S čím si neviete rady pri pestovaní vašich rastlín ? Odpovedali sme na vaše otázky

S čím si neviete rady pri pestovaní vašich rastlín ? Odpovedali sme na vaše otázky

23. 01. 2015
Zdieľať

Poznáte tento kvet? Trápia vás húsenice na krušpáne? Máte problémy s datľovníkom? Potrebujete aj vy poradiť s okrasnou záhradou? Napíšte nám na zahrada@jaga.sk a my na vaše otázky radi odpovieme.


S čím si neviete rady pri pestovaní vašich rastlín ? Odpovedali sme na vaše otázky

1492883
Daniel Košťál

Ako vybudovať horskú lúku 

Za víkendovým domčekom neďaleko Brezna by sme si radi vybudovali horskú lúku, ktorej súčasťou by bola tráva a lúčne kvety. Existuje špeciálny druh trávnej zmesi, ktorý by sme mohli použiť? Ako pri zakladaní takejto lúky postupovať? Dom sa nachádza v nadmorskej výške okolo 700 m. n m.  
(rodina Dvoráková)

Kvetinová lúka je do prostredia, ktoré opisujete, skutočne vhodnejšia ako klasický reprezentatívny trávnik. Pôsobí prirodzenejšie, pestrejšie a nevyžaduje si takú intenzívnu údržbu ako bežný trávnik. Špeciálnu zmes na založenie kvetinovej lúky kúpite v každom dobre zásobenom záhradníctve alebo hobby­markete, prípadne si ju môžete dať namiešať v spoločnosti, ktorá trávne zmesi pripravuje a predáva. Nikdy ju ale nemiešajte s bežnou trávnou zmesou ani ju nerozhadzujte do starších trávnikov. Na 1 m2 lúky budete potrebovať asi 2 až 3 g osiva. Dôležité je tiež uvedomiť si, že takáto kvetinová lúka nebude úplne ako tie v okolí domu, prípadne od obrázkoch či balení osiva. Pravdepodobne bude každý rok iná – veľa závisí aj od aktuálnych klimatických podmienok. Jeden rok môže byť suchší, ďalší daždivý, čo charakter porastu zakaždým zmení. Vo všeobecnosti platí, že po čase si kvetinová lúka vytvorí svoje pravidlá a prekvapiť vás môže aj niečím, čo by ste v nej nečakali. Vzhľad takejto lúky ovplyvňuje aj pôdna reakcia daného miesta – najkrajšie lúčne kvety rozkvitnú na miestach s vyšším obsahom vápnika, na miestach s kyslou pôdnou reakciou, naopak, vykvitne podstatne menej kvetín, je to však ideálne prostredie pre mnohé lúčne trávy. Pôdu pred založením kvetinovej lúky dôkladne pripravte, mala by byť mierne vlhká s drobnohrudkovitou štruktúrou a bez väčších kameňov. V žiadnom prípade ju pred výsadbou nehnojte, keďže kvetinová lúka je najkrajšia v na živiny chudobných pôdach. Rovnako sa neodporúča používať krátko pred založením takéhoto porastu chemické herbicídy v prípade, že chcete zlikvidovať nežiaducu burinu. Špeciálna lúčna zmes sa vysieva ručne, ideálne v dňoch, keď nie je veterno a je skôr vlhko, rovnomerným rozhodením na vyrovnaný a utužený povrch. Po výseve je dobré osivo hrabľami jemne zasekať do pôdy. Najvhodnejší termín na výsev je skorá jeseň alebo jar. Počítať treba s tým, že plocha musí byť počas celého klíčenia rovnomerne vlhká. Takáto lúka by sa mala prvý raz kosiť vtedy, keď bude porast vysoký aspoň 10 cm a ideálne na výšku 5 cm. V ďalších rokoch potom postačí kosiť ju asi trikrát do roka. Od výsevu po nádherne kvitnúci porast uplynie približne rok, preto je potrebné obrniť sa trpezlivosťou. 

