07. 05. 2012
Zdieľať

Možno z neho vyrábať malé aj veľké predmety – zdravé hračky, nábytok, stavať hospodárske budovy či domy na trvalé bývanie. Doslova poskladať si domov snov umožňujú celodrevené montované domy. Jedna z alternatív úspornejšieho bývania.

V horských oblastiach a severných častiach našej krajiny sa vyskytuje množstvo klasických celodrevených stavieb (najmä zrubových). V súčasnosti však narastá počet stavieb so sendvičovou konštrukciou aj v iných oblastiach Slovenska. V rôznych odborných publikáciách sa často uvádza ich názov ako drevené domy. Žiaľ, z celkového pohľadu na danú stavbu je množstvo použitého masívneho dreva veľmi malé. Jednotlivé časti a prvky stavby sú vyrobené z dreva, respektíve z odpadu pri spracovaní dreva. Na ich vytvorenie sa najčastejšie používa lepidlo. Aj pri výrobe lepidiel technológie pokročili, no až čas ukáže, ako je „zdraviu prospešná“ ich prítomnosť v obývanom objekte.

Aké sú výhody?

Výhodou montovaných rodinných domov je rýchla výstavba a možnosť okamžitého nasťahovania. Toto môžu byť prvotné kritériá, ktoré rozhodnú o výbere technológie, akou sa bude dom stavať. Pri dnešných pomerne vysokých cenách za vykurovanie a ohrev vody je ďalším, nemenej dôležitým kritériom energia – jej spotreba je rozdielna v nízkoenergetickej, pasívnej či aktívnej stavbe (stavba, ktorá produkuje viac energie, ako dokáže spotrebovať). Samozrejme, s vyššími nárokmi stúpajú aj investičné náklady.
Ak sa rozhodnete pre murovanú stavbu v nízkoenergetickom štandarde, musíte počítať s dlhším časom výstavby ako pri montovaných domoch. Tak ako pri murovaných stavbách, aj pri montovaných je dôležitý:
•    výber technológie, akou sa objekt bude realizovať – buď sa jednotlivé prvky vyrobia na stavenisku, alebo vo fabrike a na stavenisku sa iba zmontujú do požadovaného tvaru,
•    výber materiálu.

Pri nízkoenergetických a pasívnych domoch je nevyhnutné vytvoriť vzduchotesnú obálku objektu. Takisto sa odporúča použiť rôzne druhy technológií na vetranie, rekuperáciu tepla, tepelné čerpadlá a podobne. No v celodrevených objektoch nie sú podmienkou fungovania stavby.


Súhrnne o montovaných domoch

1100121
Vlaro

Konštrukčný systém

Celodrevených stavebných systémov je pomerne málo. Najznámejšie sú zrubové stavby kanadského typu a slovenské drevenice (konštrukcia z hraneného reziva – hranolov), potom rôzne vrstvenie dosák a fošní do určitej hrúbky danej steny, spájané lepidlami, klincami alebo drevenými kolíčkami. Drevené smrekové fošne z vysokohorských oblastí sa vrstvia vertikálne, horizontálne a diagonálne bez medzipriestorov tak, aby vytvorili kompaktné stavebné elementy (nosné aj nenosné steny, stropy, strešné roviny). Následne sa úplne vysušené bukové kolíky vlisujú do predvŕtaných dier cez všetky vrstvy v celej hrúbke steny. Nasiaknu minimálnou zostatkovou vlhkosťou okolitého dreva, napučia a trvalo sa spoja do masívneho celku, a to bez použitia akýchkoľvek chemických látok a bežných kovových spojovacích prvkov. Takto vytvorená konštrukcia steny je zo statického, ale aj z tepelno-technického hľadiska vyhovujúca.

Výrobcovia celodrevených stavebných systémov odporúčajú zatepľovanie obvodových stien (drevovláknitými doskami alebo minerálnou vlnou). V niektorých prípadoch nízkoenergetických a pasívnych celodrevených stavieb sa vytvára vzduchotesná (difúzne uzavretá) obálka stavby. Vo väčšine prípadov celodrevených konštrukcií takýto spôsob vyhotovenia vonkajšieho opláštenia priam devastuje drevenú konštrukciu.
 
Nekvalitnou prácou na vzduchotesnej vrstve často dochádza k rozsiahlym poruchám (najmä ku kondenzácii vodnej pary, dôsledkom čoho je vlhnutie dreva), ktoré sa ťažko a nákladne odstraňujú. Navyše, týmto spôsobom sa zabráni funkciám istých vlastností dreva, ako je nasávanie nadmernej vlhkosti z interiéru a jej vypustenie do exteriéru. K znehodnocovaniu dreva dochádza aj rôznymi povrchovými úpravami z vnútornej strany stien a stropov (morenie, lakovanie, obkladanie sadrokartónom).


Súhrnne o montovaných domoch

1100123
Vlaro

Protipožiarna odolnosť

Ošetrovanie nosných konštrukcií dreva sadrokartónom slúži na zvýšenie požiarnej odolnosti. Pri stĺpikových a sendvičových systémoch je to veľmi dôležité. No pri masívnych celodrevených konštrukciách je to takmer zbytočné. Je pravda, že drevo horí dobre. Toto tvrdenie má platnosť iba vtedy, ak je drevo tenké a má prístup vzduchu. Hrubý kus už takmer nehorí, iba veľmi, veľmi pomaly uhoľnatie (približne 0,5 až 0,7 mm za minútu). Pri laboratórnych pokusoch o podpálenie masívnych celodrevených stien sa zistilo, že „najžeravejšie“ miesta na chladnej strane boli po 90 minútach iba o niekoľko stupňov teplejšie.

