Neberte mu panely

Niekto sa uspokojí s výmenou výtokových armatúr, kuchynskej linky, zariaďovacích predmetov a úpravou povrchov bez hlbšieho zásahu do konštrukcií a inštalácií jadra. Postačia malé stavebné úpravy – a pohľad do interiéru prinesie nový pocit z bývania. Odvážnejší sa pustia napríklad do zmeny dispozičného riešenia svojej kúpeľne. Nasledujú nielen úpravy inštalácie vody, kanalizácie a elektroinštalácie, ale aj zásadný zásah do obvodových konštrukcií jadra, ktorý sa neraz spája s rušením (pekný výraz pre zbúranie) priečky medzi kúpeľňou a WC či zmenou umiestnenia vstupných dverí. Takáto radikálna zmena sa nezaobíde bez vypracovania projektovej dokumentácie na mieru konkrétnemu bytu na danom poschodí a v presne určenom panelovom dome. So zmenami sa môže začať iba v prípade, že dokumentáciu schválil príslušný stavebný úrad.

Podobne náročnú prípravu si vyžadujú aj na pohľad jednoduché prestavby, ktorých cieľom je priblížiť sa trendu otvorených dispozícií. Vzájomné spájanie funkčných celkov bytu – kuchyne, jedálne a obývačky – je samozrejmosťou v novostavbách. Navyše, potreba riešiť dispozíciu bytu často súvisí s prirodzenými zmenami v živote obyvateľov: nový priestor pre deti alebo staršiu generáciu, prípadne zmena majiteľa.

Niekedy sa veci začnú diať nevinne – napríklad vylepšením kuchyne; rodine to časom nedá a vezmú postupne do parády celý byt. Zapáči sa to susedom a potom aj ich známym. A prečo nie, keď tamtým to povolili, u Novákovcov to drží a ešte aj vyzerá tak súčasne. Architekti panelákov 20. storočia takýto vývoj nemohli predpokladať, a ako vravia statici-realisti: dovtedy sa paneláky rozoberajú, kým sa ich konštrukcia nezloží…

Treba si uvedomiť, že pri stavbe panelákov sa jednoducho neuvažovalo o konštrukčnej variabilite, ktorá by umožňovala bezpečné a nenáročné prestavby dispozičného riešenia. Z konštrukčného hľadiska je variabilita bytu určená nielen viditeľnou a zrejmou plošnou výmerou, veľkosťou, umiestnením a počtom okien, ale predovšetkým konštrukčným systémom. Nosný konštrukčný systém môže tvoriť sústava priečnych a pozdĺžnych nosných múrov. Napriek tomu sa investori neraz pokúšajú o náročné stavebné zásahy, ktoré majú dať nový rozmer ich bývaniu. Situácia je vážna najmä vtedy, ak takíto nadšenci dospejú k názoru, že nosné steny nevhodne predeľujú priestor. Pri zámere búrať čokoľvek je nevyhnutné poradiť sa a získať objektívny posudok od statika!

Na základe posudku a výpočtov statika vznikne projekt, ktorý stanoví, či možno uskutočniť určitý stavebný zámer, a ak áno, potom vymedzí podmienky, za akých sa dá vybúrať časť konštrukcie a prípadne ju nahradiť prievlakmi, stĺpmi alebo rámom. Pamätajte teda, že niekedy sa bez panelu pohne aj panelák!

Bytové jadrá 1. generácie vyrobené z ľahkých prefabrikátov v stavebnicovo-doskovom systéme sú súčasťou obytných domov stavaných v období 1958 až 1970. Priečky z drevovláknitých dosiek s izolačnou výplňou ukrývajú pôvodné inštalácie. V inštalačnej šachte pôdorysných rozmerov 855 × 330 mm sa vedú oceľové asfaltové rúrky na rozvod vody, pripájacie potrubie teplej vody a cirkulácie z pozinkovaných rúrok, odpadové azbestovo-cementové a novodurové kanalizačné a vetracie potrubia. Stiesnené priestory kúpeľní, prenášanie otrasov od automatických práčok, vlhkosť a nízka schopnosť stien jadra tlmiť hluk podnecujú majiteľov bytov k ich výmene za modernejšie riešenie. Všetko má však svoje pravidlá a obmedzenia. Statika nepustí, a ak, tak len do času a s nezanedbateľným rizikom.

