Pozdrav z Ďalekého východu

Už koncom zimy vidieť na konci tenkých chlpatých vetvičiek azaliek mnoho masívnych kvetných pukov. Skrytá krása sa však naplno ukáže až počas neskorých jarných mesiacov od začiatku mája do polovice júna. Lievikovité kvety azaliek sú buď jednoduché, alebo plné, najčastejšie biele, žlté, oranžové, červené, fialové, ružové alebo modré. Za zmienku stojí aj skutočnosť, že kvety mnohých druhov intenzívne voňajú. Spolu s kvetmi začínajú pučať aj svetlozelené chĺpkaté listy. Po odkvitnutí sa azalky zmenia na pôvabné svetlozelené kry, ktoré sa v jesenných mesiacoch zasa oblečú do atraktívnych pestrofarebných šiat. Lístie sa na jeseň totiž sfarbuje do žltých a ohnivočervených odtieňov. Väčšina azaliek v jesenných mesiacoch opadáva a len výnimočne na niektorých druhoch listy zotrvávajú aj počas celej zimy (poloopadavé japonské azalky).

Rozdelenie azaliek

Do kategórie azaliek možno v súčasnosti zaradiť až 75 druhov a veľké množstvo kultivarov, takže obdivovatelia tejto krehkej krásy si majú z čoho vyberať. Azalky sa dajú rozdeliť do niekoľkých skupín, pričom každá z nich má v záhrade iné uplatnenie. Najviac otužilé sú pôvodné druhy azaliek, napríklad Rhododendron luteum (rododendron žltý), ktorý je počas kvitnutia doslova obsypaný vonnými žltými kvetmi, alebo Rhododendron japonicum (rododendron japonský) s lososovými až oranžovými kvetmi. Najvyššie a najobľúbenejšie sú gentské azalky, dorastajúce až do výšky 2 m, ktoré majú menšie vonné kvety s najširšou paletou farieb, do 1,5 m dorastajú najmenej náročné, tzv. hybridy Mollis, ktoré kvitnú širšími nevonnými kvetmi. Tieto dva druhy vyniknú v záhradách skôr vo väčších skupinách. Množstvom žiarivých a veľkých jednoduchých alebo plných kvetov vynikajú azalky Knap Hill a zaujímavá je aj posledná skupina len 1 m vysokých japonských azaliek. Tie sú známe v Japonsku už takmer 400 rokov, rastú husto, krovito a skôr do šírky než do výšky. Ich nízky rast ich predurčuje na pestovanie v skalkách, vresoviskách a nádobách. Japonské azalky sa delia do niekoľkých podskupín, napr. Jelínkove azalky, diamantové azalky a mnohé ďalšie.

V záhonoch a nádobách

Skupina vyšších kvitnúcich azaliek (najmä bielo a žlto kvitnúcich kultivarov) vynikne predovšetkým pred tmavým pozadím, pri vodnej ploche, nižšie druhy v skalke, vo vresovisku alebo v mobilnej zeleni. Okrem toho sú azalky neodmysliteľnou súčasťou záhrad v japonskom štýle.

Vyššie druhy azaliek vyniknú nielen v skupinkách, ale aj ako solitéry v trávnatej ploche, pri zaujímavých kameňoch, prípadne ako kulisa pri záhradnom odpočívadle. Lepšie je vysádzať na jedno miesto max. 2 až 3 príbuzné farebné odtiene, len tak kompozícia bude pôsobiť harmonicky. Okrem toho sa však z kvitnúcich azaliek možno tešiť aj na polotienistých terasách a balkónoch, v tomto prípade sú zasadené do väčšej vegetačnej nádoby, ktorá bola naplnená špeciálnym substrátom na pestovanie kyslomilných rastlín. V prípade, že v záhrade nie je možné vytvoriť azalkám adekvátne pestovateľské podmienky, môžu byť zapustené aj s nádobami do záhonov a steny vegetačnej nádoby budú slúžiť ako ochrana pred nevyhovujúcimi pôdnymi podmienkami. Krehká krása kvitnúcich azaliek vynikne najlepšie pod vyššími listnatými alebo ihličnatými drevinami, v bezprostrednej blízkosti kvitnúcich rododendronov, ale aj iných vždyzelených okrasných drevín, ako sú vavrínovce (Laurocerasus officinalis), skimie (Skimia japonica), pierisy (Pieris floribunda), mahónie a cezmíny. Obľúbenými spoločníkmi azaliek sú aj krovité hortenzie alebo množstvo nezábudiek kvitnúcich na jar, prípadne jarné cibuľoviny. Ideálnym podrastom azaliek však môžu byť aj niektoré papraďorasty a trvalky okrasné listom (funkie). Dôležité je, aby všetky rastlinné druhy, ktoré budú spolu s azalkami rásť, mali zhodné pestovateľské požiadavky. Decentným ohraničením záhonu s kvitnúcimi azalkami je aj starostlivo udržiavaný trávnik.

Nároky na pestovanie

Azalky budú rásť len tam, kde majú splnené základné vegetačné podmienky. Najideálnejším miestom na ich pestovanie sú prírodné typy záhrad s kyslou pôdnou reakciou (pH 4,5 – 5,5), humóznym a kyprým substrátom a s vlhkou mikroklímou (horské a podhorské oblasti). Optimálnym miestom je polotieň pod korunou vyšších hlbokokoreniacich stromov. Ak vaša záhrada nemá takúto pôdu, je dobré upraviť ju pridaním rašeliny a borovicovej hrabanky. Azalky a rododendrony majú plytký koreňový systém, preto je nevyhnutné pravidelne ich zalievať (najmä počas dlhotrvajúceho sucha a tesne po vysadení). Závlaha je najdôležitejšia na jar na začiatku pučania, potom v júni a júli počas tvorby nových kvetných pukov a tesne pred príchodom zimy. Kry azaliek sa vždy vysádzajú s koreňovým balom, tak ako boli zakúpené v záhradníctve. Pred výsadbou je dobré namočiť bal na niekoľko hodín do vody, ktorá neobsahuje vápnik. Povrch pôdy po vysadení je vhodné zakrývať rašelinou, kôrou a v jesenných mesiacoch aj nahrabaným lístím. Túto vrstvu však treba systematicky obnovovať. Niektoré druhy (japonské azalky) vyžadujú okrem toho aj zimnú prikrývku. Dôležité je aj odstraňovanie odkvitnutých kvetov – rastlina sa tak nevysiluje tvorbou semien. Zakvitnuté kry azaliek takmer nemajú v záhradách konkurentov. Zostáva teda už len jedno: pozvať ich aj do našich okrasných záhrad.