10 najfarebnejších skalničiek

30. 05. 2014
Zdieľať

Jar je ideálnou príležitosťou na nákup a výsadbu skalničiek. Vyberte si spolu s nami tie najkrajšie.


Poniklec jarný (Pulsatilla vernalis) patrí medzi domáce druhy, ktoré môžete nájsť na slnečných vápencových skalách. Z prírody sa síce nesmie brať, nájdete ho však aj v záhradníctvach. Najčastejšie sa v skalkách pestujú fialovo kvitnúce kultivary, vzácnosťou však nie sú ani tie s bielymi, ružovými či takmer červenými kvetmi. Poniklec miluje slnko, teplo a suché, prípadne mierne vlhké miesta s vápenitou či štrkovou pôdou. Ide o dlhovekú, asi 30 cm vysokú i širokú a každoročne bohato kvitnúcu rastlinu, ktorá po odkvitnutí vytvára páperovité súplodia. Aby vynikla, potrebuje okolo seba dostatok miesta – ideálne v popredí skalky. Tam, kde ju raz zasadíte, by mala zostať. Neznáša totiž presádzanie.

Poniklec jarný (Pulsatilla vernalis) patrí medzi domáce druhy, ktoré môžete nájsť na slnečných vápencových skalách. Z prírody sa síce nesmie brať, nájdete ho však aj v záhradníctvach. Najčastejšie sa v skalkách pestujú fialovo kvitnúce kultivary, vzácnosťou však nie sú ani tie s bielymi, ružovými či takmer červenými kvetmi. Poniklec miluje slnko, teplo a suché, prípadne mierne vlhké miesta s vápenitou či štrkovou pôdou. Ide o dlhovekú, asi 30 cm vysokú i širokú a každoročne bohato kvitnúcu rastlinu, ktorá po odkvitnutí vytvára páperovité súplodia. Aby vynikla, potrebuje okolo seba dostatok miesta – ideálne v popredí skalky. Tam, kde ju raz zasadíte, by mala zostať. Neznáša totiž presádzanie.
Daniel Košťál

​​Poniklec miluje slnko

Poniklec jarný (Pulsatilla vernalis) patrí medzi domáce druhy, ktoré môžete nájsť na slnečných vápencových skalách. Z prírody sa síce nesmie brať, nájdete ho však aj v záhradníctvach. Najčastejšie sa v skalkách pestujú fialovo kvitnúce kultivary, vzácnosťou však nie sú ani tie s bielymi, ružovými či takmer červenými kvetmi. Poniklec miluje slnko, teplo a suché, prípadne mierne vlhké miesta s vápenitou či štrkovou pôdou. Ide o dlhovekú, asi 30 cm vysokú i širokú a každoročne bohato kvitnúcu rastlinu, ktorá po odkvitnutí vytvára páperovité súplodia. Aby vynikla, potrebuje okolo seba dostatok miesta – ideálne v popredí skalky. Tam, kde ju raz zasadíte, by mala zostať. Neznáša totiž presádzanie. 

Skalku je vždy lepšie budovať z rôzne veľkých kameňov len jedného druhu.


Pomerne silné korene lomikameňa (Saxifaga) majú schopnosť preniknúť aj medzi kamene do najmenších štrbín a úžľabín. Ide o mimoriadne vďačnú skalničku, ktorá krátko po výsadbe vytvára krásne husté koberčeky rozrastajúce sa do strán aj na miestach, kde by asi nič iné nerástlo. Existuje okolo 400 druhov s množstvom pekných kultivarov s rôzne veľkými listovými ružicami, listovými kresbami i kvetmi (bielymi, žltými, ružovými, niekedy s bodkami). Mnohé druhy sa vyznačujú aj sviežou zelenou farbou listov.  Na rast lomikamene potrebujú slnko, prípadne polotieň, priepustnú, humóznu a mierne vlhkú pôdu. Vďaka širokému sortimentu je možné vysadiť si do skalky hneď niekoľko druhov.

