Pleseň, zápach, vydúvanie či opadávanie omietky? Dajte navždy zbohom vlhkosti v pivnici!

Aká vlhkosť má byť v pivnici?

Na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď. Istá vlhkosť v pivničných priestoroch môže byť dokonca žiaduca – ak ich napríklad chcete využívať na skladovanie ovocia, zeleniny alebo vína. Pivnice v starých domoch dokázali dobre fungovať dlhé desaťročia aj bez hydroizolácie podľa dnešných predstáv, dokonca s hlinenou podlahou. Bolo to vďaka vhodným podmienkam v ich okolí a dostatočnému vetraniu. A na to netreba zabúdať ani dnes.

Pivničné okno vám môže urobiť veľmi dobrú službu, najmä ak umožní vytvoriť prievan. Hlavne v letných mesiacoch tak môže suchý a teplý vzduch problematickú vlhkosť účinne odviesť. Celkom iná situácia však nastáva, ak ste si v týchto miestach plánovali napríklad domáci fitness či pracovňu, a aj v prípade, že vlhkosť vzlína v murive až do obytných miestností (vzlínaním v kapilárach v stavebných materiáloch dokáže vystúpiť až do výšky 10 m!) alebo začne narúšať statiku spodnej stavby. Voda totiž so sebou nesie aj množstvo solí, ako sú dusičnany, sírany a chloridy, ktoré nielenže spôsobujú nepekné výkvety, ale aj podporujú ďalšie vlhnutie muriva a poškodzujú ho.

Najskôr treba zistiť príčinu…

Vlhká pivnica nemusí byť problémom len v starých domoch. Ak je spodná stavba zrealizovaná nesprávne, môže vás nepríjemne prekvapiť aj v novostavbe. Dôvodov však môže byť viacero, preto musí byť prvým krokom zistenie príčiny vlhnutia muriva. Na vine môže byť napríklad nedostatočné vetranie, takže sa na chladných pivničných stenách zráža vzdušná vlhkosť, ale aj prasknuté potrubie alebo nesprávne odvedená zrážková voda. Najčastejšie sa však voda dostáva do múrov z okolitej zeminy pre nedostatočnú, poškodenú alebo chýbajúcu hydroizoláciu.

Zdroj: MAPEI SK

Pri sanácii zavlhnutých stien v pivnici je potrebné dodržať správny postup a použiť kvalitné materiály. Ak sú vo vlhkom murive prítomné aj rozpustné soli, vhodná je napríklad sanačná odvlhčovacia makroporézna omietka Poromap Deumidificante. Prednosťou tejto omietky je, že sa v jej štruktúre vytvoria makropóry, ktoré zabezpečia prestup vodných pár z muriva a súčasne umožnia uskladňovanie solí v priestore pórov.

… potom príčinu odstrániť

S rozličnými príčinami, rôznou mierou zavlhnutia a odlišne využívanými pivničnými priestormi súvisia aj rôzne spôsoby riešenia problému. Niekedy stačí pravidelne vetrať, doplniť k dažďovému zvodu trativod, prípadne inak vyspádovať chodník či terasu pri dome. Ak je príčinou nadmerného vlhnutia stien v pivnici napríklad vysoká hladina podzemnej vody alebo zvažujúci sa terén, po ktorom k domu steká zrážková voda, obvykle ide o kombináciu s chybami v hydroizolácii spodnej stavby. V tom prípade bude potrebné zvoliť niektorú zo sanačných metód, ktoré chýbajúcu hydroizoláciu doplnia alebo nahradia.

Správny postup je: nájsť príčinu vlhnutia, odstrániť ju a potom múry vysušiť. Príčin však môže byť mnoho a aj spôsobov, ako pivnicu odvlhčiť, je viacero.

