Malé obrazy veľkých stromov
Pri umení bonsaj je veľmi dôležité starostlivo si premyslieť každý krok. Aj preto bolo kedysi pestovanie miniatúrnych stromov v keramických miskách súčasťou výučby mladých samurajov. A cvičili sa ním aj v trpezlivosti. Premýšľanie, ktorým sa snažíme dospieť k harmónii s prírodou, je však dobrou školou nielen pre japonských samurajov. Aj duši dnešného Európana prospeje podobne ako kúpeľ telu.
Vzťah východných kultúr k prírode je iný, než aký je typický pre väčšinu Európanov. Je v ňom omnoho viac pokory. Vo východnom ponímaní má byť človek citlivým pozorovateľom, vnímavým žiakom, ktorý vďačne prijíma múdrosť veľkého učiteľa a jeho dary – nielen plody, ale hoci aj pocit, ktorý v nás vzbudí pohľad na krásnu scenériu. {R1}
Starí Číňania vnímali prírodu veľmi pozorne a v snahe dospieť k harmónii s ňou si prinášali skúsenosti aj do svojich domovov. Podobné myšlienky zrejme viedli približne pred 1 500 rokmi neznámeho čínskeho majstra záhradníka k vytvoreniu prvej prírodnej scenérie na keramickej miske.
Tilia platiphyllos, lipa veľkolistá
Výška okolo 60 cm, vek približne 40 rokov. Rovnako ako stromy v prírode aj bonsaje z listnatých stromov potešia na jeseň krásne sfarbenými listami.
Umenie bonsaj
Bonsaj má korene v Ázii a história tohto umenia je dlhá niekoľko storočí – z miesta svojho vzniku, Číny, sa neskôr rozšírilo do Japonska a v dvadsiatom storočí očarilo aj obyvateľov Európy a Ameriky. Ako každé umenie aj bonsaj sa vyvíja, a tak sa dnes okrem tradičného ázijského poňatia, ktoré sa striktne drží definovaných foriem, stretávame aj s novšími smermi. Zaujímavým trendom je napríklad naturalistický štýl, pri ktorom sa rastliny tvarujú tak, aby vyzerali ako stromy v prírode, a ktorý si v poslednom období získava v Európe čoraz viac priaznivcov.
Prunus mahaleb, čerešňa mahalebková Výška 55 cm, vek približne 25 rokov. Na jar sú odmenou pre pestovateľa zakvitnuté stromy a ak má šťastie, tak o pár týždňov aj miniatúrne plody. |
Malé, ale zdravé
Umenie pestovania drevín vo forme miniatúrnych stromov v nádobách smeruje k vytváraniu ilúzie staroby. Používajú sa pri tom rôzne postupy tvarovania rastlín – rezom, strihaním či drôtom. Rastliny, ktoré sa v typických keramických nádobách pestujú, sú často úplne bežné dreviny, nejde o geneticky zakrpatené formy, ako si mnoho ľudí myslí. Stromy sa v pravidelných intervaloch presádzajú a pri tej príležitosti sa im tiež upravia a zredukujú korene.
Častým predsudkom je vnímanie umenia bonsaj ako trápenia stromov, pri ktorom sa malý vzrast dosahuje tým, že sa rastlinám obmedzí prísun živín. Nie je to tak. Dobrý pestovateľ venuje bonsajom mnoho času a starostlivosti a snaží sa každému stromu zabezpečiť všetky potrebné živiny intenzívnym prihnojovaním. Výsledkom sú zdravé rastliny s dobrým rastom. To umožňuje pestovateľovi pracovať s prirastajúcimi konárikmi a zahusťovať korunu stromčeka.
Stromy so správnymi predpokladmi
Ako bonsaj sa dajú pestovať ihličnaté aj listnaté stromy a kry, niektoré druhy sú však vhodnejšie ako iné – najčastejšie sa pestujú borovice, smrekovce, hraby, buky, javory, hlohy, ale aj mnoho ďalších. Vyslovene nevhodné sú najmä druhy, ktoré majú veľké listy alebo ihličie, naopak najvhodnejšie sú také, ktoré buď prirodzene tvoria drobné listy a ihličie, alebo ich zmenšením reagujú na život v stiesnených podmienkach keramickej misky.
V našich zemepisných šírkach môže byť väčšina rastlín celoročne v exteriéri, v zime je však potrebné chrániť ich pred silným vetrom, mrazom a preschnutím. V interiéri sa obvykle pestujú dreviny pôvodom zo subtropického alebo tropického klimatického pásma. Pohľad na miniatúrne stromy, meniace sa spolu s ročnými obdobiami, je jednou z najväčších motivácií pre všetko pestovateľské úsilie – veľkou odmenou pre pestovateľa je, ak sa na jar objavia na stromčeku kvety, dôvodom na rovnakú radosť sú neskôr aj plody.
