Všetko, čo potrebujete vedieť, kým začnete s kompostovaním

Nebuďme ľahostajní

Ak by ste si v domácnosti skúsili odsledovať, koľko a aký druh odpadu za týždeň vyprodukujete, zistíte, že najmenej 20 % vášho smetného koša tvorí jedlo a materiál, ktorý môžete prospešne vrátiť do prírody. Nie všetok odpad musí končiť na skládke alebo v spaľovni. Množstvo z neho dokážete sami spracovať v komposte a znovu ho využiť.

Prečo kompostovať?

Veľkou výhodou kompostovania je, že minimalizuje potravinový a biologický odpad na skládkach. Kompostovaním vzniká prírodné organické hnojivo, ktoré rozkladaním živí okolité rastliny. Znižuje sa tak potreba nákupu a výdaje na syntetické chemikálie a hnojivá. Kompost zlepšuje kvalitu a štruktúru pôdy a umožňuje jej zadržiavať viac živín, vody a vzduchu. Zadržiavanie vody pomáha rastlinám vyrásť do väčších koreňových systémov, ktoré potom chránia pôdu pred eróziou. Vďaka domácemu kompostovaniu si zároveň môžeme dopestovať vlastné ekologické ovocie a zeleninu, čo vedie k značným úsporám pri ich nákupe v supermarkete.

Zdroj: Shutterstock

Umiestnenie v záhrade

V súčasnosti sa dajú zohnať rôzne typy kompostérov, niektoré dokonca v zaujímavom dizajne. V záhrade si ho umiestnite do odľahlejšieho kúta, ideálne do tieňa (napríklad pod strom). Slnečné a veterné miesto nie je vhodné, pretože kompost príliš vysychá. Mal by naň dopadať dážď a zo všetkých strán by mal k nemu prúdiť vzduch. Kompost musí zostať v priamom kontakte s pôdou, čiže na trávniku a nie napr. na betóne. Dobré je vytvoriť si v blízkosti miesto na sústreďovanie hotového kompostu. Počas sezóny môžete kompostovisko zamaskovať výsadbou vyšších rastlín, napríklad letničiek alebo okrasných tráv.

Zdroj: Shutterstock

Správny mix

Na domáci záhradný kompost budete potrebovať dusíkaté (zelené) a uhlíkaté (hnedé) materiály, zjednodušene povedané, v objemovom pomere 1 : 1. Dusíkaté materiály obsahujú vysoký podiel vody a sú charakteristické rýchlym rozkladom. Patrí sem kuchynský bioodpad rastlinného pôvodu, pokosená tráva, zvyšky rastlín, burina, výkaly, srsť či perie hospodárskych zvierat, vlasy a chlpy. Uhlíkaté materiály obsahujú vysoký podiel uhlíka a sú charakteristické pomalým rozkladom.

Zdroj: Shutterstock

Je to najmä lístie z viacerých druhov stromov, drevná štiepka a kôra, slama, hobliny a piliny, škrupinky z orechov, ale aj papier, kartón a popol. Čím rôznorodejšie materiály (či už dusíkaté, alebo uhlíkaté) budete kombinovať s trávou, tým spokojnejší budete s úrodou kompostu.

Čo do kompostu nepatrí?

Nekompostujte zvyšky jedál, rastliny napadnuté škodcami, psie a mačacie výkaly, popol z uhlia, kôstky z ovocia, sklo, kamene, plasty, noviny ani časopisy.

4. Dôležité zásady

Mäkké, zelené a šťavnaté biologické odpady (pokosená tráva, zhnité ovocie a zelenina, hnoj…) vkladajte do kompostu čo najskôr po ich zbere a zmiešajte ich so suchými, hnedými a drevnatými odpadmi (seno, slama, drevná štiepka, kukuričné kôrovie, lístie…).

Zdroj: Shutterstock

Suché, hnedé a drevnaté biologické odpady si uskladnite (vo vreciach) a používajte ich iba postupne na primiešavanie k mäkkým, zeleným a šťavnatým odpadom. Zvyšky zo šťavnatého ovocia zahrabte v kompostovisku hlbšie pod povrch (niekoľko centimetrov). Ak zostane na povrchu, láka hmyz, ktorý sa v ňom veľmi rýchlo rozmnoží.

5. Nenechajte všetko na prírodu

Pri kompostovaní všeobecne platí, že kompostované materiály treba upravovať na menšie kúsky, správne ich nakombinovať, dodať im dostatok vzduchu a zabezpečiť primeranú vlhkosť. Ťažšie rozložiteľné materiály (uhlíkaté) – drevo, hrubé stonky, slama – treba posekať na menšie kúsky, ľahko rozložiteľné sekať netreba.

Zdroj: Shutterstock

Aby sme dosiahli rovnaký stupeň rozkladu vo všetkých zónach kompostu, musíme kompost z času na čas prehodiť, čím zabezpečíme premiešanie materiálu. Na správne kompostovanie, pravdaže, nestačí ovládať základné pravidlá. Potrebujete získať skúsenosti.

6. Ako kompostovať v byte?

Určite ste počuli o vermikompostovaní, kde sa využíva schopnosť dážďoviek premieňať organickú hmotu na jedno z najlepších prírodných hnojív pod slnkom – vermikompost. Pri vytváraní tohto kompostu treba byť – najmä zo začiatku – veľmi trpezlivý. Treba myslieť aj na to, že dážďovky nesmiete nechať bez potravy dlhšie ako 3-4 týždne.

Ďalšou možnosťou je kompostovanie pomocou baktérií s využitím elektrickej energie (alebo aj bez nej). Výsledkom procesu v elektrickom kompostéri je substrát podobný vysušenému čaju. Kompostér kuchynský odpad sám vysuší, rozomelie a vychladí za pár hodín. Bez zápachu ho môžete skladovať celé mesiace.

Text: Katarína Paukeje
Foto: Shutterstock
Zdroj: Časopis Môj dom