Zelené oázy na strechách

Zelené oázy na strechách

24. 05. 2006
Zdieľať

Pohľad na zelenú strechu je v našich podmienkach ešte len zriedkavý. Založenie strešnej záhrady však nie je nemožné a nerealizovateľné. Okrem estetickej a relaxačnej funkcie, ktorú plní záhrada na streche, je významný aj ekologický aspekt – strešná záhrada je totiž domovom pre užitočný hmyz i vtáctvo a zlepšuje mikroklímu okolia domu. V neposlednom rade zabezpečuje izoláciu a ochranu strešnej krytiny a reguluje systém odvodňovania strechy.


Zelené oázy na strechách

54682

Najčastejšou a najjednoduchšou alternatívou strešnej zelene je extenzívne ozelenenie. Na rozdiel od intenzívneho ozelenenia (čo je obdoba okrasnej záhrady), extenzívne ozelenenie sa dá realizovať na väčšine plochých striech len s minimálnymi stavebnými úpravami a finančnými nákladmi. Strešná záhrada má vo všeobecnosti viaceré špecifiká, ktorým treba venovať zvýšenú pozornosť. Napríklad celková hmotnosť pestovateľského substrátu môže dosahovať (v závislosti od hrúbky vrstvy) hmotnosť aj 600 kg na 1 m2 substrátu. Takéto zaťaženie už môže narušiť statiku budovy, na ktorej sa strešná záhrada nachádza. Problémom môžu byť aj rozrastajúce sa korene rastlín. Tie totiž často agresívne prenikajú pomerne hlboko do pripraveného vegetačného substrátu a môžu spôsobiť neskoršie poškodenie budovy. Vstupnou bránou pre korene pritom môže byť len nepatrná trhlinka v murive.


Zelené oázy na strechách

54688

Pri zakladaní strešnej záhrady treba zohľadniť aj bezpečnostné predpisy, ktoré sú v tomto prípade naozaj opodstatnené. Dôležitá je bezpečnosť strešnej konštrukcie, dostatočná izolácia stien a sklon strechy. Najlepšie je strešnú záhradu zakladať na rovnej streche. Pri sklone od 36 % (20 stupňov) je potrebné použiť lišty, aby sa substrát ani rastliny nekĺzali. V tomto prípade je však vhodnejšie prenechať zakladanie strešnej záhrady odbornej firme.

Minimálny spád, ktorý zabraňuje akumulácii dažďovej vody, je približne 2 %. Z bezpečnostného hľadiska sa zároveň odporúča, aby bolo okolo celej strechy vybudované zábradlie alebo murivo, ktoré prevyše úroveň strechy približne o 0,60 m.

Vybudovanie zelenej strechy


Zelené oázy na strechách

54687

Tip: Záhradný nábytok od výmyslu sveta

Pred zakladaním (osádzaním) strešnej záhrady treba venovať zvýšenú pozornosť príprave vegetačnej vrstvy a „základom” strešnej záhrady. Ešte pred začiatkom budovania vegetačnej vrstvy sa však treba rozhodnúť, aké spevnené plochy bude mať strešná záhrada. Od toho sa potom odvíja ďalší postup. Základy strešnej záhrady by mali spĺňať niekoľko kritérií. Z najdôležitejších treba spomenúť odolnosť proti pretrvávajúcej vlhkosti, mikroorganizmom, spomenutým koreňom a požadovanú nosnosť. Avšak v prvom rade základy musia odolávať trvalej výsadbe rastlín, či už trvaliek, letničiek alebo drevín bez nároku na dodatočné stavebné úpravy. Jednotlivé stavebné prvky musia byť stabilné, aby dostatočne odolávali nárazovému vetru, ale aj dažďu, snehu, mrazu a iným poveternostným vplyvom. Poradie ukladania vrstiev je takéto: najspodnejšiu vrstvu tvorí dostatočne spevnená plocha, nasleduje špeciálna fólia zabraňujúca prerastaniu koreňov rastlín. Po tejto fólii nasleduje drenážna vrstva, ktorá zabezpečuje odtok dažďovej a zálievkovej vody. Jej odporúčaná hrúbka sa pohybuje okolo 15 cm.


Zelené oázy na strechách

54679

Najideálnejším drenážnym materiálom je štrk alebo hrubozrnný piesok. Potom nasleduje voľne položená, difúzne otvorená a nehnijúca geotextília. Tá bráni vyplavovaniu drobných fragmentov z vegetačnej alebo drenážnej vrstvy. Tretiu, poslednú vrstvu potom už tvorí pestovateľský substrát. Ten sa mieša podľa požiadaviek rastlín, ktoré sa v ňom budú pestovať. V zahraničí si možno zaobstarať špeciálny substrát pre strešné záhrady. Vhodný pestovateľský substrát by mal byť z rašeliny, kompostovej zeminy, piesku a drvenej kôry, ktoré sú namiešané vo vhodnom pomere. V prípade extenzívnych zelených striech tvorí substrát aj tehlová drť a keramzit. Pri navážaní substrátu je rozhodujúce zvoliť správnu hrúbku vrstvy. Pri extenzívnom ozelenení je výška vegetačnej vrstvy 10-15 cm a pri intenzívnom nad 30 cm.