Pomerne silné korene lomikameňa (Saxifaga) majú schopnosť preniknúť aj medzi kamene do najmenších štrbín a úžľabín. Ide o mimoriadne vďačnú skalničku, ktorá krátko po výsadbe vytvára krásne husté koberčeky rozrastajúce sa do strán aj na miestach, kde by asi nič iné nerástlo. Existuje okolo 400 druhov s množstvom pekných kultivarov s rôzne veľkými listovými ružicami, listovými kresbami i kvetmi (bielymi, žltými, ružovými, niekedy s bodkami). Mnohé druhy sa vyznačujú aj sviežou zelenou farbou listov. Na rast lomikamene potrebujú slnko, prípadne polotieň, priepustnú, humóznu a mierne vlhkú pôdu. Vďaka širokému sortimentu je možné vysadiť si do skalky hneď niekoľko druhov.
Daniel Košťál

Kamene nie sú prekážkou

Pomerne silné korene lomikameňa (Saxifaga) majú schopnosť preniknúť aj medzi kamene do najmenších štrbín a úžľabín. Ide o mimoriadne vďačnú skalničku, ktorá krátko po výsadbe vytvára krásne husté koberčeky rozrastajúce sa do strán aj na miestach, kde by asi nič iné nerástlo. Existuje okolo 400 druhov s množstvom pekných kultivarov s rôzne veľkými listovými ružicami, listovými kresbami i kvetmi (bielymi, žltými, ružovými, niekedy s bodkami). Mnohé druhy sa vyznačujú aj sviežou zelenou farbou listov.  Na rast lomikamene potrebujú slnko, prípadne polotieň, priepustnú, humóznu a mierne vlhkú pôdu. Vďaka širokému sortimentu je možné vysadiť si do skalky hneď niekoľko druhov.

Skalky, skalkové múriky a štrkové záhony sú najzaujímavejšie počas jari, keď ich zahalí záplava nádherne kvitnúcich rastlín.


V skalke by nemali chýbať ani gypsomilky (Gypsophyla). Mnohé z nich krásne kvitnú, napríklad nízka Gypsophyla cerastioides pochádzajúca z Himalájí, ktorá tvorí riedke trsy. Niektoré druhy sú dekoratívne najmä svojím hustým olistením a atypickým vankúšovitým rastom, napríklad Gypsophyla aretioides, ktorá je skutočnou raritou. Spojenie tejto nenáročnej a mimoriadne efektnej skalničky s kameňmi je vskutku skvostné (dokonca aj kvitne drobnými bielymi kvetmi). Gypsomilky sa rýchlo rozrastú na slnečnom mieste a v suchšej pôde s obsahom vápnika. Rozmnožujú sa delením trsov skoro na jar alebo odrezkami. Je vždy lepšie vysádzať ich s koreňovým balom.

V skalke by nemali chýbať ani gypsomilky (Gypsophyla). Mnohé z nich krásne kvitnú, napríklad nízka Gypsophyla cerastioides pochádzajúca z Himalájí, ktorá tvorí riedke trsy. Niektoré druhy sú dekoratívne najmä svojím hustým olistením a atypickým vankúšovitým rastom, napríklad Gypsophyla aretioides, ktorá je skutočnou raritou. Spojenie tejto nenáročnej a mimoriadne efektnej skalničky s kameňmi je vskutku skvostné (dokonca aj kvitne drobnými bielymi kvetmi). Gypsomilky sa rýchlo rozrastú na slnečnom mieste a v suchšej pôde s obsahom vápnika. Rozmnožujú sa delením trsov skoro na jar alebo odrezkami. Je vždy lepšie vysádzať ich s koreňovým balom.
Daniel Košťál

