Krtkodom pri Košiciach: Ekologický prístup k výstavbe o krok ďalej

09.10.2017  |     

Znižovanie spotreby energie či dokonca snaha o energetickú sebestačnosť stavieb sú dôležité, tento dom však posúva ekologický prístup k výstavbe ešte o krok ďalej.

Názov Hoblina vychádza z tvaru strechy, ktorá sa zdvíha v miernom oblúku. „Do takéhoto domu sa naozaj dostane toľko svetla, koľko len chceme,“ hovorí Martin Pribila. 

 

Pod ochranou zeme

Za chrbtom zem, pred sebou záhrada. Logické riešenie. Podobne sú koncipované aj iné stavby, ktoré chcú rozumne hospodáriť s energiou – otvárajú sa zasklenými plochami len tam, kde je to výhodné. Túto praktickú schému v prípade tzv. krtkodomu ešte podporuje ochrana vrstvou zeminy, ktorá zabezpečuje v interiéri vyrovnanú teplotu počas celého roka aj bez vykurovania či chladenia. Kúrením teda stačí len korigovať vnútornú teplotu na príjemnú úroveň.

Princíp krtkodomu spočíva v tom, že je z dvoch až troch strán obklopený zemou a vrstva zeminy pokrýva aj jeho strechu. Z toho vyplýva hneď niekoľko výhod – okrem spomínanej tepelnej stability napríklad aj možnosť šikovne využiť svahovité pozemky (i keď tento typ domov môže stáť aj na rovine). Najväčšou prednosťou je však nízky podiel zastavaných a spevnených plôch. Na pozemku sa tak zachová viac zelene, čo znamená lepšiu mikroklímu, čerstvý vzduch aj menej prachu. „Spočítali sme, že už za 30 rokov dom vďaka zelenej streche absorbuje viac CO2, než sa ho vyprodukuje pri stavbe a prevádzke. Takže je vlastne CO2 negatívny,“ upozorňuje autor projektu Martin Pribila. Ďalšou veľkou prednosťou takejto výstavby je, že znižuje riziko bleskových povodní. „Súvisia totiž aj s veľkým podielom zastavaných plôch, takže na pozemkoch ostáva malá plocha na vsakovanie zrážkovej vody. Aby sa tento stav zmenil, je potrebné, aby malo aspoň 10 % domov na streche minimálne 30 cm hrubú vrstvu zeminy, ktorá by vodu zadržiavala. To by stačilo na zadržanie zrážok z 5-minútového intenzívneho lejaku,“ vysvetľuje Ing. Pribila.

Šikovná variabilita

Rodinný dom s názvom Hoblina, ktorý postavili v novej štvrti neďaleko Košíc, patrí k typovým projektom tzv. krtkodomov. Pre spôsob, akým sú tieto stavby koncipované, predstavoval optimálne riešenie na pozemok v strmšej časti svahu, navyše, projekt ponúkol budúcim majiteľom príjemnú variabilitu. „Všetky naše domy sú navrhnuté tak, aby bol vnútorný priestor voľný, bez nosných prvkov. Vďaka tomu sa dá upraviť poloha priečok, ale meniť sa môžu aj rozmery okien. To dáva investorom veľkú voľnosť,“ hovorí autor. Je to naozaj jednoduché riešenie – vyberiete si základný veľkostný a tvarový typ, ktorý najlepšie spĺňa vaše potreby, a keďže nosný systém tvoria len obvodové steny, umiestnenie priečok si zmeníte tak, ako vám to vyhovuje. Takáto variabilita má pritom aj budúce výhody – ak sa napríklad zmení situácia v rodine alebo dom zmení majiteľov.

Objekt poskytuje veľkú voľnosť aj pri voľbe pozemku. „Južná orientácia nie je vôbec nutná,“ tvrdí Ing. Pribila. „Parcelu si môžete pokojne vybrať podľa najkrajšieho výhľadu alebo podľa toho, čo preferujete – pre ,ranné vtáčatáʻ je napríklad vhodná východná orientácia, kto si rád večer posedí na terase, ocení skôr na západ obrátený pozemok.“ Limitujúce nie sú ani oporné múry na koncoch objektu, pretože nie sú s domom spojené. „Dom je ako škatuľa, ktorá zastabilizuje svah, a keďže bočné oporné múry sú samostatné, dajú sa stvárniť rôzne podľa vkusu majiteľa, hoci aj svojpomocne. Do prírodného prostredia napríklad pekne zapadne kamenný násyp s niekoľkými gabionmi na okraji,“ dodáva Martin Pribila.