Statik nie je iba úradník. Je to najmä človek-odborník, ktorý vie pomenovať príčiny a následky stavebných úprav skôr, ako siahneme domu na konštrukcie. Vypočíta a navrhne ich statické zabezpečenie s vedomím, že nesie zodpovednosť za posúdenie stavebného objektu. Dobrý dôvod na to, aby nás zaujímal názor špecialistu na statiku stavebných konštrukcií Ing. Bohumila Bohunického, autorizovaného inžiniera Slovenskej komory stavebných inžinierov:

Zmena dispozície bytu sa v súčasnosti viaže na trend otvorených priestorov. Kuchyne sa spájajú s obývačkou, neraz vznikne jedna väčšia miestnosť zlúčením kúpeľne a WC alebo sa paneláková rodinka chystá na otvorenie dispozície hneď od vstupu do bytu. Ako sa vám pozdáva takáto sídlisková tvorivosť?

Trend otvorených priestorov nie je objavom súčasnosti. Napriek tomu, že panelákové byty boli a stále sú kritizované pre nenaplnené predstavy o modernom bývaní, architektonický návrh týchto stavieb nerobili laici. Neboli to ani babráci, ako sa dnes spoločnosť zaťažená predsudkami mylne domnieva: išlo zväčša o dobrých odborníkov. Tí sa snažili nájsť spôsob, ako vytvoriť aj v panelákoch so stenovými nosnými systémami a s modulovou osnovou 3,6 m (v najlepšom prípade 4,2 m) čo najväčší priestor. Ak sa im to nepodarilo ešte v štádiu návrhu, bolo to len preto, že prekážky boli technicky a legislatívne ťažko prekonateľné. Prepojiť obývaciu izbu s kuchyňou nebolo iba otázkou výroby panelu s veľkým otvorom a zosilnenia priľahlých častí panelu výstužou, ale išlo aj o ekonomické, spoločenské a technické obmedzenia. Architekt „hral na malom ihrisku s pevnými mantinelmi“. Takto vznikali výsledné návrhy na hranici možného. Zo statického hľadiska za možné považujeme to, že návrh vyhovuje všetkým kritériám statickej bezpečnosti a použiteľnosti podľa platných technických noriem a predpisov.

Po novembri 1989 padli spoločenské prekážky – vybočenie z uniformity masového spôsobu bývania už nebolo prejavom aktu nepriateľstva proti spoločnosti. Väčšina investorov bola a aj je ochotná investovať do rekonštrukcií svoje úsilie i financie. Navyše, objavili sa nástroje a zariadenia na rezanie panelov. To, čo sa však nezmenilo a ostalo najzávažnejším obmedzením pre vytvorenie prepojovacích otvorov, sú hranice, ktoré určuje statická bezpečnosť stavieb. Trend otvorených priestorov, ktorý počíta s dodatočným rezaním nosných prvkov objektu v už existujúcich panelových systémoch, považujem za nebezpečný. Osveta by nemala smerovať k propagácii zásahov do nosných konštrukcií panelákov. Charakter týchto stavieb pripúšťa iba výnimočné zásahy. Ak chce niekto bývať vo veľkých priestoroch, urobí lepšie, ak sa zriekne úprav v starom byte a namiesto toho si zvolí bývanie podľa svojich predstáv v novostavbe.

Nie všetci sa dokážu zmobilizovať do kúpy bytu podľa svojich predstáv, a tak si prispôsobujú to, čo už majú. V čom sa prejavuje najväčší problém?

V panelákoch sa v súčasnosti neraz robia živelné a nekontrolované prestavby. Ani statik veľa nezachráni – nemá na to podmienky. Na kvalifikované posúdenie toho, či niečo možno prestavať, zrušiť, alebo dobudovať, potrebuje statik prejsť a prehliadnuť stav všetkých bytov pod i nad posudzovanou stenou. Len tak uvidí, či v dome už iný „šikulka“ nevykonal často neohlásené úpravy, alebo aj ohlásené, z ktorých každá môže mať vplyv na navrhovanú prestavbu alebo ďalšiu stavebnú úpravu. Vzťahy investora so susedmi často nie sú dokonalé, a tak si statik obyčajne ani nemôže vytvoriť presný obraz o stave konštrukcií v súvisiacich bytoch. Nie je tajomstvom, že mnoho statických posudkov sa vypracovalo dodatočne: po vykonaní úpravy sa zlegalizoval daný stav, aby sa investor vyhol trestnému stíhaniu za všeobecné ohrozenie. Optimálne statické riešenie bolo nakoniec až druhoradé. To by samo osebe nemuselo stavbe škodiť.

