Čas, keď sa prebúdzajú spiace krásavice

Aby sme zažili toto prebúdzanie jarných cibuľovín, musíme dodržať jedno pravidlo: nezabudnúť ich vysadiť už na jeseň. Dnes nám trh ponúka dostatočne široký sortiment väčších kvetov, ako sú hyacinty, narcisy a tulipány, ale k dispozícii sú aj nízke formy ako krokusy, snežienky, kandíky, modrice, puškínie a mnohé ďalšie. Sadíme ich po okrajoch trávnikov alebo aj priamo na trávnik, kde na pozadí zelenej vynikne ich farebnosť, popri chodníkoch, cestičkách či jazierkach. Ak vysádzame nízke druhy cibuľovín priamo na trávnik, musíme strážiť veľkosť trávy, aby sa nestalo, že sa modrice či puškínie nebodaj stratia v zelenej záplave.

Hoci krásne, ale krátke kvitnutie ich vysilí, listy onedlho zožltnú, uschnú a v zemi zostane len životodarná cibuľa. Tento proces je však nevyhnutný, aby prežili dlhý spánok a na jar svojím kvitnutím znova rozdávali radosť. Dôležité je odstrániť zvädnuté kvety. Vzhľad rastlín bude upravenejší a predídeme tak zbytočnému plytvaniu ich energiou na prípadnú tvorbu semien.

Pôvod predurčuje podmienky pestovania

Tieto druhy cibuľnatých kvetov, ktoré nazývame aj jarné cibuľoviny, pochádzajú z lesných alebo podhorských oblastí mierneho euroázijského pásma. Pre túto časť zemegule je charakteristická priepustná pôda dobre zásobená živinami, s dostatkom vlahy, najmä na konci jesene a v predjarí, kým v lete je zväčša suchá.

Aby pestovanie cibuľovín bolo úspešné aj v našich záhradách, musíme rešpektovať spomínané nároky. Preto na vysádzanie vyhľadávame miesta, ktoré približne zodpovedajú ich požiadavkám. Drobným cibuľovinám sa dobré darí na miestach, kde dopadajú slnečné lúče, ak kríky, prípadne stromy rastúce nad nimi nemajú listy. Ich väčším „sestrám“ z rodu cibuľovín, napríklad narcisom, vyhovujú nielen slnečné miesta, ale znesú aj neveľký tieň. Pôda však musí byť dostatočne vlhká a priepustná, aby si z nej mohli zobrať potrebné živiny.

Čo by sme mali urobiť, aby výsadba bola úspešná?

Skôr než začneme cibuľky vysádzať, pôdu určenú na výsadbu dobre prekopeme, čím ju nielen prevzdušníme, ale aj zbavíme burín. Odležaný kompost, hnoj, prípadne kúpené suché organické hnojivo dodajú pôde potrebné živiny na tri až štyri roky. Po niekoľkých dňoch, keď pôda zľahne, môžeme začať vysádzať.

Hĺbka výsadby závisí od dvoch faktorov: od veľkosti cibuľky a charakteru pôdy. Pri cibuľovitých rastlinách platí zásada, že ľahká pôda má byť nad cibuľkou vo vrstve hrubej, ako je trojnásobok jej výšky. Čím je pôda ťažšia, tým možno sadiť vyššie, ale tak, aby vrstva nad cibuľkou bola najmenej dvojnásobkom jej výšky. Všetko závisí od priepustnosti pôdy. Cibuľky posadené plytko zápasia s nedostatkom vlahy a počas slnečného poludnia sa zbytočne prehrievajú. Preto je dôležité prihliadať na bonitu pôdy.

Každý záhradník by mal vedieť, aký druh pôdy má v záhrade. Hlinité pôdy obsahujú zmes ílu, humusu aj piesku v takom pomere, že rýľovanie si nevyžaduje priveľkú námahu. Okrem toho vďaka veľkému množstvu živín sú úrodnejšie ako ostatné typy pôdy. Piesočnaté pôdy sú zriedkavé, pre cibuľoviny nie sú vhodným prostredím, najmä pre malý obsah živín a rýchle prehrievanie. Cibuľovinám sa, naopak, dobre darí v hlinitopiesočnatých pôdach, ktoré svojimi vlastnosťami vyhovujú väčšine kvetov.

Menšie cibuľky môžete vysádzať pomocou vysadzovacieho kolíka či lopatky. Pri väčších cibuľkách, prípadne pri záhonovom vysádzaní je lepšie vyryť rýľom jarok, dno skypriť motykou a cibuľky vysádzať vtlačením do pôdy. Potom ich mierne zahrnieme zemou, polejeme, a keď voda vsiakne, prihrnieme aj zvyšnú zem. Ak je pôda ťažká, predtým než vložíme cibuľku do vyhĺbenej jamky, nasypeme na dno trochu okolitej pôdy, aby sa vyplnila úzka dutina vytvorená kolíkom pri hĺbení jamky. Osobná zóna každej cibuľky je asi 7 cm, takže jednotlivé cibuľky vysádzajte vo vzdialenosti približne 15 cm, aby si navzájom neprekážali.

Po niekoľkých rokoch, keď sa minú živiny v pôde, cibuľky po zatiahnutí listov vyberieme, cez leto presušíme na teplom mieste a na začiatku jesene vysadíme na nové miesto.

Aj cibuľoviny majú svoj vek

Je pozoruhodné, že jarné cibuľoviny sa líšia nielen svojou veľkosťou a podmienkami pestovania, ale aj vekom cibuľky. Niektoré majú vytrvalú cibuľku, ktorá z roka na rok rastie, pričom sa delí na nové, a tým sa rozmnožuje. Tak žijú hyacinty, narcisy, modrice, ladoňky a mnohé ďalšie cibuľovité kvety. Iné druhy cibuliek sa každoročne obnovujú, preto ich nazývame jednoročné. Typickým príkladom sú cibuľky tulipánov. A ako zistíme, o aký druh ide? Každý pestovateľ to pozná podľa kvetného výhonku. Kvet vytrvalej cibule vychádza z jej stredu, pri jednoročnej cibuli sa kvetná stonka ocitne medzi dvomi novými.

Pestovanie jarných cibuľovín sa stalo veľmi obľúbeným. Nečudo, veď svojou pestrosťou vnášajú do jarných dní pôvab, ktorý vystrieda sivosť uplynulých studených mesiacov. Aj tu však platí príslovie: Bez práce nie sú koláče! V tomto prípade sa námaha vyplatí, pochopíme to, keď sa budeme kochať pohľadom na prebudené jarné krásavice…