom používa súčiniteľ prechodu tepla U (W/(m².K)).

Na dosiahnutie parametrov takmer nulovej budovy sú nevyhnutné kvalitné obvodové konštrukcie, zásadné je aj využitie solárnych a vnútorných tepelných ziskov a pokrytie veľkej časti potreby energie z obnoviteľných zdrojov.


Viete, čo hovorí najnovšia norma o požiadavkách na spotrebu energie novopostavených domov?

1779555

Dôvodom je CO2

Toto potupné sprísňovanie požiadaviek na parametre budov nie je izolovanou slovenskou iniciatívou. Ide o celoeurópsku snahu, ktorá je jedným z výsledkov Kjótskeho protokolu a medzinárodných dohôd súvisiacich s globálnym otepľovaním. Štáty, ktoré tento protokol podpísali, sa zaviazali znížiť emisie oxidu uhličitého a ďalších piatich skleníkových plynov. Jedným z krokov na tejto ceste je aj podstatné zníženie spotreby energie v budovách, ktoré rozpracovala Smernica Európskeho parlamentu a Rady z mája 2010 s názvom EPBD II, známa aj ako smernica 2020 – stanovila totiž povinnosť zaistiť do konca roka 2020, aby všetky nové budovy mali takmer nulovú energetickú náročnosť. Ako budova s takmer nulovou spotrebou energie bola pritom charakterizovaná budova s veľmi nízkymi energetickými nárokmi, ktoré sú v podstatnej miere pokryté energiou z obnoviteľných zdrojov. Konkrétne parametre, postupy a legislatíva boli potom ponechané na kompetenciu jednotlivých členských štátov. Tým z EPBD II vyplynula povinnosť prijať opatrenia potrebné na zaistenie čo najnižšej energetickej náročnosti budov, ktorá však nebola stanovená exaktne, ale dosiahnutím „nákladovo optimálnej úrovne“. Naša cieľová, takmer nulová spotreba je tak podstatne vyššia než to, čo takmer za nulu považujú napríklad v Nemecku či Rakúsku, všetko je však podľa smernice 2020 v poriadku. Konkrétne parametre totiž vychádzajú z optimálnych nákladov, ktoré si rôzne krajiny stanovili odlišne – napríklad aj vzhľadom na technickú úroveň ich stavebníctva či skúsenosti s energeticky úspornou výstavbou. U nás určuje postupy a opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov najmä zákon č. 555/2005 Z. z. a zákon č. 300/2012 Z. z., ktorým bol pôvodný zákon novelizovaný, spolu so súvisiacou vyhláškou – v duchu našich záväzkov s cieľom optimalizovať vnútorné prostredie v budovách a znížiť emisie oxidu uhličitého z ich prevádzky.

Klasifikácia rodinných domov 
z hľadiska ročnej spotreby energie na vykurovanie podľa STN 730540-2:
• nízkoenergetické (spotreba energie na vykurovanie max. 81,4 kWh/m² a rok) museli byť všetky rodinné domy postavené po 1. 1. 2013,
ultranízkoenergetické (spotreba energie na vykurovanie max. 40,7 kWh/m² a rok) musia byť všetky rodinné domy postavené po 1. 1. 2016,
takmer nulovú spotrebu energie (na vykurovanie max. 20,4 kWh/m² a rok) budú musieť dosiahnuť všetky rodinné domy postavené po 1. 1. 2021.


Viete, čo hovorí najnovšia norma o požiadavkách na spotrebu energie novopostavených domov?

1779557

Upratovanie v pojmoch

I keď naša norma z roku 2012 hovorí o nízkoenergetickom dome, nie je to rovnaká nízkoenergetická stavba, o akej sa hovorilo a písalo už pekných pár rokov predtým. Aj u nás sa totiž už dávnejšie vžila jednoduchá a prehľadná kategorizácia energeticky úsporných domov pôvodom z Nemecka (vymysleli ju ešte pred rokom 2000 v Passivhaus institute v Darmstadte) – podľa spotreby energie na vykurovanie sú stavby nízkoenergetické (potrebujú maximálne 50 kWh/m² a rok), energeticky pasívne (menej než 15 kWh/m² a rok) a nulové, do ktorých skutočne netreba dodávať takmer žiadnu energiu. Na vykurovanie spotrebujú menej než 5 kWh/m² a rok a väčšinu potreby energie pokryjú z obnoviteľných zdrojov. Naša norma je podstatne benevolentnejšia – ako nízkoenergetické označuje domy, ktoré na vykurovanie spotrebujú menej než 81,4 kWh/m² a rok, tie, ktoré sa dostanú pod 40,7 kWh/m² a rok, patria už do kategórie ­ultranízkoenergetické, a domy so spotrebou pod 20,4 kWh/m² a rok, teda „horšie“ než pasívne, sú u nás v kategórii takmer nulové. 