Efektné zelené vankúše

V skalke by nemali chýbať ani gypsomilky (Gypsophyla). Mnohé z nich krásne kvitnú, napríklad nízka Gypsophyla cerastioides pochádzajúca z Himalájí, ktorá tvorí riedke trsy. Niektoré druhy sú dekoratívne najmä svojím hustým olistením a atypickým vankúšovitým rastom, napríklad Gypsophyla aretioides, ktorá je skutočnou raritou. Spojenie tejto nenáročnej a mimoriadne efektnej skalničky s kameňmi je vskutku skvostné (dokonca aj kvitne drobnými bielymi kvetmi). Gypsomilky sa rýchlo rozrastú na slnečnom mieste a v suchšej pôde s obsahom vápnika. Rozmnožujú sa delením trsov skoro na jar alebo odrezkami. Je vždy lepšie vysádzať ich s koreňovým balom.


Floxy (Phlox subulata) by nemali chýbať v žiadnej skalke. Na poliehavých stonkách sa každoročne na jar objaví obrovské množstvo kvietkov (listy ani nevidno). Majú rôzne veľkosti, sú jedno- alebo dvojfarebné, najčastejšie ružové, fialové, karmínovočervené či biele hviezdicovité. Floxy sa pomerne rýchlo rozrastajú a vytvárajú husté koberce široké až 60 cm. Najlepšie sa im darí na slnečných miestach s priepustnou pôdou. Aby sa pekne rozrástli, treba im vyhradiť dostatočný priestor. Ich devízou je, že zostávajú pekné aj po odkvitnutí (občas ich zmlaďte rezom). Rozmnožujú sa odrezkami alebo delením trsov po odkvitnutí. Vysadiť ich možno aj v kvitnúcom stave (vždy s koreňovým balom).

Floxy (Phlox subulata) by nemali chýbať v žiadnej skalke. Na poliehavých stonkách sa každoročne na jar objaví obrovské množstvo kvietkov (listy ani nevidno). Majú rôzne veľkosti, sú jedno- alebo dvojfarebné, najčastejšie ružové, fialové, karmínovočervené či biele hviezdicovité. Floxy sa pomerne rýchlo rozrastajú a vytvárajú husté koberce široké až 60 cm. Najlepšie sa im darí na slnečných miestach s priepustnou pôdou. Aby sa pekne rozrástli, treba im vyhradiť dostatočný priestor. Ich devízou je, že zostávajú pekné aj po odkvitnutí (občas ich zmlaďte rezom). Rozmnožujú sa odrezkami alebo delením trsov po odkvitnutí. Vysadiť ich možno aj v kvitnúcom stave (vždy s koreňovým balom).
Daniel Košťál

Hra drobných kvietkov

Floxy (Phlox subulata)by nemali chýbať v žiadnej skalke. Na poliehavých stonkách sa každoročne na jar objaví obrovské množstvo kvietkov (listy ani nevidno). Majú rôzne veľkosti, sú jedno- alebo dvojfarebné, najčastejšie ružové, fialové, karmínovočervené či biele hviezdicovité. Floxy sa pomerne rýchlo rozrastajú a vytvárajú husté koberce široké až 60 cm. Najlepšie sa im darí na slnečných miestach s priepustnou pôdou. Aby sa pekne rozrástli, treba im vyhradiť dostatočný priestor. Ich devízou je, že zostávajú pekné aj po odkvitnutí (občas ich zmlaďte rezom). Rozmnožujú sa odrezkami alebo delením trsov po odkvitnutí. Vysadiť ich možno aj v kvitnúcom stave (vždy s koreňovým balom).


Skalnica strechová (Sempervivum tectorum) je mimoriadne adaptabilná a odolná – neprekáža jej sucho, horúčava ani mráz. Na rast dokonca takmer ani nepotrebuje pôdu, uchytí sa aj v malej štrbine s trochou substrátu, preto je ideálna do skaliek. Ide o dlhovekú trvalku sukulentného charakteru (jej listy dokážu zadržiavať veľké zásoby vody). Listy skalníc sú v závislosti od kultivaru rôzne veľké a neraz zaujímavo sfarbené (červené alebo bordové). Pestovať ich možno aj vo vegetačných nádobách, v strešných záhradách a kvetinových múrikoch. Väčšinou kvitnú len raz za život, následne odumierajú. Stihnú však okolo seba vytvoriť nové listové ružice, ktorými sa jednoducho rozmnožujú.

