Film (nielen) pre pamätníkov

Ukážu vám

Nie vždy sa výstava podarí. Na túto sa schádza niekoľko generácií návštevníkov. Každý si príde na svoje. Starší sa hádam stretnú s vlastným detstvom, mladší návštevník sa možno pobaví na spôsobe chodu domácnosti, prizrie sa veciam dennej potreby zblízka, vypočuje si od starších, ako to vtedy vlastne bolo. Jednoducho, zastaví sa a popremýšľa. Mestské múzeum v Bratislave otvorilo výstavu Vitajte a nevyzúvajte sa, prosím…

Autora výstavy Mgr. Pavla Habáňa chytila myšlienka vystavenia pôvodného bytu z 50. rokov vo chvíli, keď sa uistil, že súčasné múzeá neukazujú návštevníkom povojnové obdobie, i keď je už súčasťou histórie. Pritom bol najvyšší čas: „Dať veci dokopy a ukázať, že sa žilo aj takto, takto sme bývali, takto sme vyrastali…“ začína svoje rozprávanie pán Habáň, ktorý s láskou spomína na svoje detstvo prežité v tomto období. „Keď sme hľadali veci na výstavu, ukázalo sa, že veľa ľudí nemalo k nim vzťah, nepodržali si ich vo svojich interiéroch. Teraz na výstave počuť ľudí, ako spomínajú, že to mali doma a… akurát to vyhodili. Zisťujú, že tie veci majú svoju hodnotu. Možno sám sebe robím zle, ak ukážem čaro nábytku, doplnkov a elektrospotrebičov z 50. rokov. Budú sa mi ťažšie hľadať, keď im ľudia prídu na chuť…“

Vo vystavovanom interiéri sa môže zdať, že naozaj staré veci to ešte nie sú, ale majú silné puto k súčasníkom. Spája sa s nimi veľa emócií. „Tieto časy si pamätajú dve generácie. Nechcel som sa dotýkať politickej stránky, zaujímali ma reálie tohto obdobia. To nie sú studené exponáty bez súvislostí a ani nie sú vytrhnuté z kontextu. V každom vzbudzujú emócie. Veľmi tomu pomohli autori výtvarného poňatia Ing. arch. Ladislav Unger a Ing. Arch. Milan Krpelán,“ pokračuje a pridáva: „Keď sú veci v depozitároch, tak nik z verejnosti z toho nič nemá, maximálne sa urobia štúdie. Okrem iného, vyrastal som v susedstve so Zdeňkom Kovářom, ktorý bol v už 50. rokoch výraznou osobnosťou priemyselného dizajnu.“

Ako to bolo

Kým Európa bola zaujatá vojnou, v Amerike sa rozvíjalo nové umenie i architektúra.

Nábytok vždy odrážal bohatstvo a módu. Väčšina Európy, až do začiatku 50. rokov, bola vybavená pozostatkami nábytku z predvojnovej éry. Začiatkom 50. rokov sa západný priemysel postupne vracal k dizajnérskym tradíciám. Naopak, u nás až do 1956 bola odmietaná výtvarná moderna a aj tie výdobytky, ku ktorým sa úžitková tvorba dopracovala od národne zafarbeného dekorativizmu k funkcionalizmu. Priemyselná monopolná výroba bola viac o kvantite; chýbal konkurenčný tlak. Nábytok sa vyhýbal dizajnu. I keď nábytkárske podniky mali svoje dizajnérske centrá, neprejavili sa výraznejšie v rukopise toho, čo sa dostalo do výroby. Dlho sa ešte vyrábal nábytok v duchu štyridsiatych rokov.

„50. roky mali dve obdobia: staršie, v ktorom pokračovala prvorepubliková nábytková tvorba. Našla sa v masívnych ťažkých nábytkoch, zväčša dyhovaných kusoch, niekedy čalúnených. Potom prišlo mladšie obdobie. Na výstave EXPO Brusel bolo všetko vzdušné, ľahké, moderné. V tomto duchu je aj detská izba na našej výstave s jej bruselskou maľovkou – čiary s trojuholníkmi, dizajn škrupinových kresiel s tenkými nohami, rozkladací otoman z roku 1958 na železných štvorhranných profiloch. Je to niečo iné ako starší ťažký, ponurý nábytok,“ pripomína pán Habáň. Ľahkosť Expa Brusel sa premietla výraznejšie do priemyselnej výroby až v 60. rokoch. U nás prevahu dreva, latovky, masívu a dyhy postupne vytlačili bukas, drevotrieska. Ľahký moderný bruselský nábytok sa nedostal do masovej výroby. Vznikol kompromis – skombinoval sa Brusel s novými materiálmi, bukasom a s novými technológiami.

