Zateplenie plochej strechy
Každá strešná konštrukcia pri svojom zrode či oživení a vylepšení vlastností prejde náročným procesom. Najprv ju treba vymyslieť primerane stavbe a prostrediu, navrhnúť podľa noriem, dôsledne realizovať a neskôr sa pravidelne starať o jej údržbu. V prípade, že sa stará strecha nezaobíde bez rekonštrukcie, potom je takmer isté, že ak jej nevymenia pôvodnú tepelnú izoláciu, aspoň ju doplnia. Súčasné nároky na izolačné materiály vzrástli rovnako ako požiadavky na dimenzovanie tepelnoizolačných vlastností plochých striech.
Klasická skladba zateplenej strešnej konštrukcie sa skladá z troch vrstiev. Vrchnú časť tvorí vodotesná hydroizolačná vrstva, pod ňou sa nachádza tepelná izolácia a ešte nižšie parotesná vrstva. Celé súvrstvie podopiera nosná konštrukcia. Príkladom môže byť železobetónová doska, trapézový plech či drevené trámy a záklop. Hlavnými požiadavkami na strešné konštrukcie sú, samozrejme, vodotesnosť, zamedzenie nadmerného úniku tepelnej energie, trvanlivosť a zdravotná neškodnosť. Jednotlivé úlohy sú v strešnom súvrství zväčša rozložené do jednotlivých vrstiev:
• Vrchná hydroizolačná vrstva slúži na zabezpečenie vodotesnosti strešného plášťa. Bežne ju zhotovia v jednej alebo vo dvoch, výnimočne viac vrstvách, najmä z modifikovaných živičných pásov (hydroizolačná vrstva na báze živice – asfaltu), či fóliových systémov s hydroizolačnou vrstvou na báze plastov (najčastejšie mPVC – mäkčený polyvinylchlorid, PE – polyetylén). Náterové hydroizolácie sú skôr doplnkové.
• Tepelnú ochranu vnútorného priestoru zabezpečuje tepelná izolácia. Medzi bežne používané materiály patrí polystyrén alebo minerálna vlna. Hrúbka tepelnej izolácie závisí od vlastností použitého materiálu a od druhu chráneného priestoru, teda od teplotných podmienok interiéru. Hrúbku izolačnej vrstvy (v rozpätí 100 až 250 mm) ovplyvňujú aj klimatické podmienky.
• Parotesná vrstva má svoje miesto pod tepelnou izoláciou. Na vyhotovenie parozábrany sa používa rozmanitý materiál; pre výber je dôležitá veľmi nízka priepustnosť vzduchu a v ňom obsiahnutej vlhkosti, ktorá ďalej prestupuje strešnou skladbou do interiéru, kde môže teplota klesať pod hodnotu rosného bodu. Toto riziko vzniká v prípade strešných konštrukcií všeobecne kdekoľvek v strešnom súvrství, najčastejšie priamo vo vrstve tepelnej izolácie alebo pod hydroizolačnou vrstvou.
Bez projektu to nepôjde
Prvým krokom pri riešení akejkoľvek strechy je oslovenie odborníka – projektanta na vypracovanie kvalitnej projektovej dokumentácie. Ešte pred návrhom projekčného riešenia treba uskutočniť prieskum pôvodnej strešnej konštrukcie a vypracovať posudok o spôsobilosti alebo sanácii jednotlivých materiálov strešného plášťa. K dokumentácii patrí posúdenie statickej spôsobilosti celej strešnej konštrukcie. Ďalším dôležitým krokom je správny výber tepelnej izolácie podľa typu strechy. V prípade účelovo zaťažených striech sa musia zvoliť tepelnoizolačné materiály, ktoré budú schopné prenášať účelové zaťaženie na streche. Hrúbka tepelnej izolácie musí byť dimenzovaná tak, aby aj v najnižších miestach strechy (strešné vpuste, odtokové žľaby atď.) bola tepelnoizolačná vrstva v hrúbke zodpovedajúcej tepelnotechnickým požiadavkám. Súčasťou posudku musí byť aj správa o súčasných, respektíve predpokladaných prevádzkových podmienkach pod strešnou konštrukciou, predovšetkým o teplote a relatívnej vlhkosti.