Skalnica strechová (Sempervivum tectorum) je mimoriadne adaptabilná a odolná – neprekáža jej sucho, horúčava ani mráz. Na rast dokonca takmer ani nepotrebuje pôdu, uchytí sa aj v malej štrbine s trochou substrátu, preto je ideálna do skaliek. Ide o dlhovekú trvalku sukulentného charakteru (jej listy dokážu zadržiavať veľké zásoby vody). Listy skalníc sú v závislosti od kultivaru rôzne veľké a neraz zaujímavo sfarbené (červené alebo bordové). Pestovať ich možno aj vo vegetačných nádobách, v strešných záhradách a kvetinových múrikoch. Väčšinou kvitnú len raz za život, následne odumierajú. Stihnú však okolo seba vytvoriť nové listové ružice, ktorými sa jednoducho rozmnožujú.
Daniel Košťál

Skalnica znesie aj extrémy

Skalnica strechová (Sempervivum tectorum) je mimoriadne adaptabilná a odolná – neprekáža jej sucho, horúčava ani mráz. Na rast dokonca takmer ani nepotrebuje pôdu, uchytí sa aj v malej štrbine s trochou substrátu, preto je ideálna do skaliek. Ide o dlhovekú trvalku sukulentného charakteru (jej listy dokážu zadržiavať veľké zásoby vody). Listy skalníc sú v závislosti od kultivaru rôzne veľké a neraz zaujímavo sfarbené (červené alebo bordové). Pestovať ich možno aj vo vegetačných nádobách, v strešných záhradách a kvetinových múrikoch. Väčšinou kvitnú len raz za život, následne odumierajú. Stihnú však okolo seba vytvoriť nové listové ružice, ktorými sa jednoducho rozmnožujú.

Kvitnúce druhy skalničiek je potrebné po odkvitnutí ostrihať.  


Kosatce sú obľúbené záhradné trvalky – vynikajú množstvom kvetov sýtych farieb i vôňou. Ich prednosťou je pomerne jednoduché pestovanie a to, že sa časom pekne rozrastú. Obľúbený je najmä kosatec nízky (Iris pumila). Ide o miniatúrny druh s hrubými podzemkami a zakrpatenými mečovitými listami. Kvety kosatcov môžu byť fialové, žlté alebo purpurové. Najlepšie sa im darí na suchších slnečných miestach s priepustnou zásaditou pôdou. V čase kvitnutia (často už v apríli) sú neprehliadnuteľné, preto im vyhraďte viditeľné miesto aj dostatok priestoru, keďže sa rýchlo rozrastajú do okolia. Rozmnožujú sa v lete delením. Efektné sú aj pri brehoch jazierka vybudovaného v skalke.

Kosatce sú obľúbené záhradné trvalky – vynikajú množstvom kvetov sýtych farieb i vôňou. Ich prednosťou je pomerne jednoduché pestovanie a to, že sa časom pekne rozrastú. Obľúbený je najmä kosatec nízky (Iris pumila). Ide o miniatúrny druh s hrubými podzemkami a zakrpatenými mečovitými listami. Kvety kosatcov môžu byť fialové, žlté alebo purpurové. Najlepšie sa im darí na suchších slnečných miestach s priepustnou zásaditou pôdou. V čase kvitnutia (často už v apríli) sú neprehliadnuteľné, preto im vyhraďte viditeľné miesto aj dostatok priestoru, keďže sa rýchlo rozrastajú do okolia. Rozmnožujú sa v lete delením. Efektné sú aj pri brehoch jazierka vybudovaného v skalke.
Daniel Košťál

