Moderna sa sťahuje za mesto

31. 10. 2007
Zdieľať

Stavia sa všade – v mestách, mestečkách i na vidieku. Tí, čo môžu a vedia, chopili sa príležitosti a hľadajú čo najlepšie materiály a stavebné firmy a tí, čo chcú aj niečo viac ako klasický slovenský rodinný dom, hľadajú si architekta na mieru svojich požiadaviek a predstáv. Majú však takéto ambície priestor v typickej zástavbe rodinných domov v typickej ulici našich rodných obcí? Spýtali sme sa odvážnych investorov a ich architektky.


Moderna sa sťahuje za mesto

111485
Daniel Veselský

Dom v Turčianskych Tepliciach je jedným z mála, ktoré sa u nás postavili na spokojnosť majiteľov i architektky. Svoj záujem sústredili na časť pozemku, ktorý nevládala spravovať miestna škôlka. Susediaci park v prípade šťastnej orientácie zasklených plôch sľuboval pekný výhľad na zeleň, a tak sa manželia nebránili myšlienke, že nový dom bude z uličnej strany uzavretý a, naopak, smerom do záhrady – na západnú stranu – sa otvorí zasklenými plochami, terasou na poschodí a najmä átriom, ktoré vpustí svetlo do interiéru a zjednotí vnútorné prostredie domu s vonkajším priestorom.


Moderna sa sťahuje za mesto

111487
Daniel Veselský

Chrbát domu teraz pôsobí na svoje okolie štruktúrovanými povrchmi rozdelenými spravodlivo medzi klasickú omietku, obklad zo smrekového dreva a umelý kameň úspešne imitujúci sivý opuk. Drevený obklad impregnovaný herbolom vybral investor, ktorý sa profesionálne venuje výrobkom z dreva. „Manžel je pedant, takže detaily museli sedieť. Mali sme stavebný dozor. Vyštudovala som stavebnú priemyslovku, ale odvtedy prišlo na trh množstvo nových materiálov. Verím, že profesionál vie postrážiť, či sa použijú správne materiály na správnom mieste. S projektom sme sa zžívali postupne. Niekedy sa stalo, že zo dňa na deň stavba viditeľne narástla a na druhý deň opäť niektorá časť chýbala. V prípade dvojgaráže stavebný dozor zistil chybu, ktorú dal hneď odstrániť: stavebná firma nedodržala projekt.

Toto treba nielen vidieť, ale aj zorganizovať,“ vysvetľuje investorka a pokračuje: „Vanda nám nakreslila tento dom. Pre nás, konzervatívnych ľudí, to bol šok. Najprv sme si museli predstaviť, či by sme v tom vedeli vôbec žiť. Teraz som nadšená. V starom dome sme svietili celý deň. Tu máme až do neskorého večera dostatok svetla, deti sú celý deň na vzduchu a ja na ne dovidím – delia nás iba zasklené dvere do átria domu, kam si každú voľnú chvíľu môžem bez problémov odskočiť.“ Prvú zimu v dome majú za sebou.


Moderna sa sťahuje za mesto

111482

Rozhodnutie v prospech tehlového muriva neľutujú a ani zasklené plochy nenarušili pocit tepelnej pohody. Architektka pôvodne navrhovala drevený dom – sendvič –, ale majitelia trvali na tehle. Očakávajú, že v prípade zmien vo vedení inštalácií budú zásahy do rozvodov menej zložité ako zásah do stien zmontovaných z drevených panelov. „Cenovo sa nám to javilo rovnaké,“ pripomína investorka. „Keď sa nás architektka pýtala na podmienky, vedeli sme, že by nám prekážalo veľa dverí a chodieb. Stavbu sme nechceli ťahať do výšky. Držali sme sa pri zemi, ale dvojgaráž odkrojila z pôdorysu priveľkú časť. Nakoniec sme súhlasili, že sa detské izby vyložia na poschodie.

Z exteriéru dom vyzerá veľký, ale vnútro sa muselo rozumne rozdeliť medzi obytnú časť, technické zázemie, spálne a kúpeľne. Vanda nás vlastne k tomu všetkému jemne dotlačila. Zóny porozdeľovala, a pritom nám stále kládla otázky. Najväčším darom je átrium spojené skleným priechodom s kuchyňou, ktorá sa stala najmä za teplého počasia najviac obývanou časťou domu. Máme to tu veľmi radi.

Manžel sa dal presvedčiť napriek tomu, že nikto z našich známych a príbuzných nepostavil nič podobné. Kým sme stavali, tak si z nás ľudia uťahovali a pýtali sa na termín otvorenia supermarketu, ktorý sme dovolili postaviť na našom pozemku. Teraz sem chodia cudzí na diváky a naši príbuzní sa tešia na návštevu v našom dome.“

Opýtali sme sa architektky Vandy Krčíkovej, ktorá zmenila rodine z Turčianskych Teplíc názor na bývanie:

Aký máte názor na vzťah modernej architektúry k staršej zástavbe v mestskom alebo prímestskom osídlení?