Stavalo sa a zariaďovalo

Ale ako! „Naša hromadná bytová výstavba so zjednodušenými estetickými predstavami a priestorovou koncepciou patrila k najkonzervatívnejším oblastiam života. Zostala nezmenená od 40. rokov v základnom členení na kuchyňu, obývačku a spálňu. K štandardu začala postupne patriť kúpeľňa a WC. Priestor zapĺňali masívne nábytkové kusy zo 40. rokov: sekretár, príborník, knižnica, manželské postele s čelami, nočnými stolíkmi, dvoj- a trojdverové skrine. Množstvo dečiek a sošiek dotváralo intimitu, nechýbali ani ručiace jelene. Dopyt po modernom svetlom a variabilnom nábytku vzrastal na konci 50. rokov spolu s výstavbou rozmerovo menších typizovaných bytov,“ vysvetľuje kurátorka výstavy Dr. Kurincová.

Brusel a Sputnik 1 to zaklincovali

Menil sa dizajn. Menil sa aj sortiment výrobkov do domácností. Doplnky zo skla a keramiky, bytové textílie, elektrospotrebiče sa tvarovo oslobodili. Výstava EXPO Brusel 1958 vpustila na scénu dizajn s čistými, jednoduchými líniami a s geometrickými, abstraktnými vzormi. Príbor Jána Čalovku, z nehrdzavejúcej ocele sa vyrába a predáva dodnes.

Poetika prírodnej estetiky škandinávskych tvorcov vstúpila do tvorby Viktora Holešťáka-Holubára a Františka Jiráka. Spoznávanie a využívanie vlastností dreva, skla, kameňa prepletené protestantskými tradíciami jednoduchosti a pretrvávanie remeselnej výroby boli podstatou takéhoto dizajnu.

Zábava, udalosti svetového významu, vplyv televízie – to všetko sa premietlo do dizajnu USA a Európy v druhej polovici 50. rokov. Biomorfná moderna, vplyv kozmického pokroku, objavenie štruktúry atómu či dvojitej špirály DNA a popritom dekoratívny prúd, dizajnérsky barok – všetko sa stretlo v čase, ale nie v štýle. Plynuli popri sebe, a tak predstava súrodého dizajnu tohto obdobia je sčasti fikciou. U nás sa tieto vplyvy prevalili najmä šesťdesiatymi rokmi v modifikovanej podobe. Faktom ostáva, že v 50. rokoch sa u nás rodili základy štandardu vybavenia súčasných domácností.

K tejto dobe neodmysliteľne patrí Neorealizmus talianskeho filmu: de Sica, Rosselini, Fellini, Visconti James Bond, filmy a imidž Marilyn Monroe, Audrey Hepburnovej Populárna hudba a festivaly v Sanreme, Banátkach, Sorente… Ľudové „vozidlá“– Fiat 600 z roku 1955, Fiat 500 z roku 1957, Austin Mini Mestský skúter Vespa Lístkový systém na potraviny a iné výrobky – u nás trval do r. 1953 Skúter ČZT 175 z roku 1959 Prvý rozhlasový prijímač riešený vo vývoji Tesla Bratislava, 1955 (Ján Vikrut) Neskôr žiarivé farby a plagáty na stenu Ľahké vajíčkové kreslá na tenkých nôžkach Trend domáceho majstrovania: vystačiť si so staršími vecami, ktorým sa vylepšil vzhľad. Na konci 50. rokov sa objavili knihy a časopisy s radami pre domácich majstrov Modernistická architektúra západu; obnažovanie domu na tehlu (brutalizmus) Práčka a roboty sa v mestských domácnostiach stali bežným vybavením Carlo Mollini sa presadil tvorbou preglejkového nábytku zoomorfných dramatických tvarov Chróm a ohýbané trubky v kombinácii s drevom; k nám prišli až v 60. rokoch Do kuchýň sa nasťahovali kuchynské linky a do obývačiek prvé stenové nábytkové zostavy Zlatá Zuzana – notoricky známy sklársky výrobok s dizajnom Jozefa Staníka, ktorý sa vyrábal od čias bruselského ocenenia až do polovice 90. rokov Cocooning – trend zabývania, ktorý pretrváva z deväťdesiatych rokov až dodnes. Osvedčené veci z päťdesiatych rokov inšpirujú a často pretrvávajú ako kontrast v harmónii so súčasným dizajnom

Postrehy z prednášky Eduarda Torana Vytváranie obytného priestoru súčasnosti sa začalo v 19. storočí. Pôdorysy, ktoré vznikli vtedy, sa používali aj v 50. rokoch. Radové “činžovné“ domy zodpovedali vtedajším funkciám a vtedajšej technológií. Rozmiestnenie a zariadenie izieb sa podriadilo rozvodom plynu, vody a kanalizácie. Plyn šiel stredom stropu, a tak bolo a priori rozhodnuté, kde bude luster a stred diania – jedálenský stôl. V 50. rokoch elektrické rozvody, ktoré sa dali ohnúť a zamurovať, poslali nábytok a život rodiny do kútov izieb. Uchytili sa rohové sedacie súpravy. Stúpačky a odpady nadirigovali dispozíciu bytu: kuchyňa, kúpeľňa a WC si už nemohli len tak odskočiť od inštalácií. Domov sa chodilo po práci odpočívať (aspoň v prípade živiteľov rodín). V projektoch sa výrazne objavuje tendencia oddeľovať funkcie miestností, zachovať intimitu.