Váš priateľ i-dom (1. časť seriálu venovaná prvému inteligentnému rodinnému domu na Slovensku)
Keď prídete domov, rozsvieti vám na ceste k dverám, vnútri sa postará o príjemnú teplotu a klímu, a keď si to budete želať, obľúbená hudba či televízny program vás budú sprevádzať na miestach, kde sa vám to hodí. Veľmi poteší vašu peňaženku pri platení za energie, a aj keď ste mimo domova, stále máte o ňom dokonalý prehľad. To je len niekoľko jeho dobrých vlastností. Jednoducho preto, lebo je to inteligentný rodinný dom.
Podtitul vám už možno naznačil, že s touto témou sa na portále Môj dom budete stretávať častejšie. Prostredníctvom tohto seriálu vám chceme podrobne priblížiť filozofiu, význam, konkrétne riešenia, možnosti využívania, efektivitu a aj efektnosť, ktoré sa spájajú s termínom inteligentný dom alebo i-dom. Doteraz ste možno boli zvyknutí na články nesúce sa v rovine teórií či skúseností zo zahraničia. My sme si však dali za cieľ vyhnúť sa tvrdeniam, o ktorých sa nemôžeme presvedčiť vlastnými zmyslami. Umožnil nám to konkrétny projekt a konkrétna realizácia prvého inteligentného domu na Slovensku, ktorý vyrastá v Bratislave. Práve táto stavba, ktorú budeme nazývať aj i-dom, bude hlavným aktérom seriálu, spolu so všetkými pokrokovými technológiami, o ktoré sa komplexne stará značka Crestron. Ale mali by sme ísť pekne od začiatku, tak, ako to pravidlá seriálu určujú.
{R1}
… niekoľko rokov naspäť
Kvôli úplnosti by sme sa mali obzrieť takmer o šesťdesiat rokov späť. Miesto, kde sa náš príbeh začína, vtedy bolo ešte len „pustatinou“ na periférii hlavného mesta. O niekoľko rokov tu začali stavať prvé domy, ale podobu ulice, ako ju zhruba poznáme dnes, nadobudol tento priestor až koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia. V roku 1985 sa známy hudobný skladateľ prof. Oto Ferenczy rozhodol pre stavbu klasickej funkcionalistickej robustnej kocky – charakteristickej pre novú výstavbu v tom období. V roku 1988 nasledovala kolaudácia a stavba si žila svojím životom ďalších pätnásť rokov. V roku 2003 sa však zmenil jej majiteľ a spolu s ním aj názor užívateľa na bývanie, architektúru, dizajn, úroveň komfortu a v neposlednom rade aj na budúcnosť stavby z hľadiska nákladov.
Spomenuté fakty, ale aj postoj nových majiteľov k problematike bývania, k využívaniu obnoviteľných zdrojov energií, snaha bývať ekologicky i ekonomicky, to všetko vyústilo do myšlienky zrekonštruovať stavbu na prvý komplexne inteligentný a zároveň nízkoenergetický dom u nás. Udalosti potom nabrali veľmi rýchly spád. V apríli roku 2004 boli hotové projekty, v júni toho istého roku bolo na svete aj stavebné povolenie a v auguste sa začala rekonštrukcia. Až pri nej sa zistilo, že pôvodný dom prof. Ferenczyho nebol stavaný až tak profesorsky, že podložie nebude vyhovovať nárokom plánovanej rekonštrukcie a takisto nízke stropy spolu s nevyhovujúcimi tepelnými izoláciami a hydroizoláciami by boli veľkým problémom v budúcnosti. A tak bol november 2004 svedkom konca príbehu pôvodnej stavby.
Od roku 2003 sa na stavbe inteligentného domu udialo niekoľko zásadných zmien. Pôvodná stavba, ktorá ešte v júli 2003 stála na svojom mieste tak, ako ju v roku 1988 skolaudovali, sa v priebehu ostatných dvoch rokov dočkala radikálnych zmien. Od pôvodne plánovanej rekonštrukcie cez zbúranie pôvodného objektu až po výstavbu nového inteligentného nízkoenergetického domu. | |
Júl 2003 – pôvodná stavba | Október 2004 – príprava pre novostavbu |
Marec 2005 – základy novostavby | Máj 2005 – skelet dostáva konkrétnu podobu. |
Myšlienka však ostala
Ruiny po zbúranej funkcionalistickej kocke neostali dlho ležať na mieste, pretože skoro vzápätí sa začala budovať novostavba. Pôvodný projekt sa síce trochu modifikoval, ale pôvodná myšlienka ostala nezmenená. Od konca minulého roka až po dnešok sa na stavenisku intenzívne pracuje a výsledkom bezmála polročného snaženia sú už veľmi konkrétne kontúry prvých podlaží. Betón a tehly základov a obvodových múrov však už teraz skrývajú prípravu na inteligentné technológie, ktoré budú v blízkej budúcnosti slúžiť užívateľom a zaručovať im kvalitu bývania, o akej doteraz pri téme inteligentný či nízkoenergetický dom len počuli alebo čítali. Ako to v dobrom seriáli býva, občas sa objaví dejová línia, ktorá preskočí dej o nejaké časové obdobie dopredu. Preto vám prezradíme, že časť tej prípravy, ktorú sme spomínali, už existuje v podobe štyroch osemdesiatmetrových vrtov. Geotermálna energia je totiž jedným z obnoviteľných zdrojov, ktoré bude tento i-dom bude využívať vo svoj prospech a v prospech jeho užívateľov. Ale to už dosť predbiehame. V tomto seriáli určite neobídeme ani túto zaujímavosť, podobne ako mnoho ďalších vymožeností. Na začiatku by sme však mali odpovedať na základné otázky: Prečo? Ako? Za koľko?Prečo?