Intenzívne ozelenenie


Zelené oázy na strechách

54680

Intenzívne strešné záhrady možno zakladať len na plochých strechách, sú náročnejšie na údržbu (zavlažovanie) a dá sa po nich aj chodiť. Substrát by mal mať hrúbku aspoň 30 cm. V prípade intenzívnych zelených striech možno rastliny pestovať buď priamo na strešných záhonoch, alebo vo vegetačných nádobách. Rastliny pestované na takomto type strešnej záhrady by mali byť v prvom rade dostatočne odolné proti vetru, a aj preto treba vyberať druhy, ktoré dorastajú do výšky maximálne 2-3 m. Z ihličnanov možno použiť napríklad cyprušteky (Chamaecyparis lawsoniana ,,Blom”), borovicu kosodrevinu (Pinus mugo), borievky (Juniperus communis ,,Hibernica”) alebo zakrpatené druhy smrekov (Picea abies ,,Nidiformis”). Treba uprednostniť husté a kompaktne rastúce druhy, dostatočne odolné aj proti exhalátom a intenzívnemu slnečnému žiareniu. Z listnatých druhov sú vhodné skalníky (Cotoneaster horizontalis), vŕba alpínska (Salix alpina), pôdopokryvné ruže, dráče (Berberis thunbergii) a vždyzelený buxus (Buxus sempervirens). Okrem spomenutých drevín na intenzívnych zelených strechách možno pestovať široké spektrum letničiek, dvojročiek, okrasných tráv a trvaliek, najmä suchomilných.


Zelené oázy na strechách

54686

V kráľovstve rozchodníkov

Extenzívne ozelenené strechy nevyžadujú pravidelný, umelý prísun vody a živín, tak ako je to v prípade intenzívnych strešných záhrad. Na takejto streche vytvára zeleň trvalú a uzavretú pokrývku. Rastlinné druhy vhodné pre tento variant by mali byť dostatočne odolné proti mrazu a suchu a mal by ich charakterizovať vysoký stupeň regenerácie. Klasickou alternatívou pre zelené extenzívne strechy sú najmä tučnolisté plazivé trvalky – skalničky, ako sú rozchodníky (Sedum) alebo lomikamene (Saxifraga). Dužinaté listy týchto rastlín totiž slúžia ako zásobáreň vody pre tieto, často i extrémne podmienky. Koreňom týchto rastlín stačí dokonca len 5 cm hrúbka vegetačnej vrstvy. Čím je vrstva substrátu väčšia, tým je zoznam odporúčaných rastlín širší. Vhodné sú rozličné suchomilné druhy trvaliek ako materina dúška (Thymus serpyllum), klinček (Dianthus carthusianorum), rožec (Cerastium tomentosum), piesočnica (Arenaria tetraquetra) a mnohé ďalšie druhy. Na strešných záhradách výborne rastú aj rôzne druhy okrasných cesnakov, napr. cesnak žltý (Allium flavum), alebo kosatcov (Iris barbata „Nana”).

Na extenzívnych zelených strechách vynikajú aj niektoré druhy okrasných tráv, ako sú kostravy (Festuca) alebo ostrice (Carex). Na strešnej záhrade by mala mať svoje miesto aj trávnatá plocha. Na pestovanie trávnika totiž stačí vegetačná vrstva vysoká len 15-20 cm. Najvýhodnejší spôsob založenia trávnika na streche je pritom mačinovanie. Po položení mačinových pásov treba trávnatú plochu dobre povalcovať a pravidelne zavlažovať. V zahraničí dostať kúpiť aj špeciálne osivo letničiek na strešné záhrady, ktoré sa jednoducho rozhodí na pripravenú plochu, a počase tu vznikne zaujímavý a počas celého leta kvitnúci porast.

Ošetrovanie zelene na streche


Zelené oázy na strechách

54689

Ošetrovanie zelene na strešnej záhrade nemá v porovnaní s bežnou okrasnou záhradou výrazné odlišnosti. Na to, aby rastliny vytvorili požadovaný efekt, je v prvom rade potrebné ich pravidelné zavlažovanie, najviac po výsadbe (najmä v prípade intenzívnych zelených striech). Frekvencia zavlažovacích cyklov je vyššia aj vzhľadom na priame pôsobenie intenzívneho slnečného žiarenia. Proces zavlažovania strešnej záhrady môžu majiteľovi strešnej záhrady uľahčiť napríklad poloautomatické či automatické zavlažovacie zariadenia. Okrem toho je dôležité aj prihnojovanie vysadených rastlín. Pomaly pôsobiace hnojivo v granulovanej forme je lepšie pridať už do pestovateľského substrátu pred jeho navážaním na strechu.

Počas vegetácie možno pestované rastliny na intenzívnych strechách prihnojovať bežnými viaczložkovými hnojivami určenými na dreviny, letničky alebo trvalky. V prípade extenzívnych strešných záhrad je prihnojovanie potrebné len raz do roka. Na takúto strechu sa vstupuje približne dvakrát ročne, a to s cieľom odstrániť buriny a vyčistiť odtoky. Súčasťou intenzívnej strešnej záhrady môže byť okrem samotnej výsadby aj vhodne umiestnený záhradný nábytok alebo menšia záhradná plastika.

Kategória: Záhradné stavby
Tagy: ps strecha strešná záhrada zeleň
Zdieľať článok

Diskusia