Velikáni, tímoví hráči a trpaslíci

Tvary, farby a iné prednosti

Ihličnany, inak často veľmi dlhoveké dreviny, počas roka nepodliehajú výraznejším vizuálnym zmenám. Vďaka tomu ich možno obdivovať nielen počas vegetačného obdobia – na jar a v lete, ale najmä v zime. Ihličie opadáva na jeseň len niektorým druhom, napríklad domácemu smrekovcu opadavému (Larix decidua) alebo tisovcu dvojradému (Taxodium distichum). Vo všeobecnosti sa vyznačujú obrovskou rozmanitosťou, najmä tvarovou – môžu byť široko alebo úzko kužeľovité, stĺpovité, previsnuté, guľovité, vajcovité, poliehavé alebo rozprestreté. Tvar možno ovplyvniť zaštipovaním mladých, ešte mäkkých výhonkov – od jari až do konca júna – o polovicu až dve tretiny (tak sa vytvorí viac bočných výhonov a strom bude kompaktnejší a hustejší, to platí napríklad pri kosodrevinách).

Ihličnany sa môžu pochváliť aj farebnosťou. Ihlice môžu byť svetlozelené, zelené, tmavozelené, striebristé až modrasté, žltozelené, žlté, oranžové a pri opadavých druhoch aj hnedé. V zásade je intenzita vyfarbenia ihlíc v priebehu roka nemenná, i keď ihličnany na slnečnom stanovišti sú intenzívnejšie vyfarbené. Ihlice môžu byť krátke, dlhé – niekedy až 25 cm (borovica Jeffreyova), výrazne lesklé (jedľa kórejská) alebo, naopak, matné. Veľmi pekná je aj kôra niektorých ihličnanov. Prvenstvo patrí našej domácej borovici čiernej (Pinus nigra).

Pochváliť sa však môžu aj staršie exempláre tisov a niektorých cypruštekov (cypruštek Lawsonov). Nemenej zaujímavé na ihličnanoch sú aj ich plody – šišky, to platí najmä o boroviciach (borovica čierna, vejmutovka), ale aj o cédroch a smrekoch. Šišky jedle sa rozpadávajú priamo na stromoch, ale za pozornosť určite stoja atraktívne modrasté šišky jedle kórejskej (Abies koreana).

Využitie v záhrade

Ihličnany môžu mať v záhrade rôzne uplatnenie:

• Prostredníctvom týchto drevín možno vymedziť a uzavrieť priestor či zarámovať pohľad na dom zo záhrady. Takisto pomáhajú nadviazať na okolitú prírodu a zakrývajú nevzhľadné miesta. 
  
• Ihličnan-solitér musí byť nenáročný, rýchlorastúci a habitusom zaujímavý druh. Výborne sa vyníma uprostred trávnika. Väčší efekt docielite, ak ho zospodu nasvietite pomocou záhradných svietidiel, prípadne ho môžete počas vianočného obdobia ozdobiť množstvom drobných svetielok.
  
• Tieto dreviny môžete vysádzať aj do skupín spolu s ostatnými ihličnanmi. Odporúčam kombinovať druhy s rôznymi tvarmi a farbami so vždyzelenými drevinami (vavrínovce, skimia, rododendrony) a okrasnými trávami. V skupine by mal vždy prevažovať jeden druh a ostatné by mali kompozíciu nenásilne dopĺňať. Vo väčších záhradách možno použiť aj viac exemplárov z jedného druhu.
  
• Zakrpatené ihličnany sú pekné najmä v skalkách a vresoviskách, niektoré dokonca aj pri vodných prvkoch (cédre s prevísajúcou korunou).
  
• V porovnaní s inými drevinami sú ihličnany reprezentatívnejšie, preto sú vybrané druhy a kultivary vhodné do predzáhradiek či vstupných priestorov. 
  
• Niektoré druhy cypruštekov a tují sú dokonca vhodné na vytvorenie živých plotov. Plazivé borievky zasa dokážu vytvoriť súvislé pokrytie pôdy na takých miestach, kde sa nedarí trávniku.