Ak celodrevené steny porovnáme s betónovými, pri pôsobení plameňa sa už po 30 minútach na neožarovanej chladnej strane zvýši teplota na 400 °C. Je to dôsledok toho, že oceľová výstuž v betóne sa rozžeraví a oceľ vedie teplotu betónom veľmi rýchlo. Drevo je tepelný štít, jeho vnútorné časti zostávajú aj po hodiny trvajúcom plameni celkom nedotknuté. To je veľmi dôležité pre bezpečnosť, predovšetkým vo veľkých budovách. Veľmi veľa požiarov sa šíri rýchlejšie tepelným žiarením ako plameňmi. Aj keď to znie neuveriteľne, ale masívne drevo vykazuje lepšiu požiarnu odolnosť ako betón.


Súhrnne o montovaných domoch

1100124
Vlaro

Vykurovanie drevodomu

Drevo je výborný tepelný izolant. Okrem rovnomerného rozloženia tepla v celej výške miestnosti má aj psychologické výhody, napríklad pocit teplej podlahy, „neťahanie“ chladu na kríže a nohy, všade prítomná prijemná vôňa dreva. Ak sa použije vhodný systém vrstvenia a spájania jednotlivých vrstiev konštrukcie steny a stropov, možno vytvoriť vyhovujúcu a dostatočnú ochranu vnútorného priestoru bývania, a to aj bez potreby zvýšených vstupných investícií na tvorbu vzduchotesnej obálky objektu alebo núteného vetrania s rekuperačnými jednotkami. Ako vykurovací systém v celodrevených objektoch sa môžu použiť akékoľvek dostupné technológie a systémy (moderné tepelné čerpadlá aj klasické vykurovacie systémy na drevo). V tomto prípade je to vec dohody stavebníka a projektanta. Treba však zvážiť efektivitu a ekonomickú návratnosť použitého vykurovacieho systému.

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste


Súhrnne o montovaných domoch

1100126
Vlaro

Ekologické hľadisko

Téma číslo jeden (nielen v stavebníctve): recyklácia a minimalizácia produkcie plynov vytvárajúcich skleníkový efekt. Jedným z nich je aj oxid uhličitý. Vzniká skoro pri každej ľudskej činnosti. Či už je to dýchanie, alebo výroba rôznych predmetov. Takisto aj pri výrobe stavebných materiálov, ktoré sa požívajú pri stavbe nízkoenergetických a pasívnych domov. Pri voľbe stavebného materiálu pre budúci objekt by sa mal stavebník zamerať okrem iného aj na tzv. sivú energiu a tvorbu CO₂, ktorá vzniká pri výrobe a preprave jednotlivých stavebných materiálov.

Drevo dokáže pri vlastnom raste (zväčšovaní objemu) vytvárať záporné hodnoty CO2. V porovnaní s akýmkoľvek iným materiálom a jeho vznikom (ťažba, preprava, spracovanie, zabudovanie do stavby a recyklácia) má zanedbateľnú produkciu tohto nebezpečného plynu. Dokonca aj pri recyklácii spálením vypúšťa do ovzdušia menšie množstvo CO2, ako spotrebovalo pri svojom raste.

Zabudovanie maximálneho množstva dreva do konštrukcie stavby má z dlhodobého hľadiska, trvalo udržateľného rozvoja a budúcej recyklácie, ktorá zostane na pleciach našich potomkov, veľmi pozitívny význam. A to nehovoríme o výhodách, ktoré nám poskytujú celodrevené stavby počas celej ich životnosti.

Každý staviteľ môže voľbou stavebného materiálu usporiť alebo aj zbytočne spotrebovať obrovské množstvo energie. Drevo pre svoju produkciu nepotrebuje elektráreň, továrenskú halu ani komín. Používať drevo znamená šetriť energiou a životné prostredie.

Skutočne dobrý dom, o ktorom sa dalo doposiaľ iba snívať, má byť nielen útulný, prírodný a zdravý, ale má poskytovať aj vysokú kvalitu tepelnej izolácie, protipožiarnej ochrany, zvukovej izolácie a tienenie vysokofrekvenčného žiarenia. V prírodnom stavebnom materiáli dreve sa skutočne tieto výborné kvality, ktoré doposiaľ využívame len čiastočne, skrývajú.


Súhrnne o montovaných domoch

1100119
isifa.com

Mesačné drevo

Starí tesári a stolári vedeli, že drevo, ktoré budú spracúvať, musí byť vyťažené v správnom okamihu – vo vhodnej mesačnej fáze, správne porezané a uložené a po vyschnutí spracované do požadovaného produktu. Termín mesačné drevo je v súčasnosti viac-menej neznámy. Možno sa ešte nájde zopár stolárov, ktorí tušia, o čo ide, žiaľ, nemajú možnosť nakupovať drevo takejto kvality.

Mesačné drevo je vyťažené v zimnom období, za určitej fázy mesiaca. Necháva sa až do jari na mieste ťažby korunou dolu svahom. Pri prebúdzaní prírody na jar sa preberie aj koruna stromu, ktorá vytiahne 20 až 30 % vlhkosti z kmeňa, čo šetrí náklady na sušenie reziva. Potom sa odvezie na ďalšie spracovanie a dosušenie. Takto spracované drevo je pokojné, nepraská a nedeformuje sa, vykazuje ako stavebný materiál dobré technické a stavebno-fyzikálne vlastnosti aj bez chemického ošetrenia a prídavných látok. Výhodou mesačného dreva je jeho odolnosť proti drevokazným škodcom, hmyzu a hubám.

Kategória: Materiály Stavba Stavba a rekonštrukcia
Tagy: domy drevené
Zdieľať článok

Diskusia