Problém je však v tom, že takáto dodatočne legalizovaná úprava obyčajne vyvoláva lavínu ďalších úprav aj v ostatných bytoch podľa logiky – ak to bolo v možné v jednom byte, je to možné vo všetkých. Táto logika však neplatí. Možnosti na vykonanie úprav v jednom dome sú obmedzené. Často sa stane, že úprava jedného bytu vyčerpá statické rezervy alebo možnosti upravovanej konštrukcie, a tak podobné úpravy inými obyvateľmi domu už nie sú možné – mohli by znamenať katastrofu. Inak povedané – ak všetko zožerie jeden, ostatní musia byť hladní. Laik sa v žiadnom prípade nemôže pustiť do prestavby v panelovom obytnom dome bez dohľadu odborníkov. Ak to urobí, vystavuje sa veľkému riziku, že sa dopustí trestného činu všeobecného ohrozenia a nielen to – obyvateľov aj skutočne ohrozí.

Kedy v procese vybavovania vstupuje do hry statik?

Už vaša otázka je pomýlená. Nemožno vám to zazlievať, lebo to odzrkadľuje pohľad súčasnej spoločnosti na prácu statika. Zmyslom pôsobenia statika nie je bezproblémové vybavovanie stavebnej úpravy na úradoch. Zmyslom činnosti statika je chrániť všetkých obyvateľov domu pred dôsledkami nekvalifikovane vykonanej stavebnej úpravy, a tak zabezpečiť, aby neutrpeli ujmu na majetku, zdraví alebo, nedajbože, na živote. V tomto prípade treba na úrady pozerať ako na inštanciu, čo ľudí chráni pred bezohľadnosťou tých obyvateľov domu, ktorí sú v stave povýšiť svoje osobné pohodlie nad bezpečnosť a majetok ostatných. Statik by mal teda vstúpiť do hry už v štádiu plánovania úpravy.

136112

Čo si môžeme v paneláku dovoliť okrem výmeny umakartového jadra?

Odkiaľ máte tú nepravdivú informáciu, že si môžete dovoliť vymeniť umakartové jadro? Môžete si ho dovoliť vymeniť – za iné umakartové jadro, nie však za murované priečky. Ak chcete vymurovať priečky, potrebujete posúdenie statika o tom, aký vplyv bude mať toto priťaženie na priľahlé nosné steny, strop a na základy. Nebezpečenstvom je aj nerovnomerné sadanie objektu s následným vznikom trhlín. Statické posúdenie nie je elaborátom pre úrady. Statické posúdenie je informácia o tom, čo si môžete pri stavebnej úprave dovoliť, a prípadne o tom, aké riziko môže zamýšľaná úprava priniesť a čo treba vykonať, aby sa riziko odstránilo. Zo statického hľadiska si nemôžete dovoliť nič okrem výmeny okien, dverí a maľovky. Napríklad aj pri výmene podlahy treba posúdiť, či tá nová nie je ťažšia ako tá predchádzajúca. Nezaťažujte panelák zbytočne dlažbou, laminátovými parketami nikomu neublížite.

Vnútorné priečky O dispozičné členenie vnútorných obytných priestorov sa pričiňujú zvislé nenosné deliace konštrukcie. Medzi ne patria aj priečky. Základnou úlohou je priestor funkčne a logicky rozdeliť. Priečky sú počas svojej existencie vystavené namáhaniu, ktoré spôsobujú prudké nárazy predmetov alebo excentrické namáhanie zaveseným nábytkom. Musia teda vyhovovať z hľadiska požiadaviek na mechanické namáhanie a spôsob zaťaženia. Murované priečky majú vyššiu únosnosť, a preto umožňujú zavesenie aj ťažších predmetov. Na ľahké montované priečky, napríklad sadrokartónové, možno zavesiť len ľahké predmety, pričom je často nutné ukotviť ich pomocou špeciálnych rozperiek. Pri osadzovaní ťažkých predmetov treba už počas montáže zosilniť konštrukciu priečky prídavnými nosnými profilmi do požadovaného miesta. Stavebný objekt pri vybudovaní dodatočnej priečky zaťažíte menej, ak bude zhotovená z ľahkých tvaroviek (Yporu alebo Syporexu) bez omietky so stierkovaním.