Konštrukcia a technika

Dom tvorí betónová nosná konštrukcia, pričom na základoch, troch obvodových stenách aj na strope sa uplatňuje rovnaká skladba: zvonka bentonitová hydroizolácia a tepelná izolácia z vysokopevnostného extrudovaného polystyrénu, zvnútra sú použité štandardné interiérové povrchové úpravy (omietky, obklad). Fasádna stena je zo zatepleného betónu, môže však byť aj murovaná alebo drevená sendvičová. V ponuke je tiež drevobetónová základná konštrukcia, kde drevo slúži ako stratené debnenie. Tepelná izolácia je v tom prípade z vnútornej strany a je prírodná. „Tento systém preferujeme, pretože obsahuje viac prírodných materiálov a menej zabudovanej energie,“ hovorí Martin Pribila. 

Vetranie je v dome prirodzené, môže však byť aj automatické, ktoré zabezpečí v interiéri vždy čerstvý vzduch. Ide o tzv. samotiažne vetranie bez klasickej rekuperácie, s jednoduchou reguláciou na zimný a letný režim. 

„Tento dom má veľké okná, čo je v interiéri veľmi príjemné. V lete tu však nebolo viac než 24,5 °C, čo je veľmi pozitívne,“ dosviedča Martin Pribila.

Vykurovanie a prípravu teplej vody zabezpečuje tepelné čerpadlo, teplo sa do interiéru odovzdáva teplovodným podlahovým vykurovaním. Finančne úspornou alternatívou spojenou s vysokým komfortom, ktorú odporúča autor projektu, je kombinácia kozubových kachlí a elektrických sálavých panelov. Ďalšou možnosťou s nízkymi nákladmi na realizáciu aj na prevádzku je kombinácia kozubových kachlí s teplovodným výmenníkom a solárnych panelov s teplovodným podlahovým vykurovaním. 

Stavba je podľa výpočtov zaradená v energetickej triede B, reálne však dosahuje hodnoty medzi triedami A1 a A0. „Je to spôsobené akumulačnou masou zeminy a tým, že naše normy nepoznajú dynamické výpočty,“ vysvetľuje autor konceptu.

Erikin pohľad

Tomu, že globálne oteplenie a klimatické zmeny sú realitou, už neverí snáď len Donald Trump. Keď som bola malá, boli „tridsiatkové“ horúčavy naozaj výnimkou a tento rok trvalo takmer 38-stupňové peklo v Bratislave niekoľko dní. Naozaj je načase (ak už nie je neskoro) niečo s tým robiť. Nedávno som videla dokument, kde klimatológovia vysvetľovali, prečo znamená vyššia teplota ovzdušia viac vody pri extrémnych lejakoch. Niektorí si dokonca myslia, že za klimatické zmeny a zvyšovanie hladín oceánov sú spoluzodpovedné aj spevnené a zastavané plochy, ktoré neumožňujú normálne vsakovanie a odparovanie vody. Odparovanie je totiž spôsob ochladzovania krajiny – spotrebuje sa pri ňom energia. A slnečná energia, ktorá sa nespotrebuje na odparovanie vody sa zo striech, ciest a parkovísk vysála do okolia ako citeľné teplo. Voda, ktorá sa rýchlo odvedie kanalizáciou do riek, v celosvetovom meradle zvyšuje hladinu oceánov až o 2 mm ročne... Zelené strechy nijako negatívne neovplyvnia naše pohodlie, skôr prispejú k jeho zvýšeniu, a ak by boli v prevahe, mohli by pomôcť túto hrozivú situáciu zmierniť.

 

AUTOR PROJEKTU

Ing. Martin Pribila
www.krtkodom.sk

dom krytý zemou

počet podlaží 1

plocha pozemku 600 m2

zastavaná plocha 150 m2

úžitková plocha 114 m2

lokalita Košice

TEXT ERIKA KUHNOVÁ
FOTO DOMINIK DUBEC
ZDROJ časopis Môj dom 9/2017

Tagy:
gabiony nízkoenergetické domy zelené strechy krtkodom ekologické domy v zemi

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Fínsky domček ako splnenie sna o ideálnom bývaní?

Mojdom.sk  odporúča

Najnovšie knihy a časopisy

Najnovšie príspevky