Možnosti sanácie

Jednou z možností je doplniť vodorovnú a zvislú hydroizoláciu spodnej stavby. Toto opatrenie sa však v prípade pivnice nezaobíde bez obkopania domu, pri ktorom hrozí vysypanie odkopanej steny a narušenie statiky. Omnoho častejšie sa preto používajú chemické metódy – injektáž (tlakové napúšťanie) alebo infúzia (beztlakové napúšťanie). Do stien sa navŕtajú otvory, do ktorých sa potom aplikuje hmota reagujúca s vodou. Tým sa vytvorí izolačná bariéra, ktorá bráni prenikaniu vlhkosti do stavebnej konštrukcie. Pri infúzii suspenzia do múru pozvoľne steká pôsobením gravitácie, pri injektáži preniká do muriva pod tlakom, ktorý sa vytvorí pomocou špeciálneho zariadenia. Na napúšťanie sa používajú hmoty, ktoré môžu byť založené na rôznych chemických bázach a môžu obsahovať aj látky s fungicídnymi účinkami, alebo také, ktoré zvyšujú pevnosť muriva. Podstatou všetkých však je, že reagujú s vodou a viažu ju na seba, pričom vytvoria chemickú, kryštalickú či inú hydroizolačnú clonu. Výhodou pritom je, že pri naviazaní vody sa steny zároveň aktívne vysušia.

Sanačné omietky

Ďalšou možnosťou sú sanačné, teda odvlhčovacie omietky, respektíve omietkové systémy (môžu byť jedno- alebo viacvrstvové). Keďže sú vysoko porézne a paropriepustné, dokážu zabezpečiť veľmi rýchle odparovanie vlhkosti z muriva, pričom samotná omietka zostáva suchá. Majú aj výrazne zníženú kapilárnu nasiakavosť, vlhkosť v nich teda nevzlína a na povrchu omietky nevznikajú soľné výkvety. V niektorých prípadoch sa preto môžu použiť aj ako samostatná ochrana muriva pred vlhkosťou, ktorú dokážu udržať na prijateľnej úrovni. Výhodou je, že ide o pomerne jednoduchú metódu, ktorá nie je spojená so zásahom do samotného muriva.

Sanačné omietky však iba zlepšujú jeho vysušovanie, no nebránia prenikaniu vlhkosti do konštrukcie. Neriešia teda príčinu, ale zmierňujú následok. Sanačný omietkový systém by mal byť logickým pokračovaním aj po použití spomenutých technológií na odvlhčenie alebo realizácii iných opatrení proti nadmernej vlhkosti (napr. pri vytvorení paropriepustných úprav okolia). Aj po odstránení príčiny vlhnutia totiž môže v murive ostať vysoký obsah hygroskopických solí, ktoré budú prenikať do novej povrchovej úpravy. Ak sa teda aplikuje bežná omietka, znehodnotia ju.

Tlaková injektáž krok za krokom

Nedostatočnú či poškodenú zvislú alebo vodorovnú hydroizoláciu možno nahradiť gélom Axall na báze sieťovaných polymérov, ktorý sa aplikuje pomocou nízkotlakovej injektáže. Gél naviaže vodu a vypĺňa štruktúru muriva – vytvorí v kapilárnom systéme izolačnú hmotu, ktorá bráni prístupu vody a šíreniu vlhkosti v murive. Tento systém sa môže použiť na odvlhčenie muriva z tehál alebo kameňa, pričom nenarúša statiku steny, ale zvyšuje jej pevnosť. V pivniciach (pod terénom) sa robí plošná injektáž.

Zdroj: AXALL

1. Odstránenie starej omietky

Miesto, kde sa bude robiť injektáž, sa viditeľne označí. Zároveň sa pomocou detektora lokalizuje prípadné elektrické vedenie, aby sa pri odstraňovaní pôvodnej omietky nepoškodilo. Vrstvy omietok sa potom odstránia až na murivo.