Sú prerábači bytov, ktorí posúvajú priečky bez toho, aby sa namáhali získať statický posudok a súhlas príslušného úradu. Čo na to statika a zákon?

Byty boli navrhnuté a skolaudované tak, aby vyhovovali zákonom predpísanej statickej bezpečnosti. Vykonanie úpravy nemusí znamenať, že konštrukcia sa zrúti. Obyčajne je však statická bezpečnosť objektu alebo jeho častí nižšia, ako predpisujú statické normy a iné predpisy. Potom ten, kto úpravu vykonal, sa dopustil trestného činu všeobecného ohrozenia. Argument, že sa nič nestalo, neobstojí. Aj pod vplyvom alkoholu sa dá riadiť motorové vozidlo a dá sa dôjsť do cieľa bez nehody. Je to však riskantné a protizákonné. Stavba má v sebe nahromadenú veľkú potenciálnu energiu, ktorá sa pri jej zrútení uvoľní. Tá energia je porovnateľná s energiou v muničnom sklade. Spúšťacím mechanizmom jej uvoľnenia môže byť spolupôsobenie niekoľkých neodborne vykonaných úprav, prípadne spolupôsobenie s mimoriadnou udalosťou – napríklad zemetrasením. Je zaujímavé, že v dome plnom neodborných úprav sa ľudia necítia ohrození, neorganizujú protesty, nepodpisujú petície, ale naopak, dožadujú sa práva mať tiež „podiel“ na tomto ohrození tým, že aj oni chcú vykonať podobné úpravy. Je samozrejmé, že naplnenie takéhoto práva znamená ešte väčšie riziko. Investori sa domnievajú, že ak platia statika, statik by mal „kopať v ich tričku“. Nie je to pravda. Statik „kope v tričku“ spoločnosti, chráni ju, aby jej investor svojou činnosťou neublížil. Náklady na činnosť statika však znáša investor.

Ako najjednoduchšie vyriešiť otázku prekladov a stuženia nad novovzniknutým dverným či okenným otvorom?

To je na samostatný článok… Nosník (preklad, prievlak, stropná doska), ktorý nám niečo jestvujúce podchytáva, nestačí iba spoľahlivo osadiť. Tento nosník začne prenášať zaťaženie až vtedy, keď bude primerane prehnutý. Preto je dôležité nosník po osadení aktivovať – vyvolať v ňom primerané predpätie, napríklad vrazením klina. Ak to neurobíme, nosník „zaberie“, až keď sa prehne a konštrukcia nad ním zvyčajne praskne. Samozrejme, predpokladáme, že boli dodržané všetky bezpečnostné predpisy a konštrukcia, ktorú bude nosník niesť, je počas prác spoľahlivo podchytená dočasnými podporami. Tieto podpory možno odstrániť až po aktivácii nového nosníka. Ostávajú otázky – kto posúdi, či je to spoľahlivo aktivované, a kto dá súhlas na odstránenie dočasného podchytenia? Trúfa si na to laik? Laikom je aj akýkoľvek „odborník“ z firmy, ktorá práce realizuje. Súhlas a dohľad patrí do rúk človeka autorizovaného na SKSI v oblasti statiky stavieb.

Ako je to so zodpovednosťou v prípade, že statik s okrúhlou pečiatkou osvedčí prestavbu a v rámci realizácie dodávateľ postupuje podľa projektu?