Kosatec v miniatúrnej podobe

Kosatce sú obľúbené záhradné trvalky – vynikajú množstvom kvetov sýtych farieb i vôňou. Ich prednosťou je pomerne jednoduché pestovanie a to, že sa časom pekne rozrastú. Obľúbený je najmä kosatec nízky (Iris pumila). Ide o miniatúrny druh s hrubými podzemkami a zakrpatenými mečovitými listami. Kvety kosatcov môžu byť fialové, žlté alebo purpurové. Najlepšie sa im darí na suchších slnečných miestach s priepustnou zásaditou pôdou. V čase kvitnutia (často už v apríli) sú neprehliadnuteľné, preto im vyhraďte viditeľné miesto aj dostatok priestoru, keďže sa rýchlo rozrastajú do okolia. Rozmnožujú sa v lete delením. Efektné sú aj pri brehoch jazierka vybudovaného v skalke.


Mydlica (Saponaria ocymoides) rastie pôvodne na slnečných skalnatých a kamenistých miestach Álp. V ideálnych podmienkach sa pekne rozrastá a vytvára asi 20 cm vysoké, skôr redšie trsy, ktoré sú najkrajšie v čase kvitnutia (v záplave drobných, najčastejšie ružových kvetov sa listy úplne strácajú). Kvitne v máji a začiatkom júna. Mydlica má poliehavé stonky, preto môže vytvárať krásne previsy, plaziť sa medzi kameňmi a porastať škáry. Ide o dlhovekú, pestovateľsky nenáročnú rastlinu, ktorá dobre znáša sucho a teplo. Najkrajšie kvitne v pôdach s vyšším obsahom vápnika. Po odkvitnutí sa veľmi dobre rozmnožuje delením trsov a obávať sa netreba ani jej rezu.

Mydlica (Saponaria ocymoides) rastie pôvodne na slnečných skalnatých a kamenistých miestach Álp. V ideálnych podmienkach sa pekne rozrastá a vytvára asi 20 cm vysoké, skôr redšie trsy, ktoré sú najkrajšie v čase kvitnutia (v záplave drobných, najčastejšie ružových kvetov sa listy úplne strácajú). Kvitne v máji a začiatkom júna. Mydlica má poliehavé stonky, preto môže vytvárať krásne previsy, plaziť sa medzi kameňmi a porastať škáry. Ide o dlhovekú, pestovateľsky nenáročnú rastlinu, ktorá dobre znáša sucho a teplo. Najkrajšie kvitne v pôdach s vyšším obsahom vápnika. Po odkvitnutí sa veľmi dobre rozmnožuje delením trsov a obávať sa netreba ani jej rezu.
Daniel Košťál

Do skalky aj múrika

Mydlica (Saponaria ocymoides) rastie pôvodne na slnečných skalnatých a kamenistých miestach Álp. V ideálnych podmienkach sa pekne rozrastá a vytvára asi 20 cm vysoké, skôr redšie trsy, ktoré sú najkrajšie v čase kvitnutia (v záplave drobných, najčastejšie ružových kvetov sa listy úplne strácajú). Kvitne v máji a začiatkom júna. Mydlica má poliehavé stonky, preto môže vytvárať krásne previsy, plaziť sa medzi kameňmi a porastať škáry. Ide o dlhovekú, pestovateľsky nenáročnú rastlinu, ktorá dobre znáša sucho a teplo. Najkrajšie kvitne v pôdach s vyšším obsahom vápnika. Po odkvitnutí sa veľmi dobre rozmnožuje delením trsov a obávať sa netreba ani jej rezu.


Plesnivec (Leontopodium alpinum) patrí takpovediac k povinnej výbave mnohých skaliek. Jeho pestovanie síce nie je zložité, bohaté kvitnutie je však vždy zaslúžené. Krásne rozkvitá len na suchých a slnečných miestach s vápenatou pôdou s obsahom piesku. Nevyhnutná je aj dobrá drenáž, vďaka čomu sa pri koreňoch rastliny nebude hromadiť nadbytočná vlhkosť. Ak by sa vysadil do bežnej zeminy, bude málo kvitnúť a nevytvorí kompaktné trsy. Plesnivec kvitne začiatkom leta a kvety na ňom zotrvávajú pomerne dlhý čas. V ostatných obdobiach zaujme striebristým sfarbením listov. Plesnivec upúta aj v kamennom múriku. Vysádzať ho možno podobne ako ostatné skalničky na jar s koreňovým balom.

