Pochôdzne a pojazdné ploché strechy

Balkóny, lodžie a strešné terasy, ktoré slúžia na rekreačné a športové účely, sa v odbornej terminológii nazývajú pochôdzne ploché strechy. Ich spoločným znakom je trvalé využívanie rozličným spôsobom, ktoré si vyžaduje zvýšené nároky na ochranu nosnej konštrukcie a celého strešného plášťa plochej strechy.

Keďže ploché strechy sú vzhľadom na svoje vyhotovenie citlivejšie, hydroizolačná vrstva musí byť realizovaná veľmi kvalitne, aby sa vlhkosť nedostala do ďalších vrstiev stropnej konštrukcie a interiérov pod ňou. Konštrukcia strešného plášťa plochej strechy sa môže riešiť viacerými spôsobmi (systémami strešného plášťa).

Rozlišujú sa jednoplášťové (medzi tepelnou izoláciou a vodotesnou krytinou nemajú vzduchovú vrstvu), dvojplášťové (medzi horným a dolným plášťom sa nachádza vzduchová medzera) a viacplášťové ploché strechy. Pochôdzna strecha si vyžaduje špecifickú úpravu povrchu. Všetky vrstvy strešného plášťa spolu s nosnou konštrukciou a vrchnou nášľapnou vrstvou však vždy musia zodpovedať predpokladanému typu prevádzky. Dôležitou súčasťou pochôdznej strechy sú bezpečný prístup a doplnkové opatrenia, ako napríklad zábradlie, ktoré zaisťujú bezpečnosť prevádzky na strešnej ploche.

99641

Pochôdzne strechy

Pochôdzne strechy, v najväčšej miere zastúpené strešnými terasami, sa rozdeľujú podľa spôsobu ukladania vrchnej nášľapnej vrstvy na suché a mokré. V prípade pochôdznej strechy nasucho sa pochôdzna vrstva ukladá bez mokrého procesu (napríklad dlažba ukladaná na podložky z PVC).

Pochôdzna strecha namokro je charakteristická uložením pochôdznej vrstvy mokrým procesom (napríklad dlažba ukladaná do betónovej mazaniny). Najviac používaným druhom nášľapnej vrstvy je dlažba, ktorá musí odolávať poveternostným vplyvom, pričom jej rozmery závisia od technológie kladenia. Nášľapnú vrstvu môže tvoriť aj dilatovaná betónová mazanina.

V prípade, že sa pochôdzna vrstva realizuje ako dlažba kladená do betónovej mazaniny, na hotovú hydroizoláciu sa najskôr aplikuje separačná vrstva z geotextílie, prípadne drenážna vrstva s filtračnou vrstvou. Na ňu sa rozotrú betónová mazanina a stierková izolácia a do flexibilného lepidla sa položí dlažba alebo dvojvrstvová betónová mazanina, pričom spodná vrstva je vyrovnávajúca a vrchná úložná. Betónová dlažba aj mazanina sa musia dilatovať na menšie časti, ako aj od okraja strechy. Dilatácia sa zväčša realizuje každých 1,5 až 2 m.

Od ukončenia strechy alebo stenovej nadmurovky má byť prvá dilatačná škára vzdialená približne 25 cm. Betónová mazanina musí byť aj od povlakovej krytiny oddelená dilatačnou vrstvou, ktorú môžu tvoriť napríklad vláknocementové platne s izolačným asfaltovým pásom alebo mäkké napenetrované drevotrieskové dosky atď.

Druhým spôsobom realizácie pochôdznej vrstvy je ukladanie dlažby nasucho. V tomto prípade treba použiť tepelnú izoláciu z nenasiakavého materiálu, ktorá je dostatočne pevná, aby prenášala zaťaženie vytvorené dlažbou a prevádzkou.

Túto požiadavku spĺňa aj tlakovoroznášacia vrstva v podobe vlákonocementovej platne, ktorá sa položí na tepelnú izoláciu pod expanznú vrstvu. Veľkoformátová dlažba ukladaná nasucho, na pevné alebo výškovo nastaviteľné podložky, respektíve terče z plastu alebo pryže má mať z hľadiska stability a prevádzky rozmery minimálne 40 x 40 cm.

Ak sa použije hydroizolácia z fólie, treba dať medzi terče štrkový násyp so zrnitosťou s priemerom 12 mm, ktorý zabezpečí správnu stabilitu fólie a zabráni jej mechanickému poškodeniu. Špeciálnym typom pochôdznej strechy sú strechy vegetačné, ktoré výrazne zlepšujú životné prostredie najmä v mestách.

99644

Pojazdné strechy – strecha ako parkovisko alebo pristávacia plocha

Určite ste sa už stretli s parkovacou plochou na streche, napríklad pri nákupoch v najbližšom obchodnom centre. Takéto ploché strechy, ktoré slúžia pre rozličné dopravné prostriedky – osobné autá, nákladné autá i vrtuľníky, sa nazývajú pojazdné strechy, respektíve plochy. Pojazdné plochy sa realizujú nielen na strechách objektov, ale aj nad rôznymi podzemnými priestormi, garážami a pod.

Do skupiny pojazdných striech treba zaradiť aj s nimi súvisiace príjazdové rampy a nájazdy alebo špeciálny druh – pristávacie plochy, tzv. heliporty. Sú zväčša na strechách hotelov, administratívnych budov a nemocníc, môžete sa však s nimi stretnúť aj pri súkromných obytných rezidenciách. Zásady riešenia pojazdných striech sú podobné ako pri pochôdznych, respektíve zelených strechách. Nášľapné vrstvy sa umiestňujú na separačné, prípadne dilatačné vrstvy strešného plášťa.

Skladba pojazdných striech musí odolávať predovšetkým obrovskému zaťaženiu. Veľkosť a druh zaťaženia je daný dopravnou prevádzkou a typom vozidiel. Okrem statického zaťaženia sa vyskytuje aj dynamické, prípadne nárazy. Vysoké dynamické zaťaženie vyvoláva napríklad pristávanie vrtuľníkov.

Na tieto účinky treba nadimenzovať nielen nosnú konštrukciu, ale prakticky všetky vrstvy strešného plášťa. Vo väčšine prípadov sa tepelnoizolačná vrstva zhotovuje z extrudovaného polystyrénu s nosnosťou 0,3 až 0,5 Mpa alebo z penového skla. Obrátená skladba strechy sa nesmie realizovať v prípade nebezpečenstva kontaminácie strešného plášťa ropnými produktmi, pretože extrudovaný polystyrén nie je proti týmto látkam odolný.

Aj hydroizolačné súvrstvie musí byť odolné proti ropným produktom. Nedostatočne tuhé vrstvy treba počas realizácie strešného plášťa chrániť betónovou doskou proti pôsobeniu ťažkých mechanizmov. Medzi vrstvu hydroizolácie a betónovú dosku sa musí umiestniť drenážna a filtračná vrstva. Betónovú dosku je potrebné chrániť pred pôsobením vody hydroizolačným náterom alebo ďalšou hydroizolačnou vrstvou. Monolitická betónová plocha musí byť dilatovaná tak v ploche, ako aj po obvode.

Proti prípadnému nežiaducemu posunu jednotlivých vrstiev účinkom dynamického zaťaženia sa jednotlivé vrstvy musia kotviť, prípadne navzájom spriahnúť tak, aby ostala zachovaná vodotesnosť celej strešnej konštrukcie.