Drevo ako stavebný materiál a vplyv vonkajšieho prostredia

28. 09. 2011
Zdieľať

Zdalo by sa, že keď drevo v hore vyrástlo, spevnelo, tak by malo byť preň celkom prirodzené zotrvať na čerstvom vzduchu aj v podobe fasádnych obkladov, schodísk, presahov striech, terás, pergol, altánkov. Je otázne, či takáto zjednodušená úvaha má opodstatnenie, alebo drevo ako stavebný materiál sa vo vonkajšom prostredí nezaobíde bez chemických úprav.

{R1}

Drevo, ktoré nikto neimpregnoval, neolejoval, nenatieral, nelakoval a nijakým iným spôsobom neošetril, má podľa druhu dreviny a priazni či nepriazni počasia pomerne dlhú životnosť. Neošetrený povrch drevených konštrukcií zmení farbu. Striebristý alebo tmavosivý obrastie niekedy a niekde machom. Tam, kde sa drevo dotýka terénu, skôr podľahne hnilobe. Neošetrené a neošetrované drevo viac chutí drevokaznému hmyzu, plesniam, hubám. Sú však zástancovia stavania z chémiou nedotknutých materiálov a tým je patina na dreve viac než milá, drevo, ktoré vonia drevom, je priam žiadané a sú presvedčení, že s nižšou odolnosťou prírodného dreva to tiež nebude až také zúfalé.

 

Drevo v exteriéri

Sibírsky smrekovec vyniká odolnosťou proti poveternostným vplyvom a drevokazným hubám (podľa EN 350-2 patrí do 3. až 4. triedy odolnosti), jeho životnosť v priamom kontakte so zemou je približne 5 až 15 rokov. Súčasná architektúra rodinných domov rada využíva možnosť odvetraných, chemicky neupravených fasádnych obkladov z tohto dreva. Časom drevený porvch nadobudne striebristú patinu. Drevo sibírskeho smrekovca možno ľahko opracovať ručným náradím a drevoobrábacími strojmi. Pri inštalácii sa odporúča predvŕtanie otvorov a použitie antikorových skrutiek. V prípade kratšej doby sušenia sa objavia výsušné trhliny. Kto však chce zachovať odtieň a štruktúru smrekovca čo najdlhšie, ten musí jeho povrch pravidelne ošetrovať transparentným lakom účinným proti UV žiareniu.


Priemyselná impregnácia dreva do hĺbky minimálne 10 mm s trvanlivosťou desiatky rokov je vhodná predovšetkým na nosné a exponované prvky drevených konštrukcií s vysokým rizikom napadnutia (3. a 4. trieda ohrozenia).

Priemyselná impregnácia dreva do hĺbky minimálne 10 mm s trvanlivosťou desiatky rokov je vhodná predovšetkým na nosné a exponované prvky drevených konštrukcií s vysokým rizikom napadnutia (3. a 4. trieda ohrozenia).
Daniel Veselský

Červený céder neobsahuje živicu, hrča v jeho červenohnedom dreve sa prakticky neobjavuje, je výnimočný rozmerovou stabilitou a odolnosťou proti hnilobe (podľa normy EN 350-2 patrí červený céder do 2. triedy odolnosti). Na zachovanie stálofarebnosti poslúži transparentný lak absorbujúci UV žiarenie, komu však neprekáža striebristá patina, ten sa ďalšími úpravami cédra nemusí zapodievať.

Škandinávsky smrek s bieložltým mäkkým drevom si zachová svoje vlastnosti aj pri priamom kontakte so zemou 5 až 15 rokov (podľa normy EN 350-2 patrí do 4. triedy odolnosti). Povrch škandinávskeho smreka treba chemicky ošetriť.

 

Na skúsenosti s drevom v exteriéri sme sa opýtali architekta Kamila Mrvu:

