Obkladačky bez chybičky

Všetko so všetkým súvisí

Základnou podmienkou je, že stavba musí vytvoriť jeden súrodý celok a všetky použité materiály musia byť navzájom zladené. Podľa toho, z akého materiálu sú a aké fyzikálne vlastnosti majú steny, podlahy, dlaždice a obkladačky, treba zvoliť stavebnú hmotu (alebo hmoty), pomocou ktorých sa navzájom spoja. Prvým krokom je teda zváženie vstupných podmienok.

Podklad

Podklad pod obklad a dlažbu by mal byť zbavený prachu a mastnoty, rovný, súdržný a nenasiakavý. Vo väčšine prípadov mu k týmto vlastnostiam treba mierne dopomôcť – prinajmenšom ho očistiť, mechanicky odstrániť vystúpené nerovnosti povrchu a priehlbiny opraviť vyrovnávacou maltou.

Murované tehlové steny treba vyrovnať omietkou – najlepšie vápennocementovou alebo cementovou. Omietka by mala mať súdržnosť s podkladom minimálne 1,5 MPa. Preto pod obkladačkami nesmie byť vápenná omietka alebo stierky, ktoré slabo priľnú k podkladu a mohli by sa od neho oddeliť aj s obkladom a lepiacou maltou. Prípadné nerovnosti omietky sa začistia vyrovnávacou maltou, ktorá sa môže nanášať v hrúbke 0 až 20 mm, takže priehlbiny sa dajú vyrovnať do stratena. Murivo z presných pórobetónových tvárnic je (alebo by aspoň malo byť) rovné a netreba ho teda vyrovnávať omietkou. Treba ho však ošetriť penetračným náterom (hĺbkovým základom), ktorý zníži jeho nasiakavosť. Penetrovať treba aj ostatné nasiakavé materiály, ako sú sadrokartón alebo sadrové omietky (na sadrokartónové konštrukcie a sadrové podklady sa nanáša tzv. sadrový základ). Nasiakavý materiál by totiž rýchlo vstrebal všetku vlhkosť z lepiacej malty, takže by nestihol prebehnúť lepiaci proces (malta by tzv. zhorela).

Betónové steny a podlahy musia byť dostatočne vyzreté. Betón musí byť starý aspoň tri mesiace, aby v ňom prebehli všetky zmrašťovacie procesy a poter by mal mať minimálne 28 dní.

Podlahy sa vyrovnávajú buď samonivelizačnými stierkami, alebo špeciálnymi vyrovnávacími maltami (podobne ako omietky), ktorými možno podlahu v prípade potreby aj vyspádovať. Kvalitná vodorovná plocha umožní dodržať všade rovnomernú predpísanú hrúbku lepiacej malty, čo zjednoduší prácu obkladačom a ušetrí materiál (netreba maltou vypĺňať nerovnosti podkladu).

Izolovať či neizolovať?

Aj keď mnohí veria, že obklady a dlažby sú vodotesné, nie je to celkom pravda. Škárami môže vlhkosť prenikať až do podkladu a výsledkom môže byť jeho poškodenie. Preto treba okolo vaní, v sprchovacích kútoch, pri bazénoch a všade tam, kde bude mokro, podklad pod obkladom chrániť vodotesnou izoláciou. Dnes sa namiesto klasickej asfaltovej lepenky s vrstvou betónového poteru používajú moderné tenkovrstvové hydroizolácie (jednozložkové alebo dvojzložkové). Nanášajú sa stierkou alebo valčekom na čistý a rovný podklad, ošetrený penetračným náterom. Po troch alebo 24 hodinách možno priamo na ne nalepiť dlažbu alebo obklad.
Okolie podlahových vpustov a priestupov rúr sa izoluje špeciálnou gumenou manžetou alebo tesniacou páskou, ktorá sa vlepí pod tekutú izoláciu. Guma vodotesne a najmä pružne prepojí dva materiály – napríklad plast podlahového vpustu a betón. Gumotextilná izolačná páska sa používa aj tam, kde možno očakávať vzájomný mikropohyb rôznych podkladových konštrukcií, teda v miestach dilatácií alebo styku stien s plávajúcou podlahou.

Aký obklad, taký lep

Výber lepiacej malty závisí najmä od materiálu obkladu – na obyčajný keramický črep stačia bežné stavebné lepidlá, na málo nasiakavú (teda mrazuvzdornú) keramiku a gresy sa používajú kvalitné pružné (flexibilné) lepiace malty, ktoré majú lepšiu prídržnosť k povrchu. Flexibilné malty sa používajú aj vtedy, ak je podkladom tenkovrstvová hydroizolácia (pretože je takisto nenasiakavá), a na podlahové kúrenie, nad ktorým sa v súvislosti so zmenami teploty predpokladajú výraznejšie rozmerové zmeny materiálov.
Lepiaca malta sa nanáša na podklad v rovnomernej hrúbke a ryhuje sa zubovou stierkou (sklon približne 45° k podkladu). Pri práci treba bezpodmienečne dodržať predpísaný čas spracovania stavebného lepidla – po jeho prekročení sa musí z podkladu odstrániť a naniesť čerstvé. Dlažba je pochôdzna približne po 24 až 48 hodinách, podľa typu použitej lepiacej zmesi. Bežná (aj flexibilná) malta sa aplikuje vo vrstve hrubej približne 4 mm, sú však aj špeciálne malty, určené na nerovné podklady, ktoré môžu mať hrúbku 5 až 20 mm.
Priľnavosť bežnej malty sa dá zlepšiť pridaním lepiacej emulzie (pridáva sa do lepiacej malty v pomere 1 : 8), ale je to cenovo pomerne nevýhodné. Navyše, z najlacnejšieho lepidla sa nestane kvalitná malta ani po takomto vylepšení.