Asi preto, lebo človek by mal rátať s blížiacou sa budúcnosťou. Nemyslieť len krátkodobo, čo v prípade stavby znamená krátkozrako, ale prihliadať na všetky možné faktory, ktoré budú vplývať na kvalitu bývania aj budúcich užívateľov. Takisto preto, že takýto typ domu spĺňa najvyššie nároky na energetickú náročnosť, ale pritom neobmedzuje komfort užívania, práve naopak, lebo využíva „zelenú“ energiu, čím sa aspoň čiastočne dištancuje od konvenčných vyčerpateľných zdrojov, ktoré navyše znečisťujú životné prostredie. Takisto aj preto, že s i-domom sa dá elegantne a jednoducho komunikovať prostredníctvom ovládacieho panela. Keďže je inteligentný, dokáže vám povedať, keď ho niečo trápi, keď sa niečo pokazí alebo keď niečo nie je nastavené ideálne. A napriek tomu, čo všetko musí spĺňať, aby sa titulom inteligentný a nízkoenergetický mohol chváliť, nezaostáva ani v takých dôležitých oblastiach, akými sú architektúra a dizajn. Teda máme na mysli konkrétny dom z nášho seriálu, o ktorom budeme hovoriť podrobne.
Investor nám však ponúkol ešte jeden zaujímavý pohľad a aj odpoveď na otázku: prečo? Inteligentný dom možno hodnotiť aj z hľadiska porovnania komfortu a ceny. Je pochopiteľné, že náklady sú v porovnaní s bežnou stavbou vyššie. Ale už v prvom pláne je jednoznačné, že vyššie náklady zaručujú aj vyšší komfort užívania. Ak sa pozriete ešte ďalej, zistíte, že veľmi dôležité sú aj náklady na jeho prevádzku a v konečnom dôsledku aj jeho prípadná predajná cena o niekoľko rokov.
Nedôveru, s ktorou musia podobné projekty v ranom štádiu zápasiť, nespôsobujú len ich cena a neinformovanosť ľudí, ale aj skutočnosť, že stavebníci nie sú zvyknutí myslieť na to, koľko a ako by mohli ušetriť na čoraz drahšej energii za päť alebo desať rokov, ako môžu využiť netradičné zdroje energie, ktoré sú na dosah. A nemyslia ani na to, že môže nastať situácia, keď budú chcieť dom predať, a potom môže byť pre nich obrovským prekvapením cena, ktorú dom na trhu má, práve vzhľadom na vek, použité technológie, energetickú náročnosť a pod. Všetky tieto skutočnosti vám však veľmi rýchlo pripomenú v banke. Napríklad v prípade žiadosti o hypotekárny úver veľa stavebníkov zistí, čo je v konečnom dôsledku dôležitejšie než prvotné priame náklady na stavbu.
Ako?