Tento vzťah pokladám za súčasť prirodzeného procesu, ktorý sa deje okolo nás, vari iba s výnimkou uzatvorených historických celkov. Určite sa tohto vývoja netreba báť alebo sa k nemu stavať nepriateľsky. Nie všetko, čo je staršie, je vždy hodnotnejšie a už „neprekonateľné“. S novou, modernou architektúrou môžeme niekedy prostrediu dať novú dynamiku, nové impulzy na možnosť rozvoja. Môžeme zlepšiť kvalitu či úplne zmeniť hodnotu celých územných celkov. Koniec koncov tento „konfrontačný“ proces nového a starého prebieha počas celej histórie ľudstva.


Moderna sa sťahuje za mesto

111488

Ako si moderná architektúra hľadá miesto v česko-slovenskej realite?

Som v tomto veľký optimista – rozhodne sa tu dá vnímať výrazný pozitívny progres, u klientov aj projektantov. Ľudia veľa cestujú, spoznávajú, vzdelávajú sa – a to sa potom, prirodzene, premieta do toho, čo od architektúry očakávajú a čo sú im architekti schopní poskytnúť. Svoje miesto si tu dokonca dokážu nájsť stavby, ktoré by sa ešte pred pár rokmi ťažko presadili. Nenašli by svojich klientov alebo by boli nestráviteľné pre úrady, ktoré majú na starosti ich schvaľovanie.


Moderna sa sťahuje za mesto

111490
Daniel Veselský

Možno vôbec v menších mestách a okrajových štvrtiach hovoriť o kvalitných architektonických návrhoch?

Určite áno, v nijakom prípade by som nepodceňovala investorov ani architektov v menších mestách, hoci tam sa kvalitných vecí stavia naozaj menej. O to sú potom viditeľnejšie a možno sa aj stávajú terčom väčšej kritiky (v pozitívnom aj negatívnom zmysle). Trvá dlhší čas, než si ľudia na ne zvyknú. V menších mestách je problém aj v určitom podceňovaní profesie architekta. Občas sa totiž stretávam s prístupom, že „sused od vedľa“, ktorý si dom už postavil, je dostatočným odborníkom a poradcom a že všetko sa dá zvládnuť aj bez odbornej pomoci. Bohužiaľ, väčšinou podľa toho vyzerajú aj nové domy.

Nesúhlasím ani s argumentom, že toto „obchádzanie“ architektov súvisí predovšetkým s finančnými možnosťami klientov. To, čo nakoniec vďaka rozličným nesprávnym rozhodnutiam, nedostatočnej projekčnej príprave či podliehaniu reklamným tlakom dodávateľov stavebných materiálov zbytočne preinvestujú, vyrovná sa nákladom na odbornú spoluprácu s architektom a často ich aj prevýši. Určite jestvujú nielen administratívne obmedzenia, ale aj určité hranice vyplývajúce z typu okolitej zástavby, vzdialenosti od ostatných domov, možno šírky ulice, tvaru krajiny, rázu mesta či obce. Tieto hranice vnímam skôr ako výzvu prísť s niečím novým, omladiť, osviežiť, vniesť nový duch, inšpirovať a možno aj trochu provokovať.

Kedy je teda vhodné a kedy nie púšťať sa do odvážnejších projektov, ktoré nekopírujú typickú okolitú zástavbu?

Neviem presne definovať, kedy je to vhodné. Je to viac vec inšpirácie konkrétnym miestom, vďaka ktorej môže dopadnúť návrh rovnako „klasicky“ ako jeho okolie a ničím nevytŕčať, alebo naopak totálnou snahou „odlíšiť sa“. Nemyslím si, že architekti si chcú vždy stavať svoje „pomníky“ v krajine. Skôr by som povedala, že ak prostredie, do ktorého vkladáme niečo nové, nepokladáme za príliš hodnotné alebo je nekvalitné, nie je dôvod prispôsobovať sa mu. Vtedy je tu miesto na nové, odvážnejšie stavby.


Moderna sa sťahuje za mesto

111486
Daniel Veselský

Bol projekt rodinného domu v Turčianskych Tepliciach od začiatku tvarovo a dispozične prijateľný pre investora a aj pre miestne úrady?

