Ako sa zatepľuje panelák: 1. časť

Teória je jedna vec, ale na zrealizovanom príklade sa dá výborne overiť, či a ako všetko funguje aj v praxi. Preto sme požiadali o spoluprácu spoločnosť Správa domov SBD Bratislava II, ktorá spravuje 130 bytových domov v bratislavských mestských častiach Ružinov, Podunajské Biskupice a Vrakuňa a s ich zatepľovaním má bohaté skúsenosti. Ako príklad sme spoločne vybrali panelák na Korytníckej ulici, ktorý sa začal zatepľovať v auguste 2006 a prvú vykurovaciu sezónu v novom kabáte má už za sebou. Navyše, hneď vedľa neho stojí identický dom, ktorý zatiaľ nepodstúpil zatepľovacie úpravy, čo je ideálna príležitosť na porovnanie.
 

Prečo vyvažovať vykurovanie?

137931

Odborne povedané, hydraulické vyregulovanie alebo vyváženie ústredného vykurovania je súbor opatrení, ktorých cieľom je úspora tepla. Niektoré z nich si majitelia bytov všimnú – napríklad že na každom radiátore pribudol regulačný prvok, termostatický ventil s termostatickou hlavicou, iné nie – napríklad že regulačné prvky pribudli aj na vedeniach, ktorými teplo vstupuje do domu. Na termostatickej hlavici na radiátore si obyvatelia bytov môžu nastaviť hodnotu, ktorá predstavuje určitú teplotu v interiéri. Pri nastavenej jednotke nepoklesne teplota v miestnosti pod 14 °C, pri päťke neprekročí 25 °C. Regulačný prvok zabezpečí, aby radiátor kúril alebo nekúril – podľa toho, aká je nastavená teplota a aká je skutočná teplota v jeho okolí. Radiátor teda bude horúci, kým teplota v miestnosti nedosiahne nastavenú hodnotu. Vtedy sa priškrtí prívod teplej vody, radiátor bude postupne chladnúť a ostane studený až do chvíle, keď teplota v miestnosti poklesne pod nastavenú hodnotu. Vtedy hlavica opäť otvorí prívod vody do radiátora. Ak teda do miestnosti svieti slnko a je v nej dostatočne teplo, radiátor zbytočne nekúri.

137936

Staršie ventily takúto reguláciu nezabezpečovali, a tak hoci miestnosť zohrievali slnečné lúče, ďalej sa kúrilo a v byte bolo neraz až 28 °C. „To, že radiátor je za istých podmienok studený, je dôkazom správne fungujúcej vyregulovanej sústavy,“ vysvetľuje Ing. Miloš Ceconík, konateľ Správy domov SBD Bratislava II. „Nejde o to, aby bol radiátor horúci, ale o to, aby v miestnosti bolo 19 až 23 °C, teda tak ako to nariaďuje aj zákon o tepelnej energetike. To je hygienické a zároveň ekonomické. Prekurovanie na 25 °C a viac je nezdravé a zároveň znamená zbytočné plytvanie. Každý stupeň navyše znamená zhruba 6-percentné zvýšenie spotreby energie. Treba dodať do miestnosti viac tepla, pričom zároveň sa zvyšujú energetické straty obvodovými konštrukciami, ktoré sú podľa fyzikálnych zákonov tým väčšie, čím väčší je rozdiel medzi teplotami v interiéri a exteriéri. Úspory, ktoré prináša vyregulovanie vykurovacej sústavy, sú preukázateľné aj štatisticky. V uplynulých rokoch sme urobili toto opatrenie vo viac ako polovici domov v našej správe a spotreba energie na vykurovanie v nich klesla priemerne o 10 percent.“

Koľko kúriš, toľko zaplať

Na to, aby ľudia chceli energiou šetriť, musia byť dostatočne motivovaní – uvedomelejší myslia na budúcnosť našich detí a snažia sa správať ohľaduplne k životnému prostrediu, pre tých menej uvedomelých sú pádnym argumentom peniaze. A presne takúto motiváciu majú na starosti pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov. Majú totiž zabezpečiť, aby každý zaplatil za toľko tepla, koľko naozaj spotrebuje. V minulosti sa množstvo tepla, ktoré prichádzalo do bytu, nemeralo vôbec. Meralo sa len množstvo tepla dodané do celého bytového domu, ktoré sa rozpočítalo na jednotlivé byty podľa podlahovej plochy bytu – bez ohľadu na skutočne spotrebované teplo v tom-ktorom byte alebo na to, či niekto prekuroval, alebo nie, či investoval do nových tesnejších okien…

Pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov sú podobné zariadenia ako vodomery (množstvo vody, ktorá pritečie do domácnosti, sa meria dlhodobo a pomerne presne), ibaže sú umiestnené na radiátoroch a umožňujú zistiť skutočnú spotrebu tepla v byte. Tam, kde je jediný vstup tepla do bytu, sa môžu použiť skutočné meracie prístroje spotreby tepelnej energie. Vzťah medzi množstvom dodaného tepla a teplotou v miestnosti je celkom logický – ak má byť v izbe vyššia teplota (stav), treba dodať viac tepla (energie). A treba zaň aj viac zaplatiť. Ak teplo neuniká cez steny či okná, stačí ho, samozrejme, dodávať menej. Takto sa na účte za teplo odrazí nielen to, na akú teplotu vykurujete, ale aj to, či je dom zateplený, či sú v byte nové okná atď. „Kde nie je meranie, nie je ani motivácia pre ľudí, aby energiou šetrili, a pozitívny účinok zateplenia je tak v praxi omnoho menší,“ zdôrazňuje Ing. Ceconík.

137933

O zatepľovaní a vzájomných súvislostiach

Aby sa v bytovom dome dosiahla maximálna úspora nákladov na vykurovanie, jednotlivé opatrenia, t. j. regulácia vykurovania, presné meranie spotreby tepla a zateplenie obvodových konštrukcií, by mali byť vo vzájomnej súčinnosti. Pretože to, koľko tepla treba do miestnosti dodať, závisí od toho, akú teplotu v interiéri chcete mať (reguláciu zabezpečia termostatické hlavice a finančnú motiváciu pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov), a tiež od toho, aká je tepelnoizolačná schopnosť obvodových konštrukcií, teda koľko tepla z interiéru uniká cez steny či okná. Pretože podľa zákona správca bytového domu spravuje dom v mene vlastníkov, na účet vlastníkov a obstaráva za nich služby. Jeho úlohou teda je aj zabezpečiť zateplenie bytového domu na základe rozhodnutia vlastníkov, v ich mene a na ich účet.

137935

Dom potom zateplí firma, ktorú si vlastníci bytov vybrali. „Zásadne odporúčame vlastníkom realizačné firmy, ktoré majú príslušné certifikáty,“ hovorí konateľ správcovskej spoločnosti. „Taktiež spolupracujeme s vybranými projektantmi (aj Korytnickú 8 má na svedomí jeden z nich) ktorí sú odborne spôsobilí, majú skúsenosti s podobnými projektmi a vedia pripraviť aj projekt pre dotácie, čo je veľmi dôležité. To, akým systémom sa zatepľuje, je pre stavebníka dôležité z pohľadu nákladov, izolačnej schopnosti a podobne, pričom pri rozhodovaní vždy treba zvážiť všetky výhody aj nevýhody rôznych ponúk. To podstatné však je, aby sa zateplením prechod tepla obvodovými konštrukciami dostal pod istú hodnotu, aby steny dosiahli dostatočné tepelnoizolačné parametre a teplo z interiéru zbytočne neunikalo.“
 

137937

Životnosť a spol.