Chradnúci datľovník   

Po troch týždňoch od kúpy začali palme datľovej ovísať listy a černieť končeky. Je umiestnená pri veľkom západnom okne, zalievam ju raz týždenne, rosím každý druhý deň. Nenachádza sa v prievane, v byte je 21 až 26 °C. Nenapadli ju viditeľné škodce, nepremiestnila som ju, nepresadila ani nezačala s hnojením. Kde som urobila chybu? 
(Katarína L., Banská Bystrica)

Datľovník (Phoenix) by nemal byť najmä v mladosti umiestený na priamom slnku. Mimoriadne zle vplýva na jeho listy priame poludňajšie slnko, no problémom vo vašom prípade môže byť aj to zapadajúce. Rastlinu by ste mali premiestniť do rozptýlenejšieho svetla, prípadne do polotieňa. Ak je umiestnená na veľmi slnečnom mieste, nemala by sa ani rosiť, respektíve nie tak často, ako uvádzate. Môže to viesť k hnednutiu častí aj celých listov. Táto palma môže byť pritom umiestnená v miestnosti s teplotou maximálne 21 °C, v zime by mala mať chladnejšie. Potrebné je aj pravidelné vetranie – priestor bez prísunu čerstvého vzduchu (neotvárateľné okno) je pre ňu úplne najhorší. Problémom môžu byť aj lesky na listy, na ktoré datľovníky zle reagujú. Vitalitu rastliny posilníte hnojením hnojivom na izbové rastliny okrasné listom v lete. 


S čím si neviete rady pri pestovaní vašich rastlín ? Odpovedali sme na vaše otázky

1492881
thinkstock.com

Problémová šeflera

V slnečnej izbe v podkroví už dlhšie pestujem šefleru. V posledných týždňoch sa na jej listoch začali vytvárať hnedé výrastky a lepkavý povlak, ktorý steká aj na podlahu. Ako by som mohla rastline pomôcť? 
(Mária D., Dolná Krupá)

Tip: Záhradný nábytok od výmyslu sveta

Pravdepodobne ide o puklice, ktoré sa neraz zistia až po tom, ako sa v okolí rastliny vyskytne lepkavý povrch. Prítomnosť škodcu signalizujú mierne vypuklé drobné hnedé útvary. Obvykle je sústredený na jednom mieste – nehýbe sa a postihuje ruby listov a stonky. Rozsah poškodenia býva rôzny a závisí od neho aj spôsob likvidácie. Pri menšom rozsahu je efektívny mechanický spôsob, pri ktorom sa hrbolčeky potrú pomocou vatovej tyčinky 70 % liehom. Pri väčšom rozsahu ide ale o prácnu činnosť a vhodnejšie bude použiť špecializovaný prípravok – väčšinou na olejovej báze. Pri silnejšom napadnutí možno najviac poškodené časti odstrihnúť a zlikvidovať. Postihnutú rastlinu je pritom nutné izolovať od zdravých. Prevenciou tohto ochorenia je časté vetranie, postrekovanie listov vlažnou vodou dva až tri razy týždenne a prihnojovanie hnojivom na izbové rastliny okrasné listom (raz za dva týždne najmä v lete). Rastlina si vyžaduje aj umiestnenie na svetlom mieste, nie však tam, kde dopadajú priame slnečné lúče. Teplota v miestnosti, kde rastie, by nemala presiahnuť 20 °C. Zálievka má byť v lete intenzívnejšia ako v zime, keď šefleru stačí zaliať raz týždenne.  


S čím si neviete rady pri pestovaní vašich rastlín ? Odpovedali sme na vaše otázky

1492885
thinkstock.com

Neznámy kvet 

Dostala som do daru pekne zakvitnutú rastlinu. Nebola k nej však žiadna menovka, takže neviem jej názov. Po pár dňoch v interiéri začala chradnúť. O akú rastlinu ide? Ako jej pomôcť? Dá sa to ešte vôbec? Ďakujem. 
 (Lucia K., Zvolen)