Presadenie domu v takejto lokalite nie je jednoduché. Investor prišiel najprv s tým, že si kúpil pozemok na krásnom romantickom mieste s výhľadom na okolité pohoria. Bolo tam veterno, chýbalo napojenie na inžinierske siete a solídna prístupová cesta. Mal to byť „alpský vidiecky štýl“, ktorý vídame pri cestách po dolnom Rakúsku, s vyrezávanými drevenými balkónmi, rozložitým pôdorysom a šikmou strechou. Z rozhovoru s klientom vyplynulo, že šlo skôr o nedostatočnú orientáciu v problematike ako o jednoznačné rozhodnutie. Pomaly som prichádzala s návrhmi pôdorysov a vysvetľovala, že miestnosti nemajú byť nahádzané vedľa seba, ale dom má mať jasnú štruktúru, ktorá má vyhovovať životu rodiny.

Začala som klasickejším návrhom a postupne som „servírovala“ odvážnejšie riešenia, zoznamovala investorov s inými možnosťami. Navštívili sme niekoľko realizácií súčasných kvalitných domov. Medzitým sme skicovali, vymýšľali. Uplynuli takmer dva roky. Potom sa začalo nové kolo presviedčania po miestnych úradoch. Stavba sa mala realizovať v ulici, ktorú lemovali domy rozličnej kvality stavané postupne od 50. rokov minulého storočia. Bolo jasné, že novostavba tu bude niečím absolútne novým. Návrh sme museli čiastočne meniť. Dom bol pôvodne navrhnutý s plochou strechou. Miestny úrad takéto riešenie neakceptoval, čo ma dodnes mrzí. Dispozícia je navrhnutá tak, aby jednotlivé miestnosti na seba funkčne a logicky nadväzovali. V druhom podlaží sú skromnejšie detské izby s hygienickým zázemím. Ak rodičia ostanú sami, môžu komfortne využívať len prízemie.


Moderna sa sťahuje za mesto

111482

Dom je navrhnutý s ohľadom na svetové strany a polohu ulice tak, aby poskytoval čo najviac súkromia: na východnej fasáde – zo strany ulice – sú umiestnené menšie okná a vstupy; za fasádou sa skrývajú technické priestory. Smerom do záhrady (na juh a západ) sú veľké zasklené plochy združené čiastočne okolo átria a terasy s drevenou roštovou podlahou. Dom sa nedá považovať za „úlet“. Nešlo o moje ambície architektky, ale o ponúknutie moderného bývania pre rodinu. Stavba nemôže ostať neživá. Rozkázať si modernú megalomanskú stavbu a potom ustrnúť v snahe o zachovanie domu ako pomníka veľkej investície je holý nezmysel.

Architekt nemôže klientom totálne prevrátiť život. Ľudia nesmú mať komplex z toho, či si do moderného priestoru môžu priniesť niečo z predchádzajúceho domova, založiť police knihami, zabývať miestnosti. Čisté línie znesú aj trochu dekoru, trebárs v štýle postmoderného nábytku, ale to sú ďalšie kroky obyvateľov domu. Mám svoj dotazník, ktorý klienti vyplnia, skôr ako sa pustíme do podrobnejšieho rozhovoru na tému bývanie.


Moderna sa sťahuje za mesto

111483

Aké technológie sa použili v prípade stavby tohto rodinného domu?

Materiály aj technológie sme prispôsobili domu v tradičnom prostredí. Dom je murovaný, s betónovými stropmi, plochou a sčasti pultovou drevenou trámovou strechou. V exteriéri sa použili hladké omietky v kombinácii s obkladom z umelého kameňa a miestnych drevín. V interiéri sme kládli dôraz na dispozičné riešenie domu. Jednoduché otvorené priestory sú vzájomne čo najviac prepojené a v prízemí domu ľahko oddeliteľné posuvnými sklenenými priečkami.

Nemyslíte si, že súčasný, moderný čistý štýl je príliš strohý?

Nie, je to podľa mňa prirodzená odpoveď na náš životný štýl. To, ako vyzerá napríklad súčasné moderné bývanie, nevnímam len ako estetickú otázku. Ide aj o premietanie sociologického a psychologického nastavenia súčasného moderného človeka. Cestujeme po svete, žijeme rýchlo, chceme toho veľa vidieť a zažiť. Potom už nevenujeme čas starostlivosti o jedno miesto. Neobklopujeme sa veľkým množstvom vecí, ktoré vyžadujú čas na používanie a údržbu. Je to aj hľadanie pokoja v jednoduchosti; náš svet je príliš rušný a často nám dáva viac podnetov, než dokážeme spracovať.






úžitková plocha domu vrátane garáže: 214 m2
obytná plocha:
162 m2
zastavaná plocha:
250 m2
projekt stavebnej časti vrátane projektu statiky:
Projekcia Závacký, A. Kmeťa 28, Martin
generálny dodávateľ stavby:
Stabil, Námestie hrdinov 5, Žilina – Budatín
interiér a vstavané výrobky:
Chreno, Mierová ulica, Sučany

Kategória: Návšteva Stavba a rekonštrukcia
Tagy: interiér návšteva rodinný dom
Zdieľať článok

Diskusia