„V našom valašsko-lašskom regióne sa drevo historicky používalo nielen ako konštrukčný materiál zrubových stavieb, ale aj ako krytina, fasáda alebo na drevené podlahy. V pôvodne chudobnom kraji bolo drevo dostupným materiálom pre všetkých. Dnes sa drevo podobným spôsobom používa pri svojpomocnej stavbe, ale aj pri stavbe domov na kľúč. Ide o obnoviteľný materiál – drevo vyrúbané na stavbu domu môžeme nahradiť novovysadenými stromami. Staré drevo z nepoužívaných alebo zastaraných objektov možno nanovo ošetriť a zabudovať do inej stavby alebo optrebované kusy využiť napríklad na vykurovanie domov. Podiel drevostavieb na našom území v porovnaní s ostatnou výstavbou je len 1 až 2 %, v USA dosahuje až 65 %. Ročná ťažba dreva na obyvateľa Slovensku a obyvateľa USA je približne rovnaká. V Rakúsku a Švajčiarsku majú podiel drevostavieb 10 %, v Anglicku 15 %, v škandinávskych krajinách až 60 %, v Kanade dokonca 80 %. Doteraz sme sa v našich projektoch stretali s niekoľkými technológiami výstavby drevených domov. Zruby, panelové drevostavby, stĺpikové konštrukcie s prevetrávanou drevenou fasádou. V poslednom čase navrhujeme takéto fasády zo smrekovcových dosiek ukladaných buď zvislo, alebo vodorovne. Drevené dosky sú uchytené na latách a kontralatách (v drevostavbách s difúznou fóliou). Na obvodové plášte niektorých stavieb sme použili sibírsky smrekovec, ktorý sa nemusí ošetrovať a časom „získa patinu“ prírodného dreva. Väčšinu miestnych drevín – zo smreka, borovice alebo jedle – napúšťame penetračnými a lazúrovacími lakmi. Drahšie drevo cédra alebo severských smrekovcov, ktorého letokruhy sú hustejšie, vydrží podstatne dlhšie, nemusí sa ani ošetrovať. Napríklad domčeky v Bečva Villa Resort sme obkladali českým smrekovcom napusteným HK Lasur od firmy Remmers, rodinné domy v Dolnej Bečve a v Prostrednej Bečve chráni fasáda zo sibírskeho smrekovca napustená ochranným olejom.“


Slnolamy, oplotenia, pergoly, altánky, drevené zábradlia, terasy a iné otvorené konštrukcie treba postaviť tak, aby zrážková, prípadne aj spodná voda čo najrýchlejšie odtekala, aby sa zabránilo vzlínaniu zemnej vlhkosti.

Slnolamy, oplotenia, pergoly, altánky, drevené zábradlia, terasy a iné otvorené konštrukcie treba postaviť tak, aby zrážková, prípadne aj spodná voda čo najrýchlejšie odtekala, aby sa zabránilo vzlínaniu zemnej vlhkosti.
Daniel Veselský

 

Ekologická ochrana dreva

Oleje ako zdraviu neškodné látky našli v našich ekológii naklonených časoch opäť širšie uplatnenie. Oleje prenikajú hlboko do štruktúry dreva, pritom sa na jeho povrchu môžu objaviť nerovnomerné plochy so svetlejším a tmavším odtieňom. Pozor na možnosť vznietenia olejom nasiaknutých textílií, ktoré sa zvyknú po natieraní voľne odložiť. Patria do nádoby s vodou.

 

Triedy ohrozenia dreva v exteriéri

Do triedy 3 je zaradené drevo v exteriéri stavieb, bez priameho kontaktu so zemou, pričom vlhkosť dreva prekračuje aj 20 %. Takto hrozí riziko napadnutia drevokaznými hubami, drevokazným hmyzom, znehodnocovanie dreva poveternostnými vplyvmi. Drevo sa chráni fungicídmi odolnými proti poveternosti a lúhovaniu vodou. Hĺbka účinnej ochrany musí byť aspoň 3 mm.
Do triedy 4 sa začleňuje drevo čiastočne alebo úplne zabudované do zeme, vody alebo neizolovaného muriva. Jeho vlhkosť je trvalo väčšia ako 20 %. Drevu hrozí napadnutie drevokaznými hubami vrátane pôdnych mikroorganizmov spôsobujúcich tzv. mäkkú hnilobu. Je potrebná hĺbková impregnácia špeciálnymi fungicídmi (olejovitými alebo obsahujúcimi meď).

Atmosférická korózia dreva vzniká v dôsledku rozdrobenia lignínu slnečným žiarením a vymývaním tejto drevoviny dažďom. Čím viac sa v prostredí víria čiastočky prachu a piesku, tým rýchlejšie prebieha korózia dreva, pôvodný odtieň sa mení na striebristý.

Ochranou dreva sa rozumie výber optimálnej dreviny na daný účel použitia, maximálna stavebno-konštrukčná ochrana a nevyhnutná chemická ochrana exponovaných prvkov. Pri výbere dreviny na konkrétne použitie treba zohľadniť jej prirodzenú odolnosť a ekonomickú dostupnosť. Konštrukčná ochrana dreva má mať vždy prednosť pred chemickou, dbá na odseparovanie dreva od materiálov, ktoré by mohli zvyšovať jeho vlhkosť vrátane ochrany pred kondenzovanou vodou v priamom kontakte s kovovými prvkami. Dobré konštrukčné riešenie podporuje voľné prúdenie vzduchu a vysušovanie povrchu dreva, zabezpečí rýchle odvodenie zrážkovej vody, bráni dlhodobému kontaktu dreva s vodou, jeho vlhnutiu, umožní vizuálnu kontrolu stavu povrchu dreva.

Kategória: Materiály Stavba a rekonštrukcia
Tagy: drevené konštrukcie drevostavba
Zdieľať článok

Diskusia