7 tipov proti škodcom v záhrade bez chémie

14. 08. 2020
Zdieľať

Takmer všetky nájazdy škodcov v záhrade môžeme zvládnuť biologickou ochranou a nemusíme sa uchyľovať k chemikáliám. V mnohých prípadoch je biologický boj účinnejší než chemické postreky. To preto, že väčšina škodcov (ako vošky, molice) si vyvinula rezistenciu voči pesticídom, ktoré proti nim dlhé roky používame. Biologické prípravky môžu byť použité tak na úžitkové, ako aj na okrasné rastliny. Môžeme ich používať bez strachu z nebezpečenstva pre domáce zvieratá alebo deti.

oranžové aksamietnice

Oranžové aksamietnice Zdroj: shutterstock

1. Rastlinné repelenty

Žiarivé oranžové aksamietnice sú typické svojím nezvyčajným zápachom. Ten nevonia nielen nám, ale ani hmyzu. Odpudzuje vošky a komáre, ich korene odpudzujú hlísty. Takisto nevyžadujú príliš veľkú starostlivosť, len slnečné miesto, takže v skleníku aj v záhone budú vaším najlepším partnerom. Proti mravcom, švábom, kliešťom aj všiam pôsobia chryzantémy, na vošky, rožkatce, méry a chrobáky pôsobia petúnie. Ako repelent proti komárom a muškám funguje aj bazalka, levanduľa a mäta.

Prečítajte si tiež
Ako na romantickú vidiecku záhradu?
lienky

Zdroj: shutterstock

2. Vošky

Ochrana: Aphidius c., Aphidoletes a., lienky

Aphidius je malá parazitická osička, ktorá vyhľadá vošku a vloží do nej svoje vajíčka, Aphidoletes je zasa malá muška, ktorú priťahuje medovica, ktorú vošky vylučujú, a vošky sú obľúbenou potravou jej lariev. Aphidius potrebuje minimálnu teplotu 10 °C, Aphidoletes potrebuje minimálnu teplotu 15 °C a je najlepšie používať ich v máji až septembri. Výborným lovcom vošiek sú aj rôzne druhy lienok vrátane našej červenej Coccinella septempunctata.

Molice skleníkové

Zdroj: shutterstock

3. Molice skleníkové

Ochrana: parazitické osičky (Encarsia formosa)

Nie je nič horšie ako mraky drobných molíc v skleníku a ich larvy či vajíčka na spodnej strane listov. Osičky Encarsia formosa vložia svoje vajíčka do lariev molíc. Vývojový cyklus Encarsie formosi je asi tri týždne až mesiac, v závislosti od teploty vznikne nová generácia, ktorá znova parazituje na nových moliciach. Biologický boj tak neustále pokračuje. Encarsiu používame po prvom výskyte molíc na žltých lepových doskách, ale teplota nesmie klesnúť pod 10 °C v noci (parazitovanie bude efektívne, keď sú denné teploty minimálne okolo 18 °C a vyššie).

ochrana rastlín pred škodcami

Zdroj: shutterstock

4. Hnojivo zo žihľavy

Ak si myslíte, že jediným prírodným spôsobom hnojenia je kompost, mýlite sa. Ten využijete hlavne na jar a na jeseň, aby ste zemi dodali živiny, ktoré pestovaním stráca. No počas vegetácie sa o záhradu môžete starať pomocou prírodného hnojenia. Žihľava rastie v pôdach bohatých na dusík a dokáže ho viazať. Zo žihľavy môžete pripraviť výluh – čaj, za ktorý vám budú záhradné aj izbové rastliny ďakovať. Výluh má síce nevábny pach, no tento sa po zriedení vodou dostatočne eliminuje, navyše má toto hnojivo nezaplatiteľný bonus – účinkuje aj proti škodcom na zelenine a okrasných rastlinách.

Tip: Záhradný nábytok od výmyslu sveta

  1. Čerstvo nazbieranú žihľavovú vňať nasekáme a nasypeme do plastového vedra. Žihľavu vo vedre zalejeme odstátou vodou v pomere 1 : 10. Voda by mala siahať asi 10 cm pod okraj.
  2. Zakryjeme a necháme kvasiť na slnečnom mieste 10 – 20 dní podľa počasia. Každý deň premiešame. Výluh je pripravený, keď sa na ňom prestane tvoriť pena.
  3. Výluh potom zriedime v pomere 1 : 10 a polievame ku koreňom. Žihľavový výluh nie je vhodný na cibuľu, cesnak, fazuľu a hrach. Výborne však pomáha paradajkám, ovocným kríkom či hlúbovinám a ničí vošky a molice. Obsahuje veľké množstvo dusíka a vhodný je predovšetkým v období rastu. V malých dávkach ho pravidelne môžeme prilievať ku koreňom izbových črepníkových rastlín.

5. Odvar

Odvar proti húseniciam, voškám a hubovým chorobám (plesniam) rýchlo pripravíte aj z cesnaku a cibule: 40 g cesnaku a 100 g nadrobno pokrájanej cibule aj so šupkou sa varí asi 10 minút a nechá sa vychladnúť. Použite ako postrek.

Prečítajte si tiež
Trávnik v záhrade nahradilo prírodné kúpacie jazierko, ktoré sa dokáže samočistiť bez chémie
Chrobák nosánik ryhovaný

Zdroj: shutterstock

6. Chrobák nosánik ryhovaný

Ochrana: hlístice (Heterorhabditis b.)

Dospelý chrobák vyhryzáva diery do listov, larvy ohrýzajú koreňový systém. Hlístice aplikujeme vo vodnom roztoku alebo do otvorenej pôdy počas štádia larvy. Napádajú larvy nosánikov, kde uvoľňujú baktérie, ktoré zničia larvy, navyše sa dokážu reprodukovať vnútri uhynutého hostiteľa, čím sa vytvorí nová generácia hlístic, ktoré žijú až šesť týždňov. Teplota pôdy musí byť najmenej 5 °C. Larvy nosánika sa vyskytujú počas marca až mája a augusta až novembra, vtedy je aplikácia najúčinnejšia.

Roztočec chmeľový

Zdroj: shutterstock

7. Roztočec chmeľový

Ochrana: roztoče (Phytoseiulus persimilis)

Jemné biele povlaky roztočca chmeľového sú zlým snom pre mnohých záhradkárov. Najefektívnejším riešením sú dravé roztoče Phytoseiulus persimilis – je to ďalší drobček, ale je veľmi hladný a vo veľkom konzumuje roztočce. Po nasadení na ne aktívne poľuje a postupne vyčistí celé porasty. Dravé roztočce Phytoseiulus persimilis vysypeme na rastliny okamžite, keď uvidíme prvého roztočca chmeľového, ale pozor – po aplikácii nesmie klesnúť teplota pod 20 °C počas dňa a listy by mali byť mierne navlhčené, aplikujeme teda zavčas ráno.

Autor: Redakcia
Foto: Archív firiem
Zdroj: časopis Tvorivé bývanie

Kategória: Zo života rastlín
Tagy: biologická ochrana
Zdieľať článok

Diskusia