Zimná záhrada – domáca oáza

{R1}

Zimnú záhradu by sme si nemali mýliť so skleníkom. Kým skleník je určený najmä na pestovanie rastlín, zimná záhrada plní obytnú a estetickú funkciu – rozširuje obytný priestor domu a utužuje naše spojenie s prírodou. To, či v nej budeme môcť byť celý rok, závisí len od jej typu a konštrukcie. Nevykurované „studené“ zimné záhrady slúžia v zimnom období len na pasívne temperovanie domu a na prezimovanie niektorých okrasných rastlín. „Teplé“ záhrady môžeme obývať celoročne vďaka zabudovanému aktívnemu vykurovaciemu systému.

Zimná záhrada v projekte

Zo stavebno-technického hľadiska sa zimná záhrada klasifikuje ako samonosná konštrukcia, ktorá sa v spodnej časti kotví do betónového základu alebo murovanej podmurovky, v hornej časti do priľahlej steny. Kvalitný koncept stavby s optimálnym vyriešením dispozície v dome a s bezchybnými detailmi konštrukcie spravidla vznikne vtedy, keď so zimnou záhradou budeme počítať už vo fáze projektovania domu. Neskoršia prístavba sa ťažšie začleňuje do hmoty domu. Navyše prináša technické komplikácie súvisiace predovšetkým s napojením izolácie.

Súbežné projektovanie však neznamená, že zimnú záhradu musíme stavať súbežne s domom. Dokonca je vhodnejšie, ak ju postavíme až s určitým časovým odstupom po dokončení domu, najmä v prípade murovanej stavby. Každá novostavba sa totiž najprv musí zbaviť prebytočnej vlhkosti.

Orientácia na slnko

Hlavnými kritériami na umiestnenie zimnej záhrady je orientácia na slnko a nadväznosť na interiér domu. Ak nás neobmedzujú vonkajšie vplyvy, napríklad blízkosť komunikácie, plota či susedného domu, najvhodnejšia je južná orientácia. Práve táto poloha poskytuje v našom zemepisnom pásme najväčšiu možnosť akumulovať slnečnú energiu. Treba však zabezpečiť účinné zatienenie aspoň pre strešné zasklenie, aby sa v lete priestory neprehrievali a aby ostré slnečné lúče nepoškodili rastliny. Ďalšou podmienkou je systém vetrania.

Ak postavíme zimnú záhradu na východnej strane, budeme v nej zažívať príjemné rána, ale neskôr poobede, hlavne na jar a na jeseň, tam bude pomerne chladno a aj intenzita svetla bude nízka. Výhodnejšie je umiestnenie záhrady na západnej strane, ktorú poobede slnko vyhreje a teplota sa v nej udrží až do večera. Počas horúcich letných dní sa však priľahlý dom môže zahrievať až príliš, a preto treba počítať s dobrým zatienením. Umiestnenie záhrady na severnej strane má relatívne výhody – chladnejšiu mikroklímu aj bez nákladného zatienenia a rozptýlené svetlo, ktoré využijú najmä tí, ktorí chcú záhradu používať ako pracovňu alebo ateliér. Severná zimná záhrada je vhodná aj ako klimatická nárazová zóna, ktorá chráni vstupnú časť domu.

Veľkosť a tvar záhrady

Ak chceme záhradu využívať len ako jedáleň, najmenšia plocha na umiestnenie stola a štyroch stoličiek je približne päť štvorcových metrov, napríklad 2 × 2,5 metra. Ak ju mienime využívať ako sezónnu obytnú miestnosť a na prezimovanie rastlín, plocha záhrady by nemala byť menšia ako 15 štvorcových metrov a hĺbka priestoru by mala byť aspoň 2,5 metra. Ideálna veľkosť obytnej zimnej záhrady je 25 až 30 štvorcových metrov. Na vzhľad, ale predovšetkým na funkciu zimnej záhrady má podstatný vplyv sklon stien a strechy. Aby sa zabezpečil optimálny príjem slnečnej energie, sklenená plocha by mala byť nastavená, pokiaľ možno, kolmo. V našich zemepisných šírkach zimné slnečné lúče dopadajú na zemský povrch pod uhlom približne 20° a letné lúče pod uhlom asi 60° (uhol dopadu sa, samozrejme, mení každý deň a každú hodinu). Preto je na zimné „prihrievanie“ priestoru slnkom optimálny sklon sklenej steny asi 80°. V lete sa časť slnečných lúčov od steny odrazí a interiér sa veľmi nezahrieva.

Sklenená strešná plocha má mať sklon aspoň 10°, aby sa zabránilo zhromažďovaniu dažďovej vody a znečisteniu strechy. Odvodnenie pomocou odkvapových žľabov a zvodov najlepšie funguje pri sklone väčšom ako 20°. Zimná záhrada orientovaná na juh by nemala byť priveľmi hlboká, aby slnko mohlo v zime preniknúť až do obytných miestností. Jej výška môže byť aj cez dve podlažia. Pri takých proporciách sa v lete zohrieva len malé množstvo vzduchu, preto nedochádza k prehrievaniu.