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste

Dedičstvo minulosti. „Do roku 2012 boli legislatívne požiadavky na hodnotu súčiniteľa prechodu tepla veľmi nízke. Priemerná hrúbka tepelnej izolácie pri obnove budov bola vtedy 5 – 6 cm,“ hovorí Karol Tužinský z firmy Knauf Insulation. „V rokoch 1992 – 2005 sa zateplenie často realizovalo bez dostatočnej projektovej prípravy, s nedostatkom skúseností a s nízkou výslednou kvalitou. Používala sa malá hrúbka izolantu, ktorou sa nedosiahli ani požiadavky platné v tom období – aj preto sú mnohé budovy zateplené do roku 2005 dnes zrelé na opätovnú obnovu. Už v roku 1992 sa pritom stanovila minimálna hrúbka tepelnej izolácie s ohľadom na odstránenie hygienických nedostatkov, napríklad plesní, na 6 cm, pre tehlové budovy to bolo 8 cm,“ dodáva Tužinský.

V zmysle zákona (č. 555/2005 Z. z. a 300/2012 Z. z.) je u nás už od roku 2008 povinná tiež energetická certifikácia – každá budova musí byť zatriedená do energetickej triedy, čo uľahčuje orientáciu v spotrebe energie podobne ako pri domácich spotrebičoch. Súvislosť energetických tried s kategorizáciou budov podľa vyššie spomínanej stavebno-technickej normy je však trochu komplikovanejšia. Pri energetickej certifikácii sa totiž objekt hodnotí z hľadiska spotreby všetkých energií, teda nielen energie na vykurovanie. Zohľadňuje sa aj potreba energie na prípravu teplej vody, vetranie a klimatizáciu, umelé osvetlenie, v prípade primárnej energie je to dokonca aj druh energie (z pohľadu energetickej náročnosti výroby či dopravy samotného energetického nosiča) – z pohľadu emisií CO2, a o tie vlastne ide, je predsa jedno, na čo sme energiu spotrebovali. (I keď faktom ostáva, že na vykurovanie sa jej v budovách míňa najviac.) Podľa hodnoty globálneho ukazovateľa primárnej energie je kategória nízkoenergetických budov ohraničená hornou hranicou energetickej triedy B, ultranízkoenergetické spadajú pod hornú hranicu triedy A1 a budovy s takmer nulovou spotrebou energie sú dané hornou hranicou triedy A0. A aby to nebolo také jednoduché, hodnoty týchto hraníc sa pri rôznych typoch budov líšia.

Energetické triedy pre rodinné domy podľa globálneho ukazovateľa – primárna energia (kWh/(m².a))


Viete, čo hovorí najnovšia norma o požiadavkách na spotrebu energie novopostavených domov?

1779559

Energetická hospodárnosť budov definovaná hodnotou globálneho ukazovateľa primárnej energie:
nízkoenergetická (od 1. 1. 2013) – daná hornou hranicou energetickej triedy B,
ultranízkoenergetická (od 1. 1. 2016) – daná hornou hranicou energetickej triedy A1,
s takmer nulovou spotrebou (od 1. 1. 2021) – daná hornou hranicou triedy A0.

Čo to znamená v praxi

Navrhovať domy v duchu aktuálnych požiadaviek na energetickú náročnosť je najmä úloha pre projektantov. Tí, ktorí sa o nízkoenergetickú či pasívnu výstavbu zaujímali už dávnejšie, ju však hravo zvládnu. Logickým dôsledkom sprísňovania požiadaviek je napríklad zväčšovanie hrúbky obvodových konštrukcií či zateplenia. Kým pred rokom 2013 stačil podľa normy na zateplenie steny s tepelným odporom R = 0,52 m².K/W penový polystyrén s hrúbkou 5 cm (súčiniteľ tepelnej vodivosti λ = 0,033 W/(m.K)), po 1. 1. 2013 to bolo 9 cm. Od 1. 1. 2016 je už potrebných 13 cm materiálu s rovnakými vlastnosťami a po roku 2020 bude musieť mať rovnaké zateplenie hrúbku 20 cm. Cieľom však nie je zväčšovanie hrúbky obvodových stien, ale zlepšenie ich parametrov, čo motivuje výrobcov vyvíjať materiály s lepšími teplotechnickými charakteristikami. Pri materiáloch na zateplenie je to najmä nižší súčiniteľ tepelnej vodivosti lambda (λ), ktorý v zásadnej miere určuje ich tepelnoizolačné vlastnosti. „Trendom je využívanie materiálov s lepšími parametrami, čo umožňuje dosiahnuť lepší energetický štandard budovy pri nižšej hrúbke tepelnej izolácie,“ hovorí Karol Tužinský z firmy Knauf Insulation. „Kým do roku 2005 sa bežne používali tepelné izolácie s hodnotou λ na úrovni 0,041 – 0,044 W/(m.K), dnešné výrobky majú λ v intervale 0,034 – 0,036 W/(m.K). Hodnota sa teda posunula smerom nadol približne o 30 %.“

Do energetickej triedy sa budova zatrieďuje v zmysle zákona o energetickej hospodárnosti budov (č. 555/2005 Z. z. a 300/2012 Z. z.). Základom energetickej certifikácie je typ budovy a výpočet potreby energie (celková dodaná energia potrebná na užívanie budovy, najmä na vykurovanie a prípravu teplej vody, chladenie, vetranie a osvetlenie). Vyjadruje sa v číselných ukazovateľoch celkovej potreby energie v budove a primárnej energie. 

TEXT ERIKA KUHNOVÁ
FOTO ISIFA/THINKSTOCK
ZDROJ časopis Môj dom špeciál 2016, JAGA GROUP, s.r.o.

Kategória: Materiály
Tagy: stavba
Zdieľať článok

Diskusia