Dokonalé škáry

Dokonalý celok sa skladá z dokonalých detailov, preto si pri kladení dlažby a obkladaní treba dať záležať na rovnomernosti škár a na ich finálnej úprave. Kvalitná a správne aplikovaná škárovacia hmota nepopraská a nebude sa samovoľne uvoľňovať. Na výplň škár v interiéroch sa odporúča použiť štandardnú škárovaciu maltu vhodného odtieňa, na dlažbu a obklad lepené pružnou maltou treba použiť pružnú škárovaciu hmotu. Pružné škárovacie hmoty sa síce vyrábajú len v obmedzenej farebnej škále, z bežnej škárovacej malty sa však stane pružná veľmi jednoducho – pridaním plastifikátora (tekutej zušľachťovacej škárovacej emulzie).

Škáry, v ktorých môže dochádzať k mikropohybom, sa vypĺňajú pružným silikónovým tmelom (vo farbe škárovacej hmoty). Škárovacie malty totiž nedokážu tento pohyb preniesť a popraskali by. Medzi rizikové miesta patria okrem dilatačných škár najmä styky podláh a stien – väčšina podláh je totiž plávajúcich (betónový poter je od stien oddelený pružnou dilatáciou, takže „pláva“ na vrstve tepelnej izolácie), a tak medzi podlahou a stenou dochádza k nepatrnému pohybu. Ak sú steny navzájom pevne spojené (napr. previazané murivo) môžu sa kúty vyškárovať rovnako ako celá plocha steny. Výnimkou sú však napr. sadrokartónové konštrukcie, ktoré sú vo svojej podstate pružné a ich steny sa môžu navzájom mierne posúvať. Ich styk treba preto vyplniť pružným tmelom. Škárovacia hmota sa nanáša gumovou stierkou. Škáry musia byť suché, odmastené a musia sa z nich odstrániť zvyšky lepiacej malty. Pri škárovaní farebnou hmotou má byť lepiaca malta už zaschnutá, inak by v škárach mohli vzniknúť škvrny. Škárovaciu maltu treba zmiešať s vodou presne podľa návodu výrobcu – pri nadbytku vody je redšia, lepšie sa zapracováva, ale vyplavujú sa z nej pigmenty a prísady. Škáry vyplnené takouto maltou sú fľakaté a praskajú. Pri nedostatku vody je škárovacia malta veľmi hustá, zle sa zapracováva a vznikajú v nej dutiny. Vytvrdzovací proces prebehne veľmi rýchlo a malta sa v škárach drobí, praská a vypadáva.

Po doškárovaní (asi po 5 až 10 minútach) sa obklad alebo dlažba očistí od zvyškov škárovacej malty vlhkou špongiou. Dlažba je pochôdzna približne po 24 hodinách, podlahové kúrenie sa môže zapnúť najskôr po siedmich dňoch. Vyškárované plochy sa odporúča najmä vo vykurovaných priestoroch v prvých dňoch tri-štyrikrát za deň navlhčiť mokrou handrou. Zabezpečí sa tak kvalitné vytvrdnutie malty.

Bude to držať?

Najčastejšou a na Slovensku typickou chybou nielen pri kladení obkladov a dlažieb je šetrenie na nesprávnom mieste. Často však ušetríte tak, že výsledok môžete zahodiť. Preto:

• 
  

  Používajte správny materiál:

  Ak ste investovali do dlažby, nešetrite na lepidle. Gresová dlažba prilepená najlacnejším lepidlom nebude držať! Väčšina stavebných lepidiel môže mať hrúbku najviac 4 mm, na hrubšie vrstvy sú určené špeciálne malty. Ak dáte hrubšiu vrstvu obyčajného stavebného lepidla – nebude držať!

• 
  

  Dodržiavajte technológiu:

  Lepidlo sa na podklad nanáša celoplošne a upraví sa ozubenou stierkou. Ak je malta len v strede dlaždice, rohy ostanú voľné. Pri zaťažovaní sa začne dlaždica na maltovom koláči najprv veľmi jemne hojdať, až sa časom úplne oddelí. A ak na nepodoprený roh síce tvrdého, ale krehkého gresu položíte ťažký nábytok na nožičkách, dlaždica môže prasknúť. V exteriéri sa do týchto miest môže navyše dostať voda, ktorá v zime dlažbu odtrhne od podkladu a – nebude to držať!