Ako nakupovať ihličnany Pri výbere ihličnanov sa nevypláca riadiť len vizuálnou stránkou, prípadne akciovou cenou. Zvážte, či viete danej rastline poskytnúť vo vašej záhrade adekvátne vegetačné podmienky, a ak ide o vzrastenejšie druhy, aj dostatok priestoru. Nie je totiž nič horšie, ako keď začne ihličnan po čase prekážať, čo si bude vyžadovať nevyhnutný rez konárov – najprv zospodu a neskôr aj z bokov. Hrubým a neospravedlniteľným zásahom je takisto, ak solitérnemu ihličnanu odrežete celý vrchol v nádeji, že strom prestane ďalej rásť. Pud sebazáchovy však aj v tomto prípade funguje veľmi dobre – poškodený ihličnan zvyčajne ešte viac zmohutnie. Vaším trestom bude, že sa ešte zopár rokov budete musieť pozerať na svoje ohyzdné a neprirodzené dielo. Preto treba už pri výsadbe myslieť na rozmery dreviny, ktoré dosiahne po istom čase. Do menších záhrad sú vhodnejšie zakrpatené druhy a kultivary. Takisto treba dať pozor na to, že niektoré druhy (napríklad jedle) neznesú znečistený mestský vzduch, iným (napríklad borievkam, cypruštekom, tujam) neprekáža. Vo všeobecnosti na nevhodné podmienky reagujú ihličnany oveľa citlivejšie ako listnaté dreviny.

177591

Nároky na miesto, výsadba a starostlivosť

Väčšina ihličnanov dáva prednosť neutrálnym, prípadne mierne kyslým pôdam. V pôdach so zásaditou reakciou sa bude dariť len tisu, borovici čiernej a smreku omorikovému (Picea omorika). Pôda by mala byť mierne vlhká, nie však premokrená – tú znesie len borovica bahenná (Pinus uncinata) alebo borovica vejmutovka (Pinus strobus). Suchšie pôdy tolerujú borievky (Juniperus), kosodreviny (Pinus mugo), jedľa srienistá (Abies concolor) a smrek pichľavý (Picea pungens). Niektoré ihličnany si žiadajú pred výsadbou úpravu pôdy, napríklad pridanie rašeliny či kôry. Pre rovnomernú siluetu a hustý rast je veľmi dôležitý dostatok svetla. Ihličnatým drevinám väčšinou neprekáža slnko. Polotieň treba zabezpečiť len tisu, cypruštekom, jedľovcu (Tsuga) a vybraným borievkam (Juniperus virginiana). Ihličnany sa sadia vždy s koreňovým balom skoro na jar (marec, apríl) alebo na jeseň (približne od septembra do októbra).

Výsadba do zmrznutej pôdy býva takmer vždy neúspešná. Sadiť treba do takej hĺbky, v akej boli rastliny zasadené v črepníku. Jama musí byť dvakrát väčšia ako koreňový bal. Na zasypanie je určený špeciálne vytvorený a upravený substrát. Hneď po výsadbe treba stromy výdatnejšie zaliať a ich okolie namulčovať drvenou kôrou (stačí 5-centimetrová vrstva). Rok po výsadbe a v ostatných rokoch v obdobiach sucha zalievajte ihličnany pravidelne. Mladé jedince sa dokonca odporúča zalievať aj v zime, keď nemrzne.

Pre novovysadené ihličnany je veľmi nebezpečné zimné slnko, preto ich pre ním chráňte. Staršie stromy môžete presadiť, ale len na jar. Dôležité je, aby sa zachovalo rovnaké smerovanie k svetovým stranám a aby bola zabezpečená pravidelná zálievka. Vysadené ihličnany si v podstate nevyžadujú nijakú špecifickú starostlivosť – netreba ich rezať ani pravidelnejšie prihnojovať.

Jediné, čo musíte pred zimou urobiť, je zviazať ich špagátom (predovšetkým stĺpovité druhy), aby sa pod ťarchou snehu nepoškodili. Napadaný sneh preventívne striasajte z konárov. Nepriateľmi ihličnatých drevín sú psie výkaly. Ak túžite po ukážkových exemplároch, budete musieť vášmu štvornohému miláčikovi obmedziť voľný pohyb po záhrade.

Ihličnany vďaka svojej farebnosti či nepremenlivosti môžu pôsobiť vo väčších množstvách nezaujímavo a fádne, dokonca depresívne (ak ide o druhy s tmavším ihličím), preto pri skupinových výsadbách uprednostnite kombináciu viacerých druhov odlišujúcich sa tvarom aj farebnosťou.

Článok bol uverejnený v časopise Môj dom.