Viacero spomínaných dôvodov na zateplenie vzájomne úzko súvisí – napríklad eliminovanie zatekania, zamedzenie korózie oceľovej výstuže a predĺženie životnosti budovy alebo zvýšenie vnútornej povrchovej teploty stien a odstránenie plesní. „Predĺženie životnosti domu súvisí s odstránením takzvaných systémových porúch, ktorými trpia aj panelové bytové domy. Jednou z takýchto porúch je aj vnikanie zrážkovej vody do stavebných konštrukcií, kde spôsobuje rôzne škody,“ vysvetľuje Ing. Ceconík. „Ľudia tieto škody vnímajú vtedy, keď sa im urobí škvrna na strope v obývačke alebo sa im pod oknom oduje omietka. To však nie je všetko. Voda, ktorá vniká do panelov, spôsobuje koróziu oceľových armovacích konštrukcií, pri premŕzaní expanduje a betón postupne degraduje. Tým sa znižuje životnosť týchto domov. Takže aj pri dome na Korytníckej ulici síce hovoríme o zateplení, zvýšenie tepelnoizolačnej schopnosti pri vystupujúcom schodisku však, povedzme, nebolo jediným cieľom. Dôležitá bola aj ochrana panelov pred vnikaním vody, ktoré pri tomto type domov v týchto miestach spôsobuje takzvané systémové poruchy konštrukcie. Kvalitne vyhotoveným kontaktným zatepľovacím systémom, pri ktorom sú správne vyriešené všetky detaily a je dodržaná technológia, sa tieto systémové poruchy spoľahlivo odstránia.“
 

Zateplenie – liek proti plesniam?

Nie je to tak dávno, čo bol typickým zimným problémom panelových bytov príliš suchý vzduch. Byty sa totiž prekurovali (a čím je vzduch teplejší, tým viac vodných pár dokáže absorbovať), navyše, cez netesné okná unikalo z bytu nielen teplo, ale aj vlhkosť. Neskôr sa v rámci šetrenia a regulácie teplota v bytoch znížila a v mnohých domácnostiach vymenili staré okná za nové, ktoré nielen lepšie izolujú, ale aj lepšie tesnia. Málokto sa však zároveň s kúpou nových okien naučil aj pravidelne vetrať (nie všetky typy nových okien majú vyriešenú mikroventiláciu), a tak sa v bytoch zvýšila koncentrácia vodných pár, ktoré sa tu prirodzene produkovali a von sa už tak ľahko nedostávali. Chladnejší vzduch nie je schopný absorbovať vodné pary v takom množstve, a tak sa voda začne zrážať na najchladnejších povrchoch. Takéto vlhké miesta sú ideálnym prostredím na rast plesní. „Proti tomuto typu vlhkosti a s ňou súvisiacim plesniam sa bojuje pravidelným vetraním a odstránením tepelných mostov,“ hovorí Ing. Ceconík. „Zateplením obvodových konštrukcií sa odstránia tepelné mosty, a tým aj studené povrchy, na ktorých sa dosahuje rosný bod, napríklad v rohoch miestností. Pravidelné vetranie je však už len na ľuďoch.
 

137938

137939

Obyvatelia tohto paneláka na Hronskej ulici sa rozhodli rovnako zaskliť všetky lodžie a vymeniť všetky staré okná za nové plastové – dosiahli tak ďalší pozitívny vplyv na vzhľad domu a zároveň zníženie tepelných strát (vďaka tesným oknám s lepšími tepelnoizolačnými vlastnosťami), ako aj zvýšenie tepelných ziskov južne orientovaných miestností. Vhodne orientovaná zasklená lodžia totiž vytvorí nevykurovaný medzipriestor, ktorý v zime chráni pred extrémnymi mrazmi a za slnečného počasia zabezpečí pasívne solárne zisky.

Vplyv na trhovú cenu bytu

137940

Je celkom jasné, aký prvý dojmem zanechá starší panelák v porovnaní s farebnou novostavbou alebo s domom s vynovenou fasádou. A ak navyše byt v takomto „škaredom káčatku“ má aj vyššie prevádzkové náklady, niet o čom uvažovať. „Byt v spomínanom zateplenom dome ušetril za jednu zimu (2006/2007) na kúrení 6 112 Sk oproti rovnakému bytu v nezateplenom dome, za desať rokov je to minimálne 60 000 Sk, pričom cena energií neustále stúpa. Nad tým sa oplatí zamyslieť nielen pri zvažovaní, či investovať do zateplenia bytového domu, ale aj pri kúpe bytu v staršom paneláku,“ pripomína zástupca správcovskej spoločnosti. (Spotrebu tepla v bytových domoch za 6 mesiacov zimy 2006/07 nájdete prehľadne spracovanú v tabuľkách, ktoré sa nachádzajú v galérií obrázkov.)