Záhrady s prvkami hrdzavého kovu
Kov je materiál, pri ktorom už nemôžeme s istotou tvrdiť, že kvalitnejšia povrchová úprava je vždy na prospech výsledku. Prirodzená hrdzavá patina totiž často pristane záhrade viac než chladná lesklá oceľ.
{R1}
Záhrady s prvkami z drsného hrdzavého kovu sa dnes vďaka práci záhradných dizajnérov nechápu ako niečo zanedbané, ale čoraz viac sa dostávajú do povedomia priaznivcov záhradného umenia ako originálny módny trend. Oceľové nosníky, armovacie tyče, pletivá, plechy a iné hrdzavé konštrukcie tu nachádzajú nové, netradičné uplatnenie a spolu premysleným prepojením so zeleňou dodávajú záhrade moderný a originálny výraz. Navyše, keď nové uplatnenie dostáva staré železo, bonusom je aj ekologický prínos.
Pre príklady sme si zašli najmä do Dolného Rakúska, kde poctivá hrdza záhradníkov neuráža – na výstavisku záhrad v Tullne ju predvádzajú hneď v niekoľkých rôznych podobách. Bez ochranných náterov tu väčšina kovových prvkov ostáva v súlade s princípmi prírodného záhradníctva. Podľa vysvetlenia sprievodcu náter nie je nutný – poveternostné vplyvy totiž povrch kovu narušia len nepatrne a potom už korózia postupuje veľmi pomaly, teda bez vplyvu na stabilitu celku. Naopak, keď s natieraním raz začnete, odsúdite sa na údržbu už navždy. Uvidíme, aj tu všetko preverí čas. (Výstava sa usporadúva iba od roku 2008.) Už na prvý pohľad je ale jasné, že vzhľad hrdzavého kovu záhrade pristane. Ak sa oslobodíte od vžitého predsudku zanedbanej údržby, možno pripustíte, že farba hrdze na konštrukciách ladí so zeleňou. Je totiž v prírodnom tóne hnedej a nekonkuruje farbe rastlín. Koniec koncov, časy „palisandra“, keď sa všetky konštrukcie nielen v záhradách natierali hlavne osvedčenou hnedou farbou, nie sú až také vzdialené.
Hrdzavá záhrada plná histórie
Najefektnejšou ukážkou použitia hrdzavého kovu na výstavisku v Tullne je istotne portugalská záhrada Francisca Manuela Caldeira Cabrala, ktorá je aj napriek všetkým svojim kontrastom dokonalým harmonickým spojením vody, kovu, viniča, kvetov a umenia. Hrdzavý kov túto záhradu priamo vytvára, nie je len jej doplnkom ako v iných expozíciách.
Tunel z armovacích sietí a popínavých rastlín
Tu je uplatnenie železnej konštrukcie v záhrade ešte jednoduchšie. Kovové rúrky ohnuté do kruhu tvoria nosné rebrá, ktoré podopierajú pásy armovacích sietí. Po nich sa potom ochotne šplhajú popínavé rastliny, a vy prechádzate tajomným zeleným tunelom. Efektná je najmä jednoduchosť nápadu a vyhotovenia, ktoré sa opäť uplatní najmä v moderných záhradných úpravách.
Výrazným prvkom sú tu pergoly s netradičným industriálnym vzhľadom, po ktorých sa šplhá vinič. Farmári v Portugalsku začali kedysi stavať na uľahčenie zberu hrozna drevené pergoly, ktoré sa neskôr prebrali ako dekoratívny prvok aj do mestských záhrad. Možno práve preto sú dôležitou súčasťou aj tejto záhrady. Druhým jej výrazným prvkom je zvýšená vodná nádrž. Jej mohutnosť a strohosť potláča živý pohyb vody pri každom závane vetra a tiež socha schúlenej ženy na kameni nad hladinou. Celou záhradou potom prechádza množstvo úzkych vodných kanálov, ktoré majú pripomínať maurské zavlažovacie systémy. Sú vedené tak v pravidelných líniách, ako aj v ladných krivkách.
Gabióny
Drôtené koše s kamennou výplňou sú obľúbeným prvkom moderných záhradných úprav aj pre jednoduchosť použitia. Ich výplň pritom môže byť skutočne rôznorodá, rovnako ako je odlišný vkus majiteľov záhrad – od rôznych druhov, tvarov a veľkostí kameňa až po kusy priemyselného skla.
Pravouhlé línie s oblými a priemyselné prvky so živou zeleňou, to sú dva hlavné kontrasty, ktoré sa uplatnili v tejto záhrade. Pravidelné priame línie prevládajú práve pri kovových konštrukciách, oblé a zvlnené sú najmä výsadby trvaliek, tráv a kríkov, ktoré prirodzene zjemňujú prísne geometrické tvary chodníkov a pergol. Motív kruhu sa opakuje hneď na niekoľkých miestach – kruhové sú priehľady v bokoch pergol, ale aj tvarované buxusy, ktoré pôsobia svojím množstvom a jednotou, kruhy sú zrejmé tiež v pôdoryse zenovej záhradky.