Výber konštrukčného profilu

Pri projektovaní zimnej záhrady je dôležitým prvkom typ nosnej konštrukcie. Sklenené steny môžu byť osadené do oceľových profilov, dreva, hliníka alebo plastu. Každý materiál má určité výhody aj nevýhody. V minulosti sa najviac používala oceľ, ktorá je pomerne lacná. Jej hlavnou nevýhodou je okrem veľkej hmotnosti aj vysoká tepelná vodivosť. Dobré tepelnoizolačné vlastnosti a príjemný vzhľad má drevo. Na konštrukcie zimných záhrad sa využívajú najmä smrek a borovica, najdrahší je dub. Ak má záhrada slúžiť predovšetkým ako „skleník“, nie je vhodná drevená konštrukcia, pretože vo vlhkom prostredí sa musí pravidelne impregnovať a natierať. V súčasnosti sa najviac používajú plast a hliník. Hliník možno pomerne ľahko spracovať, možno z neho vytvoriť mnoho tvarov a má dlhú životnosť. Aj plastové profily majú svoje prednosti – v porovnaní s hliníkom sú lacnejšie, možno si vybrať z viacerých farebných kombinácií a majú lepšie izolačné vlastnosti. Vhodnými kombináciami sú drevo-hliníkové alebo drevo-plastové systémy: na vonkajšej strane sa nachádza odolný hliník alebo plast, vnútri príjemné prírodné drevo s dobrými tepelnoizolačnými vlastnosťami. Na konštrukciu zimnej záhrady možno použiť aj termicky oddelené hliníkové profily, pozinkovaný plech, oceľové rúrky s plastovým povrchom alebo viackomorové profily z polymérov, ktoré sú armované pozinkovanou oceľou. Všetko, pravda, závisí aj od našich finančných možností.

Najdôležitejšie je zasklenie

Okrem konštrukčného systému rozhoduje o teplotných pomeroch v zimnej záhrade jej zasklenie. Vlastnosti skla určujú najmä svetelná priepustnosť (E), tepelná priestupnosť (U) a priepustnosť UV žiarenia (G). Čím vyššia je hodnota U, tým má slnko väčší podiel na vykurovaní priestoru zimnej záhrady, čo sa využije najmä v zime. So znižujúcou sa tepelnou priestupnosťou U klesá aj hodnota G, čiže čím lepšie sklo tepelne izoluje, tým menej slnečné lúče prehrievajú interiér zimnej záhrady.

Na zasklenie záhrady zväčša používame niektorý typ izolačného dvojskla, dvojité alebo trojité komôrkové dosky z polykarbonátu alebo dosky z akrylátu (plexisklo). Moderné tepelnoizolačné dvojsklá majú medzeru vyplnenú ušľachtilým plynom a obsahujú výplň, ktorá absorbuje vlhkosť. Špeciálne sklá majú na vonkajšej alebo vnútornej strane nanesenú mikroskopickú vrstvu kovu, ktorá vytvára „tepelné zrkadlo“ – odráža žiarenie určitých vlnových dĺžok, prepúšťa slnečnú energiu do vnútra a zabraňuje jej úniku opačným smerom.

Komôrkové platne z polykarbonátu redukujú nárast teploty v interiéri až o 40 percent, ale súčasne zhoršujú priehľadnosť stien. Preto sa používajú najmä na strešnej časti, kde nepriehľadnosť nie je prekážkou, alebo na miestach, kde úmyselne potrebujeme čiastočne obmedziť výhľad, napríklad smerom k susedom.

Vykurovať, či nevykurovať?

Ak nie je zimná záhrada určená na obytné účely, tak ju počas zimy nevykurujeme. Vďaka skleníkovému efektu v nej ani v zime teplota neklesne pod 5 °C, a ak svieti slnko aj v popoludňajších hodinách, teplota môže vystúpiť až na 20 °C. Tým sa vytvára tepelná clona pre ostatné obytné miestnosti, čím možno ušetriť až polovicu nákladov na vykurovanie. Uprostred januára tu môžete vyčariť takmer letnú atmosféru. Okrem toho sú tu vhodné podmienky na prezimovanie teplomilných rastlín.

Ak budeme chcieť zimnú záhradu obývať po celý rok, musíme nainštalovať vykurovanie, ktoré počas zimných mesiacov dokáže priestor vykúriť na izbovú teplotu. Na tento účel väčšinou stačí nízkoteplotný systém, napríklad podlahové vykurovanie alebo podlahový konvektor. Pri dvojposchodovej záhrade sa nesmie prúdenie teplého vzduchu prerušiť.

Zvýšené náklady na vykurovanie kompenzuje vyšší obytný komfort. Aj vykurovaná záhrada dokáže „ušetriť“ spotrebu tepla v dome, ale iba vtedy, ak je postavená z kvalitných konštrukčných materiálov, dobre izolovaná a prípadne zhora uzavretá tepelne izolovanou strechou. Rovnako dôležité je aj tepelné prepojenie s ďalšími obytnými priestormi, napríklad pomocou posuvných dverí. Pri konečnom účtovaní by vykurovaná zimná záhrada nemala spotrebovať viac tepla, ako dokáže získať zo slnečného žiarenia.

Pokračovanie o týždeň.