Zdroj: AXALL

2. Injektážne otvory

Do muriva sa navŕtajú otvory na injektáž, ktoré siahajú až do 70 % hrúbky muriva. Pri plošnej injektáži tvoria otvory pravidelnú sieť s rozstupom 20 až 30 cm. Do otvorov sa potom vložia špeciálne injektážne ventily (tzv. hmoždinky).

Zdroj: AXALL

3. Aplikácia injektážneho gélu

Pomocou injektážneho zariadenia sa cez ventily pod tlakom aplikuje do muriva gél na báze sieťovaných polymérov (do každého otvoru približne 150 až 600 ml).

Zdroj: AXALL

4. Záverečná úprava ventilov

Injektážne ventily sa po aplikácii ponechajú v murive, kde slúžia ako tesniace zátky. Odstránia sa len presahujúce časti.

Zdroj: AXALL

Sanačná omietka krok za krokom

1. Diagnostika poškodeného muriva

Pre výber sanačnej omietky, resp. omietkového systému je rozhodujúca vlhkosť a množstvo vodorozpustných solí v murive. Tie sa zisťujú z odobratej vzorky, ktorá sa vyhodnotí v laboratóriu.

Omietkové systémy Baumit Sanova sú rozdelené podľa vhodnosti a určené pre murivo s nízkym, miernym alebo vysokým obsahom solí a vlhkosti.

Zdroj: Baumit

2. Odstránenie omietky a malty

Vlhkosťou poškodená omietka sa odstráni až na murivo, asi 1 m nad hranicu viditeľného zavlhnutia. Dôležité je odstrániť aj maltu zo škár medzi tehlami až do hĺbky cca 2 cm. Podkladové murivo sa očistí od prachu a iných nečistôt.

Odstranenie omietok pomocou dlata a kladiva Zdroj: Baumit

3. Vyplnenie škár

Škáry v murive je potrebné opätovne vyplniť (napr. omietkou Sanova S). Ak je v murive vysoký obsah síranov a chloridov, odporúča sa použiť ochranný náter (Baumit AntiSulfat), ktorý neutralizuje vodorozpustné soli a mení ich na ťažko rozpustné.

Zdroj: Baumit

4. Sanačný prednástrek

Na upravený podklad sa potom nanesie kontaktný mostík – sanačný prednástrek. Nanáša sa s krytím 50 až 70 %.

Zdroj: Baumit

5. Jadrová sanačná omietka

V jednom kroku sa v potrebnej vrstve nanesie jadrová sanačná omietka (Sanova L alebo Sanova Por), prípadne jednovrstvová trasová omietka, ktorá sa stiahne do roviny latou a nechá sa vyzrieť. Pri jednovrstvovej omietke sa po miernom zavädnutí povrch vyhladí vhodným hladidlom.

Zdroj: Baumit

6. Štuková sanačná omietka

Finálnu úpravu môže tvoriť sanačná štuková omietka. Pred jej aplikáciou je potrebné, aby bola podkladová omietka dostatočne vyzretá. Pri jednovrstvovej trasovej sanačnej omietke (Sanova MonoTrass) už štuková omietka nie je potrebná.

Zdroj: Baumit

7. Paropriepustný náter

Ďalšou možnosťou konečnej povrchovej úpravy je farebný náter, ktorý musí byť paropriepustný. (Vhodná je napríklad fasádna farba Baumit Sanova Color alebo interiérová farba Klima Color, ktoré sa vyznačujú vysokou paropriepustnosťou.)

Zdroj: Baumit

Sanačný omietkový systém obvykle tvorí kontaktný mostík (môže byť doplnený aj náterom na ochranu proti výkvetom solí alebo na spevnenie podkladu), sanačná omietka (jedno- alebo viacvrstvová), ktorá zabezpečuje odvádzanie vlhkosti vo forme pary, a prípadne aj finálna povrchová úprava – náter alebo omietka.

Pripravila: Erika Kuhnová

Foto:  Baumit, Axall, MAPEI SK

Zdroj: Časopis Môj dom