Pinus mugo, borovica kosodrevina
Výška asi 60 cm, vek približne 100 rokov. Strom bol tvarovaný ako bonsaj od roku 1989. Spočiatku bolo umenie bonsaj záležitosťou najvyšších spoločenských vrstiev na japonskom cisárskom dvore a prísne ho strážili aj za múrmi zenbudhistických kláštorov. Až v 19. storočí preniklo do najširších vrstiev spoločnosti a bonsaje po prvý raz predstavili aj v Európe.
Z Ázie do Európy
Zaujímavým fenoménom je skutočnosť, že bonsaj sa dnes v Japonsku vníma ako koníček dôchodcov a je skôr na ústupe, naproti tomu v Európe je mnoho aktívnych klubov a vznikajú tu ďalšie. A umenie bonsaj sa tu stáva veľmi populárnym aj medzi mladšími generáciami. Výdatne k tomu prispieva aj dostupnosť informácií a tovarov prostredníctvom internetu. Na webe je mnoho tematických stránok o umení bonsaj a tiež elektronických obchodov, kde sa dá kúpiť všetko potrebné. Internetové fóra sú pre začiatočníkov vhodným priestorom na získanie dôležitých informácií, pre skúsenejších bonsajistov sú zasa priestorom na výmenu názorov napríklad pri tvarovaní konkrétnych rastlín.
Fagus sylvatica, buk lesný
Výška 40 cm, vek približne 50 rokov. Bonsaje možno pestovať aj ako lesík alebo skupinu stromov, a to aj z našich najbežnejších drevín.
V súčasnosti možno povedať, že bonsaj je v západnom svete plne udomácnenou umeleckou formou. V bonsajových centrách Európy sú dostupné predpestované rastliny z našich drevín vhodné na tvarovanie, aj lokálne substráty na ich pestovanie. I keď špecializované náradie, ako sú napríklad rôzne druhy klieští, je ešte stále doménou japonských výrobcov, všetko potrebné dostať v špecializovaných predajniach, ktorých je už aj na Slovensku a v okolitých krajinách niekoľko. Donedávna sa tiež špeciálne keramické misky, určené na bonsaj, dovážali z Ázie, kde má ich výroba stáročnú tradíciu, spolu s rozšírením tohto umenia na západ sa však čoraz viac presadzujú lokálni výrobcovia. Aj v našich končinách ich nájdete niekoľko a ich misky majú vysokú kvalitu.
Carpinus betulus, hrab obyčajný
Zima odhalí na listnatom strome každý detail, každú vetvičku. Vtedy sa presne ukáže, ako je bonsaj prepracovaný.
Typické keramické misky sa však často používajú až na „hotové bonsaje“. (Úvodzovky sú tu na mieste, pretože také niečo v skutočnosti nikdy nenastane. Práca s rastlinou sa totiž nikdy nekončí a neustále je potrebné dravenu ďalej formovať.) Počas prvých rokov sa stromy, z ktorých raz majú byť bonsaje, pestujú vo vhodných väčších nádobách, napríklad z dreva alebo plastu.
Kde začať?
Ak aj vo vás miniatúrne stromy pestované v keramických miskách vzbudili nadšenie a rozhodli ste sa začať pestovať bonsaj, máte mnoho možností, kde a ako získať potrebné informácie. Na Slovensku existuje napríklad Slovenská Bonsaj Asociácia (www.sba.sk), ktorá zastrešuje bonsajistov z klubov v Bratislave, Trnave, Košiciach a individuálnych pestovateľov prakticky z celého Slovenska. Začiatočníkovi môže intenzívna komunikácia so skúsenejšími kolegami v klube pomôcť vyhnúť sa začiatočníckym chybám a veľmi rýchlo sa naučiť, ako sa o stromy starať a tvarovať ich.
Picea jezoensis, Smrek ajanský
Výška 75 cm, vek približne 100 rokov. Bonsaj nemusí rásť len v miske. Aj prírodný alebo umelý kameň je výborným základom na vytvorenie kompozície.
Takže čo dodať na záver? Rozmýšľate nad tým, že s pestovaním bonsaja začnete? Nepotrebujete na to veľa miesta, stačí balkón, a aj vy môžete začať hľadať cestu k harmónii s prírodou pomocou miniatúrnych stromov v keramických miskách. Ak vás nezastaví vyschnutie prvého stromčeka, kúpeného v nákupnom centre, pravdepodobne vám bonsaj zmení celý život. A sen o okružnej ceste po japonských bonsajových záhradách bude len slabým začiatkom…
ZDROJ: časopis môj dom JAGA GROUP, s.r.o.