Keď sa niečo stane, obyčajne je to spolupôsobením viacerých faktorov a vplyvov. Nikdy nevznikla taká situácia, aby bol niekto zo zúčastnených čierny a ostatní bieli. Zvyčajne sa vážne udalosti končia pred súdom a predmetom nebýva vina alebo nevina, ale väčšinou sa skúma miera zavinenia každého zo zúčastnených. Posudok autorizovaného inžiniera je jedna vec a zodpovednosť za udalosť je druhá vec. Spravidla je nevinnejší ten, kto má lepšieho advokáta a priaznivejšie znalecké posudky. Nepamätám si, že by bola niekedy vina jednoznačná. Zodpovednosť sa delí medzi statikom, dodávateľom a investorom a vždy sa každému ujde niečo z viny. Aj keď sa na vec pozeráme iba z pohľadu trestného činu a zodpovednosti zaň a morálnu stránku vynecháme, je v záujme všetkých spomínaných, aby sa na stavbe nič zlé neprihodilo.

Statik vykonáva svoju činnosť dôsledne nielen preto, aby ho nezavreli, ale preto, lebo od kvality tohto výkonu závisí zdravie a niekedy aj život mnohých ľudí. Je to tak, ako naznačujete vo svojej otázke. Investor často nerozmýšľa o tom, či svojimi úpravami neohrozí, prípadne nepoškodí svoje okolie, ale rozmýšľa o tom, ako vykonať úpravy čo najlacnejšie bez toho, aby bol za ich dôsledky zodpovedný, ale aby bol zodpovedný niekto iný. Únosnosť stavby nezabezpečí žiadna pečiatka alebo vyjadrenie autorizovaného odborníka. Zabezpečí ju kvalitná nosná konštrukcia. Pýtajte sa trocha inak. Musíme v prvom rade predchádzať situácii, keď je aktuálna otázka, kto je zodpovedný. Pozitívny podiel na prevencii majú stavebné úrady so svojimi požiadavkami na statické posúdenie – kvalifikovaný verdikt odborníka, ktorý rozhodne o tom, či ste vašou úpravou nebezpeční, alebo nie.

Aké najčastejšie chyby robia laici?

Za najkvalifikovanejších odborníkov považujú tých remeselníkov, ktorí prácu realizujú, a počúvajú ich ľudové múdrosti. Ak statik niečo zamietne, považujú ho za neschopného, namiesto toho, aby hľadali inú formu riešenia svojho problému. Potom nájdu iného statika, ktorému na základe predchádzajúcich skúseností poskytnú iba obmedzené a skreslené informácie. Inými slovami, snažia sa ho spracovať tak, aby z neho „vypáčili“ pozitívne stanovisko pre úrady. Všetci statici, ktorí sa vyznajú v panelových stavbách a uvedomujú si, aké sú Achillove päty panelových stavieb, s veľkými obavami sledujú masovosť zásahov do nosných konštrukcií panelových a iných obytných budov. Pravidelne sa zúčastňujem na konferenciách o statike a problematike rôznych porúch. Neraz tu odznievajú konkrétne príspevky o poruchách panelových budov, ktoré vznikli v dôsledku spomínaných stavebných úprav. Je načase ľuďom povedať: „Ľudia, dosť, neblbnite!

Ak vám bývanie v paneláku nevyhovuje, presťahujte sa!“ Malá náplasť na tento problém? Združenie majiteľov bytov by malo osloviť jedného statika, ktorému by zabezpečilo prístup do všetkých priestorov objektu a ktorý by mal prehľad o celom objekte. Statik by sa potom vyjadroval ku všetkým úpravám. Nemožno odobrať jednotlivým investorom právo, aby si najali vlastných statikov. Spomínaný statik by však mal mať možnosť zaujať odborné stanovisko k jednotlivým posudkom minimálne ako poradca.

„Stavba predstavuje veľkú nahromadenú potenciálnu energiu, ktorá sa pri jej zrútení uvoľní. Tá energia je porovnateľná s energiou v muničnom sklade. Spúšťacím mechanizmom jej uvoľnenia môže byť spolupôsobenie niekoľkých neodborne vykonaných úprav, prípadne v spolupôsobení s nejakou mimoriadnou udalosťou, napríklad zemetrasením. Čo sa môže stať, sme videli na záberoch z 11. septembra 2001. Lietadlá, ktoré vrazili do budovy, vlastne vykonali neodborné úpravy objektu. Je zaujímavé, že v dome plnom neodborných úprav sa ľudia necítia ohrození, neorganizujú protesty ani petície, ale naopak, dožadujú sa práva mať tiež svoj podiel na tomto ohrození tým, že aj oni chcú urobiť podobné úpravy,“ odkazuje statik Ing. Bohumil Bohunický.