Rozpadnutú drevenicu na Horehroní premenili s úctou k tradičnej architektúre

Pec v kuchyni sa stala srdcom chalupy. Dokáže vykúriť celý obytný priestor a deti si obľúbili jej hornú časť, kde sa po lyžovačke rady vyhrievajú na kožušinách.
Miro Pochyba

Vzťah k tradičnej architektúre a jej hodnotám majú v rodine. V krásnom prírodnom prostredí Horehronia chalupárčia už od roku 1977. Dom kúpili priamo od vdovy po miestnom kováčovi. Vedľa neho sa nachádzala kováčska vyhňa so všetkým, čo k práci kováča patrí – otvorené ohnisko s komínom, mechy a dochované pôvodné náradie. Ani vyhňa neostala ležať ladom a tiež ju prerobili na chalupu, pričom sa snažili zachovať jej charakter.

Omietnutá stará drevenica bola postavená na štyroch základových kameňoch, ktoré časom sadli, a dom už nebol dostatočne izolovaný od zemnej vlhkosti. Dva až tri rady spodných trámov napadla drevokazná huba. Rekonštrukciu teda spustili od základov.

Postupne povymieňali trám po tráme v spodných radoch, aby sa zbavili nebezpečných plesní a vybetónovali základovú dosku. Trámy tesnili tradičným spôsobom, hlinou, machom a slamou. Základové kamene si ponechali na pamiatku a dnes sú súčasťou dekoračnej skalky a ohniska. Poškodený bol aj pôvodný drevený šindeľ. {R1}

Mladá rodina chcela tento materiál zachovať, ale keď zistili, aká finančne náročná je jeho výmena za nový, pristúpili ku kompromisu. Zakryli strechu klasickou škridlou, ale v tmavohnedom tóne, aby aspoň minimalizovali vizuálnu zmenu exteriéru starého domu.

2388325
Miro Pochyba

2388327
Miro Pochyba

Boj so silou prírody 

Huba v dreve potrápila Natali s rodinou až dvakrát. Nedali sa však odradiť. Keď od tejto rekonštrukcie prešli minulý rok štyri roky, ukázalo sa, že podcenili silu a schopnosť rýchleho rastu drevokazných húb. Zrejme sa nepodarilo úplne odstrániť ich zárodok, lebo po tomto čase opäť napadli novú smrekovú podlahu. Aby sa už ďalej nešírili, museli ju opäť celú vymeniť. Tentoraz na novú palubovku použili odolnejšie borovicové drevo. Ponechali ho v jeho prirodzenom svetlom odtieni, aby interiér nepôsobil príliš stiesnene. Drevený strop a trámy spolu s tradičnými oknami totiž majú pôvodnú tmavohnedú farbu.

Akoby sa v chalúpke zastavil čas, svoj podiel na tom majú autentické doplnky, ku ktorým Natali sem-tam pridá svoje obľúbené kúsky z prateľného papiera. Aj práve prinesené vajíčka sú domáce, od susedových sliepok.
Miro Pochyba

S trpezlivým prístupom

Keďže Natali má blízko k interiérovému dizajnu a má cit pre ladenie, rozhodla sa nejsť ľahšou cestou ani pri zariadení vynoveného interiéru chalupy. Namiesto nákupu nového zariadenia vo vidieckom štýle radšej trpezlivo oprašovala, čistila a reštaurovala pôvodné kusy nábytku a artefakty roky ukryté na povale. Tak postupne pribúdali do chalupy kredenc, truhlica na obilie, kolovrátok, starý drevený rebrík, trepáč ľanu, sporák aj hrnce.

Ostatné kúsky tradičného dedinského nábytku po troške skupovali po celom Slovensku. Vyslovene ich vyhľadávali a občas tomu dokonca prispôsobovali aj destinácie svojich dovolenkových ciest.

„Niekedy sme mali šťastie a dostali sme sa k veľmi zaujímavým kúskom,“ rozpráva s nadšením Natali. „Napríklad stôl z okolia Starej Turej má viac ako sto rokov. Zamilovala som si truhlice a skrine s ornamentmi z rôznych kútov Slovenska aj staré sánky, ktoré sme našli na kope dreva pred domom a zachránili ich pred skúrením.

Určite najzaujímavejšie však bolo stretnutie s pánom, ktorý predával rôzne starožitnosti zo svojej starej chalupy, a pri rozhovore sme úplnou náhodou prišli na to, že sa veľmi dobre poznali so starým otcom môjho manžela. Pred viac ako šesťdesiatimi rokmi učili spolu na jednej škole a hrali ochotnícke divadlo. Dokonca nám daroval drevenú britvu na holenie, ktorú ako rekvizitu do divadelnej hry vystrúhal manželov dedko.“

Kúpeľňa sa nachádza na mieste jednej z izieb, je vzdušná a jednoducho zariadená. Stará liatinová vaňa pochádza z domu od susedov, stoličku našli na neďalekom smetisku a rebrík patril kováčovi. Natali všetko postupne trpezlivo čistila a reštaurovala.
Miro Pochyba

Koniec dobrý, všetko dobré

Stará drevenica opäť ožila džavotom malých detí a teší sa novému využitiu. Natali s rodinkou vracia všetko ich úsilie o jej záchranu príjemným prostredím na relax uprostred prírody, kam sa vždy radi vracajú počas voľných dní. Bodaj by si túto hodnotu starých dreveníc, ktorých na Slovensku každoročne ubúda, uvedomilo viac mladých ľudí a pridali sa k spokojným chalupárom.

Pri rekonštrukcii chalupy noví majitelia opäť otvorili roky uzatvorený gánok a objavili tu zastavané pôvodné okno. Interiér tak získal viac denného svetla.
Miro Pochyba

Kto tu býva

Natali s manželom a troma deťmi sem chodia relaxovať spolu s kamarátmi. Aj samotná rekonštrukcia bola pre nich oddychom od rýchleho mestského života.

TEXT: INÉZ BÚCI 
FOTO: MIRO POCHYBA
ZDROJ: časopis Tvorivé bývanie