Plesnivec (Leontopodium alpinum) patrí takpovediac k povinnej výbave mnohých skaliek. Jeho pestovanie síce nie je zložité, bohaté kvitnutie je však vždy zaslúžené. Krásne rozkvitá len na suchých a slnečných miestach s vápenatou pôdou s obsahom piesku. Nevyhnutná je aj dobrá drenáž, vďaka čomu sa pri koreňoch rastliny nebude hromadiť nadbytočná vlhkosť. Ak by sa vysadil do bežnej zeminy, bude málo kvitnúť a nevytvorí kompaktné trsy. Plesnivec kvitne začiatkom leta a kvety na ňom zotrvávajú pomerne dlhý čas. V ostatných obdobiach zaujme striebristým sfarbením listov. Plesnivec upúta aj v kamennom múriku. Vysádzať ho možno podobne ako ostatné skalničky na jar s koreňovým balom.
thinkstock.com

Plesnivec nerozkvitne hocikde

Plesnivec (Leontopodium alpinum) patrí takpovediac k povinnej výbave mnohých skaliek. Jeho pestovanie síce nie je zložité, bohaté kvitnutie je však vždy zaslúžené. Krásne rozkvitá len na suchých a slnečných miestach s vápenatou pôdou s obsahom piesku. Nevyhnutná je aj dobrá drenáž, vďaka čomu sa pri koreňoch rastliny nebude hromadiť nadbytočná vlhkosť. Ak by sa vysadil do bežnej zeminy, bude málo kvitnúť a nevytvorí kompaktné trsy. Plesnivec kvitne začiatkom leta a kvety na ňom zotrvávajú pomerne dlhý čas. V ostatných obdobiach zaujme striebristým sfarbením listov. Plesnivec upúta aj v kamennom múriku. Vysádzať ho možno podobne ako ostatné skalničky na jar s koreňovým balom.

Rastliny nie je dobré vysádzať tesne vedľa seba. Nikdy potom nevynikne ich pravá krása.


Tarice (Alyssum saxatile) sú žiarivožlté kvitnúce skalničky, ktoré môžete nájsť aj vo voľnej prírode. Sú absolútne pestovateľsky nenáročné (ich pestovanie zvládne aj začiatočník) a dlhoveké. Vytvárajú ružicu striebristých podlhovastých listov, kvety sa na nich objavujú v apríli a máji (rastlina je v čase kvitnutia vysoká asi 25 cm). Kultivar ’Compactum‘ sa vyznačuje menším a kompaktnejším rastom. Tariciam neprekáža sucho, silné slnko ani teplo, nádherne sa rozrastú v skalkách aj múrikoch. Už pri výsadbe je ale dobré myslieť na to, že sa budú rozširovať do okolia. Vysádzajú sa počas celého vegetačného obdobia s koreňovým balom, dobre sa rozmnožujú delením starších trsov.

Tarice (Alyssum saxatile) sú žiarivožlté kvitnúce skalničky, ktoré môžete nájsť aj vo voľnej prírode. Sú absolútne pestovateľsky nenáročné (ich pestovanie zvládne aj začiatočník) a dlhoveké. Vytvárajú ružicu striebristých podlhovastých listov, kvety sa na nich objavujú v apríli a máji (rastlina je v čase kvitnutia vysoká asi 25 cm). Kultivar ’Compactum‘ sa vyznačuje menším a kompaktnejším rastom. Tariciam neprekáža sucho, silné slnko ani teplo, nádherne sa rozrastú v skalkách aj múrikoch. Už pri výsadbe je ale dobré myslieť na to, že sa budú rozširovať do okolia. Vysádzajú sa počas celého vegetačného obdobia s koreňovým balom, dobre sa rozmnožujú delením starších trsov.
Daniel Košťál

