Nové trendy v mestskej rezidenčnej výstavbe

Pre výstavbu sa využívajú nielen lokality tzv. brownfields (pozn. historické priemyselné lokality, v ktorých sa z mnohých dôvodov nemôže realizovať priemyselná výroba), ale  sa aj zastavujú stavebné preluky, ktoré desiatky rokov neboli využívané. Na týchto miestach nová rezidenčná výstavba dopĺňa alebo zakončuje blokovú výstavbu, ktorá patrí do centier miest.

Jednou z hlavných funkcií, ktoré by malo moderné mesto  plniť, je aj poskytovanie komfortu pre svojich obyvateľov. Komfortu, ktorý je spojený s kvalitnou mestskou infraštruktúrou, bezproblémovou dopravou, ľahko dostupnými službami a všeobecne komfortným bývaním. Tento servis pre obyvateľov mesta nie je jednoduchá záležitosť a pre poskytnutie komfortu je potrebné, aby mesto bolo kompaktné a rástlo skôr do výšky ako do šírky. Len tak dokáže financovať všetky služby a servis pre obyvateľov.

Bratislava rovnako ako aj susedná Praha, má vďaka svojmu vývoju po roku 1948 veľmi malý počet tzv. výškových budov teda budov, ktoré sú vyššie ako 30 metrov. Napríklad samotná Praha mala v roku 2015 zo všetkých budov len 1,4% budov, ktoré boli vyššie ako 35 metrov. Tieto budovy navyše zaberali len 0,2% z celkovej rozlohy Prahy. Praha aj Bratislava sú pomerne „nízke“ mestá v porovnaní s mestami v Európskej únii. A na tom nič nemení ani nová výšková výstavba v Prahe, kde na Pankráci stavajú alebo sa pripravujú nové výškové rezidenčné budovy, ako je napríklad V Tower. Obdobné výškové podiely budov má napríklad aj Brno, ktoré sa dnes pýši najvyššou rezidenčnou budovou AZ Tower v Českej republike.

súčasťou projektu sú aj novo vybudované obchodné priestory. Tie doplnia ponuku služieb pre obyvateľov okolia.
Finep

Bratislava je, čo do počtu výstavby budov vyšších ako 20 podlaží, na tom o poznanie lepšie a vzorom jej môže byť aj City centrum v neďalekej Viedni. Širšie centrum Bratislavy prejde v najbližších rokoch významnou zmenou, kde spoločným menovateľom bude práve rast výškových budov. A to nielen administratívnych budov, ale aj rezidenčných projektov.   A ako už býva u nás tradíciou, občas tieto projekty vzbudzujú väčšie či menšie emócie.

Medzi súčasnými rezidenčnými výškovými projektami, ktorými Bratislava žije, je aj projekt Premiére na Šancovej ulici. Nevzhľadné železobetónové monštrum, ktoré roky doslova hyzdilo  bratislavský bulvár, dostáva vďaka svojmu novému majiteľovi, českej developerskej spoločnosti FINEP a švédskej stavebnej spoločnosti Skanska, novú modernú mestskú tvár.

Mala to byť jedna z prvých moderných rezidenčných výškových budov v širšom centre Bratislavy. Pôvodný investor Istroreal tu prezentoval svoj zámer postaviť 34 podlažnú budovu Európa, ktorá mala svojho času patriť medzi najvyššie budovy na Slovensku, ale investor svoj zámer finančne nezvládol a od projektu upustil. Mnoho rokov potom rozostavané torzo budovy doslova špatilo okolie a opustená stavba začala byť aj bezpečnostným rizikom pre bezprostredné okolie. Našťastie pre okolie aj budovu, tento projekt oživila v roku 2015 spoločnosť FINEP, ktorá projekt premenovala na Premiére. Rozhodla sa pre dostavbu budovy, ktorá mala stále platné stavebné povolenie z roku 2008, do výšky necelých 72  metrov, teda 23 nadzemných podlaží. Paradoxne, vzhľadom na historické plány na najvyššiu obytnú budovu, nebude Premiére po svojom dokončení  patriť medzi 30 najvyšších budov na Slovensku a ani v Bratislave.

Podľa vyjadrenia zástupcov investora ide o moderný mestský rezidenčný projekt, ktorý je nasledovníkom súčasného trendu realizácie výškových budov v širších centrách európskych metropol. Podľa mediálneho zástupcu investora naviac tieto projekty  neplnia len funkciu obytnú, ale vo svojich spodných podlažiach na úrovni ulice ponúkajú aj obchodné priestory s  cieľom poskytnutia nových služieb obyvateľom v okolí. V prípade Premiére tak môžeme počítať s novou ponukou služieb pre obyvateľov bezprostredného okolia i celej štvrte.

Z pohľadu výstavby, zabezpečenia, ochrany životného prostredia a čo najmenšieho zásahu do života v bezprostrednom okolí stavby ide o projekt, ktorý nastavuje nové pravidlá pre výstavbu v meste. Stavba v priestoroch bývalých zberných surovín  kladie v centre mesta veľmi vysoké nároky na zabezpečenie celej stavby a ochranu životného prostredia. Investor z toho dôvodu vybral pre dostavbu renomovanú švédsku stavebnú spoločnosť Skanska. Táto má jedny z najprísnejších stavebných noriem na svete a patrí medzi špičkových špecialistov vo výstavbe. Napríklad ako úplnú novinku na Slovensku  prezentovala aj tzv. veterný štít pri výstavbe vyšších podlaží budovy.

Podobne sa investor musí vysporiadať aj z počiatku s nepriaznivým postojom niektorých inštitúcií a jedincov k tejto stavbe, ktorá premení nevzhľadné železobetónové torzo budovy na modernú rezidenčnú stavbu. Výstavba budovy sa spája s rekultiváciou celého okolia, výsadbou zelene a z pohľadu blokovej výstavby v centre mesta aj stavebným uzatvorením celého bloku budov v danej lokalite. O tom, že investor výstavbe Premiére a premene danej lokality venuje maximálnu pozornosť svedčí aj skutočnosť, že jeho partnerom je VÚB banka. Tá je pre všetky zainteresované strany garantom, že projekt bude úspešne dokončený. Aj to je veľký rozdiel oproti minulosti.

Príbeh budovy, ktorá bola pôvodným investorom plánovaná ako najvyššia budova, sa uzavrie v roku 2019. Z megalomanských plánov pôvodného investora zišlo a rozostavané torzo, ktoré bolo niekoľko rokov bezpečnostným rizikom pre celé okolie, bude už minulosťou. Budova Premiére, novým investorom výškovo ponížená, bude v roku 2019 dokončená, skolaudovaná a stane sa novým domovom pre vlastníkov jednotlivých bytov. Po kompletnej dostavbe budovy, ktorá spĺňa tie najprísnejšie bezpečnostné a stavebné predpisy, sa projekt Premiére stane súčasťou  modernej výstavby dynamicky sa rozvíjajúcej Bratislavy. Mesta, ktoré ako rada iných miest stavilo na výstavbu výškových budov.

ZDROJ: PR článok spoločnosti FINEP