Viac svetla, viac priestoru

Obývačka a na ňu nadväzujúca terasa. Nič neobvyklé, naopak, s podobným riešením sa stretávame v takmer každom rodinnom dome. Iný príklad. Jedáleň, z ktorej sa dá vyjsť do záhrady. Alebo pracovňa s balkónom. Všetky tieto priestory možno spojiť známou kombináciou balkónových dverí a okna. Čo by ste však povedali na zasklenú stenu? Časť steny miestnosti alebo i celá, či dokonca stena zo skla cez dve podlažia.

K zasklenej stene patria dvere. No na tie „balkónové“ už, ak sa dá, zabudnite. Existujú aj iné – napríklad posuvné dvere, ktoré môžu byť meter či viac široké a aj napriek svojej hmotnosti a veľkosti ich otvoríte bez väčšej námahy. Zaujímavým riešením je posuvná celá stena, ktorú možno odsunúť tak, aby nezavadzala alebo ju dokonca schovať. Alebo je skladacia stena rozdelená na menšie úseky, ktoré poskladáte nabok.

Myslím, že každý by s radosťou využil možnosť byť vonku i vo vnútri zároveň. Čerstvý vánok v obývačke, vôňa rozkvitnutej záhrady k rannej káve, či vytúžený chlad, vďaka ktorému môžete pracovať aj počas tých najhorúcejších letných nocí. Podobnú službu vám spravia zasklené steny aj v interiéri. Účinne, ale nenápadne oddelia schodisko od obývačky, kuchyňu od jedálne, či, ak ste milovníkmi skutočne nekonvenčných riešení, tak napríklad aj kúpeľňu od spálne. Tak či onak, zasklená stena celkom určite vnesie do každého interiéru šmrnc.

Energia zo slnka

Zasklené steny zaujímajú stavebný svet čoraz viac nielen pre svoju estetiku, ale aj pre svoje výrazne funkčné, ekologické i ekonomické využitie. Správne umiestnená a dimenzovaná stena slúži aj ako pasívny solárny systém, ktorý energiou slnka vykúri dom či ohreje vodu. Vďaka tejto vlastnosti sa zasklené steny úspešne využívajú v nízkoenergetických domoch.

Teplo, chlad a svetlo

Každá dobrá zasklená stena musí v zime interiér dostatočne chrániť pred nepriazňou počasia, v lete ho príliš neprehrievať a zároveň zabezpečovať dostatočnú svetelnú priepustnosť. I keď sa na prvý pohľad zdá, že je to nemožné, riešenie nie je až také komplikované.

Vyhovujúce tepelnoizolačné vlastnosti možno docieliť kvalitným izolačným sklom či dvojsklom v závislosti od toho, kde bude stena umiesená a na čo bude slúžiť. Aj veľmi kvalitné izolačné sklo nedosahuje hodnoty izolačného dvojskla, ale dvojsklo nikdy nebude vyzerať tak subtílne a efektne ako jednoduché sklo. Pri zasklených stenách, rovnako ako pri oknách, platí, že koeficient prestupu tepla zasklenej steny musí byť rovný minimálne 2 W.m-2.K-1. Vzhľadom na to, plocha rámov je pri zasklených stenách obvykle zanedbateľná, možno povedať, že túto hodnotu by malo dosahovať sklo.

Opačný problém nastáva v lete, keď sa interiér môže nadmerne prehrievať. Tomu sa najčastejšie zabraňuje tienením, ktoré je účinnejšie z exteriéru. Druhou možnosťou, ktoré je obvykle doplnkom, je zvýšenie reflexie skla, čo zároveň aj mení vzhľad domu.

Komplikáciou pri riešení problémov s tepelnou odolnosťou môže byť znížená svetelná prestupnosť skla, čo pocítime na množstve svetla, ktoré zasklená stena prepustí. Inými slovami, môže sa stať, že máte väčšiu osvetľovaciu plochu, ale prepustí vám menej svetla ako menšie okno s väčšou prestupnosťou svetla. Preto sa treba pýtať dodávateľov aj na tento parameter, ktorý sa uvádza v percentách.

V tichu, suchu a bezpečí

Dnešným zaskleným stenám nerobí problém ani zabránenie prístupu hluku, vlhka či zaručenie bezpečnosti. Samozrejme, ak na to kladieme dôraz. Akustická nepriezvučnosť zasklenej steny sa, vzhľadom na pomer skla a rámov, zvyšuje s nárastom plošnej hmotnosti skla, inými slovami, čím hrubšie je sklo, tým menej hluku prepustí. Istý vplyv môže mať aj druh skla.

Pri dvojsklách je zasklená stena tým nepriezvučnejšia, čím je väčšia vzduchová medzera medzi sklami, no dvojsklo s malou vzduchovou vrstvou má horšie zvukovoizolačné vlastnosti ako jednoduché sklo rovnajúce sa hrúbke celého dvojnásobného skleného systému.