V nasledujúcich dieloch budeme veľmi konkrétne písať o všetkých riešeniach. Od hrubej stavby, kde sú dôležité najmä tepelnoizolačné vlastnosti a kombinácie materiálov, cez energetické systémy zahŕňajúce vykurovanie, chladenie, vetranie a tienenie, ďalej bezpečnostné systémy spolu so svetelnou technikou až po zábavu v podobe domáceho audia a videa v jeho úžasnej rozmanitosti. To všetko vás ešte len čaká presne v takej postupnosti, ako budú jednotlivé systémy a riešenia pribúdať na stavbe i-domu. Zámerom investorov a dodávateľov technológií je práve týmto konkrétnym projektom a názornou ukážkou konkrétnych inštalácií všetkých systémov odstrániť nedôveru verejnosti k takejto stavbe. Povedzme si úprimne, kto z nás si pod slovkom inteligentný predstaví synonymum jednoduchý? Asi málokto, ale to slovko je skutočne namieste.Podľa predbežných projektov by to už koncom tohto roka malo takto vyzerať v interiéri. Samozrejme, že konečný dizajn vnútorných priestorov bude závisieť od užívateľov, ale architektonická idea by mala z exteriéru prechádzať aj do interiéru. |
Spoločnosť Crestron vyvinula integrovaný riadiaci systém, ktorý musí umožniť každému užívateľovi jednoducho a efektívne ovládať vlastný dom, podľa vlastných požiadaviek a predstáv, bez dodatočného študovania manuálov a bez strachu zo zložitosti celého systému. Nejde o čiastkové riešenie, samostatne pokrývajúce napríklad len riadenie vykurovania a chladenia alebo svetelnú techniku spolu s bezpečnosťou či audiovizuálne vybavenie. Integrovaný systém umožňuje komfortné ovládanie všetkého, čo v domácnosti dokáže komunikovať tzv. počítačovou rečou a navyše to všetko sa dá ovládať cez jediný panel združujúci všetky funkcie i-domu. A hoci sa za finálnou verziou ovládača skrýva zložitý systém inštalácií, konečného užívateľa to už trápiť nemusí. Navyše komfort ovládania ešte umocňuje možnosť individuálneho spracovania grafiky na displeji, ktorú si tak môžete prispôsobiť vlastným požiadavkám. Preto veľkou výhodou je, že kúrenie, chladenie, vzduchotechniku, žalúzie, okná, bezpečnostné systémy, hudbu, obraz, ale aj saunu či bazén si budete môcť nastavovať a ovládať len podľa toho, ako vám to bude vyhovovať. Možno to pre mnohých z vás znie tak trochu futuristicky, že s jedným displejom v ruke budete mať pod palcom celý dom, ale je to skutočne tak.
Za koľko?
Už sme tak trochu načrtli ekonomické výhody a nevýhody tohto domu. Prvotná investícia je, pochopiteľne, vyššia, preto by sme si mali povedať, prečo je vyššia a prečo sa do budúcnosti oplatí. Prvý, často uvádzaný argument je, že ceny energií už klesať nebudú, práve naopak. Obnoviteľné zdroje sa zatiaľ nespoplatňujú a s najväčšou pravdepodobnosťou sa ani spoplatňovať nebudú. A hoci si ich využívanie vyžaduje vysoké vstupné investície, budúcnosť ukáže, čo je ekonomickejšie.Spomenuli sme suché vrty, ktoré sprostredkujú užívateľom geotermálnu energiu pomocou tepelného čerpadla. Nie všetci vedia, že vďaka tejto technológie možno v zime kúriť a v lete chladiť. Neprajníci budú opäť argumentovať cenou vrtov a samotného čerpadla, ale čerpanie tepla či chladu ročne predstavuje len 20 percent nákladov na prevádzku plynového kotla pri súčasných cenách plynu. Ak počítame s celkovou cenou technológie na využitie geotermálnej energie zhruba 400-tisíc korún, oproti cene plynového kotla s adekvátnym výkonom pre tento konkrétny dom, ktorá sa pohybuje okolo 100-tisíc korún, je to určite rozdiel. Ale k „plynovému“ variantu musíte pripočítať ešte vybudovanie prípojky, čo rozdiel znižuje. Návratnosť závisí od vývoja cien, presnejšie od tempa ich zvyšovania, ale napríklad aj od takého faktora, akým je globálne otepľovanie.
Ďalším zdrojom „zelenej“ energie budú v i-dome štyri slnečné kolektory. Tie možno doplniť fotovoltaickými článkami ako zdrojom na elektrický pohon tepelných čerpadiel. Opäť si poviete – ďalšia vysoká investícia. Samozrejme, v západnej Európe to majú stavebníci so štátnymi dotáciami jednoduchšie a približne o desať rokov na zelených zdrojoch elektrickej energie už zarábajú. U nás sa podobná podpora zatiaľ neobjavila, ale ich inštalácia opäť výrazne zlacňuje prevádzku domu, ktorá je určite rovnako dôležitá ako vstupná investícia.
Aj kozub možno využívať veľmi efektívne. Presne tak, ako je to v projekte naplánované. Kozubová vložka bude ďalším doplnkovým zdrojom tepla na ohrev teplej úžitkovej vody a pre celý vykurovací systém. Nebude tak slúžiť len ako interiérový doplnok. Kritici vysokých vstupných nákladov si na mušku určite zoberú aj termoizolačné zasklenie, nadštandardnú izoláciu a, pochopiteľne, aj celý integrovaný riadiaci systém. Ide však o investíciu do budúcnosti a o celkový postoj ľudí ku kvalite a k efektivite bývania. Človek tiež nemusí investovať napríklad do vlastného vzdelania, ale môže ísť napríklad po skončení trojročného učilišťa pracovať a bude hneď zarábať. Síce celý život bude mať takmer minimálnu mzdu, ale predsa „ušetril“ peniaze za drahé a náročné štúdium. Možno je to trochu silné prirovnanie, ale na správnom mieste, nemyslíte?