Využitie biologického odpadu

Biologický odpad

Mnohé odpadové látky biologického charakteru môžeme bez ťažkostí odstrániť tak, že ich nahromadíme na vybratom mieste, kde sa prirodzeným spôsobom rozložia, a potom ich zapracujeme do pôdy ako hnojivo – kompost. Hlavným faktorom rozkladného procesu sú pôdne mikroorganizmy, rozkladajúce rastlinné a živočíšne zvyšky na humus – základ úrodnosti pôdy.

Kompost je nenahraditeľným zdrojom živín a humusu pre záhradné pôdy, ktorý môžeme získať svojpomocne a navyše sa ekologickým spôsobom zbaviť látok, ktoré v záhrade alebo kuchyni predstavujú biologický odpad. Obsah živín v komposte závisí najmä od materiálov, z ktorých bol vytvorený, a je (v prepočte na čisté živiny) spravidla nižší, než sa predpokladá. Kompost zo záhradného odpadu (zelený) obsahuje maximálne 1,5 % dusíkatých látok a okolo 0,8 % fosforu a draslíka. Dôležitý je však podiel organických látok, ktorý predstavuje 20 až 40 %. Kompost upravuje pôdnu štruktúru, obsah vody a vzduchu v pôde, stabilizuje pH faktor a zlepšuje schopnosť pôdy akumulovať živiny. Čistý zelený kompost nestačí pokryť potrebu draslíka. Význam hnojenia kompostom spočíva v tom, že okrem živín a organických látok obohacuje pôdu aj o mikroorganizmy, ktoré sú podmienkou jej dobrej úrodnosti.

Materiál na kompost

Všetky organické látky – predovšetkým kuchynské odpadky a rastlinné zvyšky zo záhrady, prípadne suché zvieracie fekálie (slepačí trus, psie i mačacie exkrementy) – sa dajú riadeným procesom skompostovať tak, že sa rozložia do hygienicky bezchybnej formy.

Okrem kuchynských odpadkov je vhodným materiálom aj pokosená tráva, stará slama, jesenné lístie, zemiaková vňať, drevný popol, maštaľný hnoj, vhodná je i rašelinová drvina. Orezané vetvy stromov alebo zostrihané vetvičky živého plota môžeme dať do kompostu až po rozdrvení v špeciálnom drviči. Kompostovať sa môže len zdravý biologický materiál, pričom platí, že čím menšie kúsky látok kompostujeme, tým rýchlejší je proces ich rozkladu – tlenie. Do kompostu nepatria kúsky skla, porcelánu, kamene, drôt, guma, plastické látky, plechovky a rastlinné zvyšky či drevinné časti napadnuté chorobami (tie je najvhodnejšie spáliť). Aby bol proces tlenia rýchly a obsah živín v hotovom komposte primeraný, je dôležitý aj vzájomný pomer východiskových materiálov pri jeho zakladaní. Vyrovnané množstvo živín znamená, že pomer medzi uhlíkom a dusíkom je 15 : 1 až 25 : 1. Mokré zelené materiály (čerstvo pokosená tráva) obsahujú veľké množstvo dusíka, suché, drevnaté časti rastlín zas veľa uhlíka. Vyváženú zmes treba vytvoriť z tvrdých drevnatých materiálov, ktoré zabezpečia štruktúru kompostu, doplnených mäkkými látkami bohatými na dusík.

Proces kompostovania

Kompostovanie sa musí usmerňovať, aby sa zabezpečil želaný proces rozkladu tlením, vyžadujúci primeranú vlhkosť a dostatočný prístup vzduchu. Pôdne mikroorganizmy sú najaktívnejšie v konštantnom, primerane teplom a vlhkom prostredí. Takéto podmienky, potrebné na rozkladné procesy, sa môžu vytvoriť až vnútri väčšej masy organickej hmoty. Materiál preto treba nahromadiť hneď spočiatku, aby sa vnútri dosiahla vhodná teplota 60 až 70 ^oC (prípadne až 85 ^oC) a rovnomerná vlhkosť, nevyhnutné je aj zabezpečenie primeraného prístupu vzduchu. Preto už pri zakladaní kompostu musíme mať dostatočné množstvo hmoty. Pri nedostatočnom prístupe vzduchu a nevhodnej (predovšetkým väčšej) vlhkosti dochádza k premnoženiu hnilobných baktérií a hnitiu sprevádzanému zápachom.

Konštantné podmienky môžeme ovplyvniť výberom miesta, ktoré má byť chránené pred vetrom a polotienisté. Potrebnú vyššiu teplotu možno udržať pomocou čiernej fólie, ktorou prikryjeme alebo obalíme kompostovacie miesto. Tým zabezpečíme, že tlenie bude prebiehať aj počas chladných období.

Zajtra: Spôsoby kompostovania biologického odpadu