Zvukovoizolačný (a zároveň aj tepelnoizolačný) komfort zvyšujú aj inertné plyny (argón, xenón, kryptón a pod.), ktorými sa vypĺňa medzera medzi sklami. Pretože konečný účinok nie je dostatočný, použitie plynov sa v praxi výraznejšie nerozšírilo.

Výslednú nepriezvučnosť, podobne ako aj iné stavebno-fyzikálne vlastnosti steny, ovplyvňuje tesnosť škár. Tá je dôležitá nielen ako ochrana pred chladom a zvukom, ale aj pred vetrom a hnaným dažďom. Tesnenie zasklenia musí prebiehať v dvoch tesniacich rovinách – z exteriérovej strany tvorí dažďovú a z interiérovej vetrovú prekážku. Bezpečnosť zasklenej steny sa zvyšuje kalením skla. Výsledkom je pevná, bezpečná a prakticky nerozbitná zasklená stena.

Upevnenie skla

Rám je stále najrozšírenejším zasklením stien. Princíp môže byť podobný rámom okien a zasklených dverí, prípadne sa hmota rámu sústreďuje na interiérovej strane steny. Na zdôraznenie horizontality alebo vertikality steny sa používa líniové zasklenie. Veľmi luxusné a efektné je uchytenie skla bodovo alebo bezrámovo.

Na výrobu rámov alebo úchytov sa používajú podobné materiály ako na okná – drevo, plast, hliník a oceľ, pridružuje sa k nim moderné antikoro.

Drevené steny

Drevo je tradičným materiálom na výrobu okien i dverí a preto je pochopiteľné, že sa s ním stretávame aj pri zasklených stenách. Najčastejšie sa vyrába zo smrekových, borovicových, bukových a dubových europrofilov. Má dobré tepelnoizolačné vlastnosti, ktoré netreba vylepšovať inými izolantmi. Jeho nevýhodou je nižšia pevnosť, ktorá obmedzuje jeho použitie na zasklené steny iba cez jedno podlažie (max. 5 m). Pre náchylnosť dreva na plesne sa neodporúča použiť ho vo vlhkých priestoroch. Drevo je horľavé a treba ho pravidelne ošetrovať.

Plast

Plast ovládol nielen okná, ale aj zasklené steny. Vzhľadom na jeho nízku pevnosť je nevyhnutné vystužiť rámy oceľovými profilmi, ale ani po tejto úprave nie sú vhodné na zasklené steny väčších výšok. Výhodou plastu je najmä bezúdržbovosť, nevýhodou masívnosť rámov.

Kovové rámy a zasklenie bez rámov

Na výrobu rámov zasklených stien sa odnepamäti najčastejšie používa kov, najmä oceľ a zliatiny hliníka, v poslednom čase sa vo veľkej miere používa antikoro. Výhodou kovových rámov je ich vysoká únosnosť, nevýhodou veľká tepelná vodivosť, ktorá sa rieši prerušením tepelného mosta. Kovové rámy sú veľmi subtílne, čím zdôrazňujú ľahkosť zasklenej steny.

Oceľové rámy sú rozšírené vďaka nízkej cene ocele, ktorá si však žiada daň vo forme častejšej údržby. V opačnom prípade rámy hrdzavejú. Hliníkové rámy majú vysokú životnosť a odolnosť proti poveternostným vplyvom. Sú estetické a niektoré zliatiny hliníka majú dokonca vyššiu pevnosť ako oceľ.

Antikoro je najestetickejším materiálom na uchytenie zasklenej steny. Nevyžaduje údržbu a vyzerá naozaj exkluzívne. Využíva sa najmä na bodové uchytenie skla. Takto upevnené sklo musí byť kalené a dostatočne hrubé (podľa veľkosti sklených tabulí, obvykle 10 mm).

Od takýchto stien je iba krok k bezrámovému zaskleniu. Statickú funkciu v ňom plní špeciálne upravené sklo, ktoré sa pri väčších výškach vystužuje priečnymi pásmi skla. Vzhľadom na veľkú rozťažnosť skla sa nesmú jednotlivé tabule navzájom dotýkať. Vzniknutá medzera sa vypĺňa silikónovým tmelom. Bezrámové steny sa najčastejšie kotvia spodnou stabilizáciou.

Všetky kovové rámy, s výnimkou antikora, sa farebne upravujú (kapotujú). Obľúbenými kapotážami je úprava eloxovaným hliníkom, antikorom alebo jeho imitáciou a mosadzou, ktorá opticky pripomína pozlátenie.

Zasklená stena s kovovým rámom sa môže použiť v suchých aj vo vlhkých priestoroch, dokonca i v saunách. Sklo určené do vlhkých priestorov sa povrchovo upravuje lakovaním, vďaka čomu voda nezostáva na povrchu, ale steká bez toho, aby na skle zostali viditeľné stopy.

Inšpirácia

U nás stále prevláda názor, že za zasklenou stenou sa musí človek cítiť ako „vo výklade“. Vo svete tento pocit stratili už dávno (ak ho teda vôbec niekedy mali). Preto verím, že zasklené steny Slovensko raz objaví, a vtedy všetci pochopíme, o čo sme celé tie roky prichádzali.