 
Ide o hortenziu (Hydrangea macrophylla), ktorá je známa skôr ako záhradná rastlina. V interiéri má obvykle kratšiu životnosť, môže však byť peknou jarnou alebo letnou dekoráciou. Jej pestovanie v interiéri nie je jednoduché. Rastlina mimoriadne zle reaguje na nedostatok vlahy, čo je zrejme váš prípad. Sucho spôsobuje vädnutie listov aj kvetov. Ak sa to opakuje často, rastlina je oslabená a napokon hynie. Pri suchom substráte a nízkej vzdušnej vlhkosti jej navyše začínajú zasychať aj končeky listov a stráca atraktívny vzhľad. Inak jej vyhovuje umiestnenie na svetlom (nie slnečnom), ale chladnom mieste (najmä v zime). Teplota v miestnosti, v ktorej je umiestnená, by nikdy nemala presiahnuť 18 °C. Na jar a v lete si vyžaduje každodenné rosenie listov a kvetov a myslieť treba aj na to, že na jej listy sa nesmú používať ošetrujúce lesky. Aby ste rastline zabezpečili vlahu, pokojne ju môžete aj s črepníkom na polhodinu ponoriť do vedra s vodou a po nasiaknutí substrátu ju vytiahnuť. Prebytočnú vodu ale nechajte vytiecť, pretože hortenzia neznáša ani ďalší extrém, teda trvalé premokrenie substrátu. Počas kvitnutia je dobré ju prihnojiť hnojivom na kyslomilné rastliny (ideálne aj viackrát v týždňových intervaloch). Po odkvitnutí je potrebné presadiť ju do rašelinového substrátu alebo priamo do záhrady. Bude tam mať oveľa dlhšiu životnosť ako v interiéri, kde pri príkladnej starostlivosti prežije maximálne dve sezóny. 


S čím si neviete rady pri pestovaní vašich rastlín ? Odpovedali sme na vaše otázky

1492887
Daniel Košťál

Húsenice na krušpáne 

Guľovité krušpány na dvore a v nádobách na terase odrazu stratili príťažlivý vzhľad, listy zosychajú, sú deravé a plné drobných zelenkastých útvarov. Pri bližšom skúmaní sme zistili prítomnosť zelenkastých húseníc. Podarí sa nám ešte krušpány zachrániť? 
(R. L., Holíč)

Vaše krušpány napadol u nás pomerne málo známy škodca – vijačka krušpánová. Na Slovensku sa intenzívne vyskytuje posledné dva roky a spôsobuje veľké škody aj v parkoch a historických záhradách. Nebezpečné na tomto škodcovi pôvodom z Ázie je to, že za rok môže mať aj niekoľko generácií, pričom počet jedincov sa rýchlo rozrastá. Na krušpánoch prezimuje húsenica v hustých bielych kokónoch. Na jar potom húsenice zimovisko opúšťajú a vrhnú sa na listy. Pri silnejšom napadnutí môžu zlikvidovať listy väčšej rastliny, pričom zostane iba žilnatina (skelety) alebo hrubšie stonky. Poškodené listy sa nezregenerujú, o rok ale vyrastú nové. Húsenice sa v kroch zakuklia a z kukiel sa potom vyliahne bielo-hnedý motýľ. Pri napadnutí rastliny týmto škodcom je dôležité zasiahnuť hneď po zistení prvých príznakov – krušpány preto treba občas prehliadnuť. Prvý postrek treba urobiť skoro na jar, a to najmä vtedy, ak sa tento škodca na drevine už vyskytol, prípadne postihol jej susedov. Účinný je prípravok Karate ZEON 5 CS, avšak postrek je dobré aj viackrát zopakovať. Efektívne je potom kombinovať aspoň dva rôzne preparáty – ako druhý možno použiť Dursban 480 EC. Využiť sa dajú aj niektoré biologické prípravky. Keďže listy majú ochrannú voskovú vrstvu, bude potrebné do postrekovej tekutiny pridať aj zmáčadlo, prípadne trochu saponátu na riad. Aby sa krušpány po postreku rýchlejšie zregenerovali, je dobré prihnojovať ich a viac zavlažovať.  

Kategória: Zo života rastlín
Tagy: poradna rastliny záhrada
Zdieľať článok

Diskusia