Tarice naplnia skalku energiou

Tarice (Alyssum saxatile) sú žiarivožlté kvitnúce skalničky, ktoré môžete nájsť aj vo voľnej prírode. Sú absolútne pestovateľsky nenáročné (ich pestovanie zvládne aj začiatočník) a dlhoveké. Vytvárajú ružicu striebristých podlhovastých listov, kvety sa na nich objavujú v apríli a máji (rastlina je v čase kvitnutia vysoká asi 25 cm). Kultivar ’Compactum‘ sa vyznačuje menším a kompaktnejším rastom. Tariciam neprekáža sucho, silné slnko ani teplo, nádherne sa rozrastú v skalkách aj múrikoch. Už pri výsadbe je ale dobré myslieť na to, že sa budú rozširovať do okolia. Vysádzajú sa počas celého vegetačného obdobia s koreňovým balom, dobre sa rozmnožujú delením starších trsov.


Vďačnou súčasťou skaliek sú klinčeky (Dianthus). Vybrať však treba niektorý z menej robustných druhov, napríklad klinček alpínsky (Dianthus alpinus). Klinčeky predstavujú veľmi dekoratívne kobercové skalničky, ktorým vyhovuje slnko a kyprá hlinitopiesočnatá pôda, neprekáža im však ani tá príliš štrková či kamenistá. Neznášajú miesta, na ktorých sa hromadí pôdna vlhkosť, keďže tu môžu zahnívať. Kvety klinčekov sú jemne ružové, niekedy biele, príjemne voňajú a na rastline zotrvajú pomerne dlho. Po odkvitnutí sú príťažlivé nielen striebristým olistením, ale aj kompaktným rastom. Ak ich vysadíte na múriky, vytvoria nápadné previsy. Veľmi dobre sa rozmnožujú delením trsov a odrezkami.

Vďačnou súčasťou skaliek sú klinčeky (Dianthus). Vybrať však treba niektorý z menej robustných druhov, napríklad klinček alpínsky (Dianthus alpinus). Klinčeky predstavujú veľmi dekoratívne kobercové skalničky, ktorým vyhovuje slnko a kyprá hlinitopiesočnatá pôda, neprekáža im však ani tá príliš štrková či kamenistá. Neznášajú miesta, na ktorých sa hromadí pôdna vlhkosť, keďže tu môžu zahnívať. Kvety klinčekov sú jemne ružové, niekedy biele, príjemne voňajú a na rastline zotrvajú pomerne dlho. Po odkvitnutí sú príťažlivé nielen striebristým olistením, ale aj kompaktným rastom. Ak ich vysadíte na múriky, vytvoria nápadné previsy. Veľmi dobre sa rozmnožujú delením trsov a odrezkami.
Daniel Košťál

Klinčeky rozvoňajú okolie

Vďačnou súčasťou skaliek sú klinčeky (Dianthus). Vybrať však treba niektorý z menej robustných druhov, napríklad klinček alpínsky (Dianthus alpinus). Klinčeky predstavujú veľmi dekoratívne kobercové skalničky, ktorým vyhovuje slnko a kyprá hlinitopiesočnatá pôda, neprekáža im však ani tá príliš štrková či kamenistá. Neznášajú miesta, na ktorých sa hromadí pôdna vlhkosť, keďže tu môžu zahnívať. Kvety klinčekov sú jemne ružové, niekedy biele, príjemne voňajú a na rastline zotrvajú pomerne dlho. Po odkvitnutí sú príťažlivé nielen striebristým olistením, ale aj kompaktným rastom. Ak ich vysadíte na múriky, vytvoria nápadné previsy. Veľmi dobre sa rozmnožujú delením trsov a odrezkami.

Kategória: Zo života rastlín
Tagy: jar rastlina skalka skalničky záhradnícke minimum
Zdieľať článok

Diskusia