Delenie plochých striech
Podľa nosných plášťov: • dvojplášťové (odvetrané) Podľa poradia vrstiev: Podľa využitia: |
Najčastejšie príčiny poruchy striech
Veľa problémov môže spôsobiť zlý projekčný návrh. Treba sa presvedčiť, či návrh rieši vhodný konštrukčný typ, poradie a funkciu vrstiev strešného plášťa. Návrh izolácie z minerálnej vlny bude nevhodný, ak technické parametre izolácie nie sú schopné odolávať konkrétnym podmienkam. Poddimenzovanie hrúbky tepelnej izolácie má za následok veľké energetické straty, a najmä kondenzáciu v celom strešnom plášti. Nevhodné typy izolácie zas spôsobujú nefunkčnosť a poruchovosť celej strešnej konštrukcie. Životnosť a funkčnosť strechy výrazne znižuje aj nedôsledná realizácia, prípadne podcenenie kvality zhotovenia detailov remeselných prác. Vysokým percentom sa na poruchovosti strešných konštrukcií podieľa nerešpektovanie pokynov výrobcov jednotlivých komponentov. Nedodržiavajú sa podmienky ich skladovania, transportu, manipulácie, montáže a zabezpečenia po montáži, respektíve v užívateľskej fáze.
Tepelnoizolačné materiály
Staršie strešné konštrukcie tepelne izolovali škvara, škvarobetón, keramzit, pórobetón a penový polystyrén. V súčasnosti sa používajú hlavne dosky z čadičového vlákna, extrudovaného polystyrénu, expandovaného perlitu a PUR peny. V prípade dvoj- a viacplášťových plochých striech sa uplatňujú rohože zo sklených vláken, dosky z čadičového vlákna, prípadne fúkaná izolácia z buničiny alebo čadičových vláken. Z dôvodu zvýšenej požiarnej odolnosti strešnej konštrukcie sa uprednostňujú tepelnoizolačné materiály z čadičového vlákna. Majú najvyššiu triedu požiarnej odolnosti A1. Prioritu majú aj v prípade spádovej tepelnoizolačnej vrstvy. Pri vyšších nárokoch na prenos zaťaženia účelových striech alebo v prípade vegetačných striech sa používajú tepelnoizolačné dosky z čadičového vlákna a extrudovaného polystyrénu. Výber a zabudovanie konkrétneho tepelnoizolačného materiálu sa musí riešiť už v projektovej dokumentácii plochej strechy. V nijakom prípade sa neodporúča meniť alebo kombinovať tepelnoizolačné materiály v štádiu realizácie.
Zabudovanie tepelnej izolácie
Na základe posúdenia možno pristúpiť k návrhu skladby strešného plášťa, v ktorom musí byť správne zvolená a v dostatočnej hrúbke projektovaná tepelná izolácia. V prípade vyššej relatívnej vlhkosti v interiéri pod strešnou konštrukciou sa v strešnej skladbe musí použiť parozábrana, ktorá je dôležitým prvkom zabraňujúcim prístupu vlhkosti do strešného plášťa. Vláknité tepelnoizolačné materiály chráni pred zavlhnutím. V dôsledku zvlhnutia by sa znížili ich tepelnoizolačné schopnosti. Optimálna hrúbka a umiestnenie tepelnej izolácie vychádza z tepelnotechnického výpočtu. Z neho je zrejmá kondenzácia vodných pár. Z výpočtu vyplynie návrh parotesniacej fólie.
Tepelná izolácia sa ukladá súvisle a natesno. Musí mať primeranú tepelnú rozťažnosť proti hydroizolačným vrstvám. Vyžaduje sa, aby bola tvarovo stála a odolná proti teplotám vznikajúcim v strešnom plášti. Tepelná izolácia z minerálnej vlny sa do strešnej konštrukcie zabuduje vždy v suchom stave.
Tepelnoizolačnú vrstvu možno navrhnúť aj ako spádovú. V tomto prípade treba vypracovať plán ukladania tepelnej izolácie strechy so špecifikáciou vyhotovenia a uloženia spádových izolačných dosák. Všetky priestupy cez strešnú konštrukciu (vetracie prieduchy, dažďové zvody) sa musia tepelne zaizolovať po celej výške strešného plášťa. Dôležité je, aby bola celá skladba plochej strechy dôsledne ukotvená alebo “priťažená“ k nosnej konštrukcii strechy.
Ploché strechy vyžadujú starostlivé vyhotovenie konštrukčných detailov pri všetkých remeselných prácach, ktoré sa podieľajú na realizácii konštrukcie strechy. Iba tak môžeme mať strechu nad hlavou, pod ktorou sa dá bývať v suchu a vďaka kvalitnému zatepleniu aj pekne v teple bez nežiaducich tepelných strát.
Článok bol uverejnený v časopise Môj dom